Po absolvovaní Strednej priemyselnej školy v Košiciach (1993) pôsobil ako herec v Divadle Thália v Košiciach (1994, 1995 – 1997) a v Jókaiho divadle v Komárne (1994 – 1995). Za herecké výkony získal niekoľko divadelných cien. V roku 1997 začal študovať odbor divadelná réžia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, v ročníku režiséra Juraja Nvotu. Absolvoval v roku 2002 inscenáciou hry Pabla Nerudu Sláva a smrť Joaquína Murietu. Mimoriadne úspešnou bola jeho réžia inscenácie Ostrovského hry Nevesta bez vena (VŠMU, 2000), ktorá získala viacero ocenení na zahraničných festivaloch (UNIVERSITAS v Pécsi, ZLOMVAZ v Prahe a International Theatre School Festival v Amsterdame). Po absolutóriu spolupracoval s viacerými divadlami na Slovensku (Divadlo Andreja Bagara v Nitre, Jókaiho divadlo v Komárne, Divadlo Thália v Košiciach, Štátne divadlo v Košiciach), v Maďarsku (Divadlo Bárka v Budapešti, Divadlo Stúdió K v Budapešti, Jókaiho divadlo v Békéscsabe), v Poľsku i Srbsku. V rokoch 2002 – 2006 pôsobil v divadle Bárka v Budapešti ako interný režisér. Spolu s hercom Tamásom Gálom a dramaturgom Petrom Pavlacom založil v roku 2007 umelecký ateliér EPOPTEIA, v ktorom pripravujú nezávislé divadelné produkcie a workshopy. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ Divadla Thália v Košiciach, kde sa usiluje nájsť nový model komunikácie s maďarským i slovenským divákom.
Charakteristika tvorby:
Ako konštantnú devízu režiséra Józsefa Czajlika možno uviesť jeho bilingvizmus, ktorý mu umožňuje umelecky pôsobiť na slovenskej i maďarskej divadelnej scéne. Už od školských čias sa rovnakým dielom venoval tvorbe v dvoch jazykových prostrediach, no nevyhýbal sa ani medzinárodným projektom. V jeho režijnej spisbe nachádzame širokú škálu klasických i súčasných dramatikov, ku ktorým pristupuje modernou optikou, s vysokou mierou angažovanosti a osobnej zodpovednosti za výsledný tvar. Navyše, často programovo otvára sociálne a etnické témy týkajúce sa koexistencie národnostných menšín. V inscenáciách kladie provokatívne otázky členom menšiny i väčšiny, aby kriticky reflektoval reálne slovensko-maďarské vzťahy.
V klasických dramatických textoch hľadá Czajlik najmä aktuálnosť, živú naliehavú tému a akcentuje divadelnosť a senzualitu. Viaceré jeho inscenácie možno označiť ako divadelné poémy naplnené zaujímavými surrealistickými i expresionistickými obrazmi. Často na úkor samotného deja posilní lyrickú zložku textu, aby vykreslil nálady, dojmy a pocity postáv. Charakteristickým znakom jeho tvorby je intenzívna práca s hercom ako základným komponentom inscenácie. Jeho cieľom je prostredníctvom hereckého výrazu obohatiť postavy o prekvapivé, neočakávané detaily, ktoré precízne buduje na autorom predpísaných situáciách. Hercov vedie jemne, ohľaduplne, v intenciách introspekcie, s vopred premyslenou scénickou obraznosťou. K excelentnej prezentácii moderného herectva pridáva režisér jasnú kompozičnú štruktúru a divácky prijateľný temporytmus. A hoci Czajlikove inscenácie často oplývajú vyhranenou interpretáciou a výraznou javiskovou štylizáciou reality, v žiadnom prípade nemajú povahu režisérskej exhibície či experimentu, naopak, rešpektujú ideové východiská dramatickej predlohy a akcentujú nosné témy hry.
V scénografii Czajlik inklinuje k jednoduchosti, variabilnosti a najmä funkčnosti. Často využíva atypické scénické riešenia, atribútom ktorých sú napríklad zvýraznená perspektíva jediného interiéru, neproporčné kusy mobiliára či dominantný scénografický element, akoby sa usiloval hyperbolizovať niektoré výtvarné artefakty. Jednotlivé scénické prvky dokáže svetlom a umiestnením variovať do prekvapujúcich významov. Vždy však ide o výsostne funkčnú scénografiu rešpektujúcu herecké konanie a dramatický text. Inscenácie režiséra Czajlika možno označiť ako ambiciózne projekty vyzývajúce k produktívnemu dialógu nielen samotných tvorcov, ale aj divákov. Režisér József Czajlik považuje totiž divadlo za miesto, ktoré človeka učí rozhodovať sa, myslieť a cítiť a tomuto poznaniu podriaďuje svoju umeleckú tvorbu.
Súpis réžií:
2000 / VŠMU, Bratislava / Alexander Nikolajevič Ostrovskij: Nevesta bez vena
2001 / Jókaiho divadlo v Komárne / Peter Shaffer: Amadeus
2002 / VŠMU, Bratislava / Pablo Neruda: Sláva a smrť Joaquína Murietu
2002 / DAB, Nitra / Michail Jurievič Lermontov: Maškaráda
2003 / Divadlo Bárka, Budapešť, Maďarsko / Tadeusz Słobodzianek: Ilja próféta (Prorok Ilja)
2004 / Divadlo Bárka, Budapešť, Maďarsko / Witold Gombrowicz: Operett (Operetka)
2005 / Divadlo Bárka, Budapešť, Maďarsko / Sibylle Berg: Helge élete (Helgin život)
2005 / Jókaiho divadlo v Komárne / Nikolaj Koľada: Rozprávka o mŕtvej cárovnej
2005 / Divadlo Bárka, Budapešť, Maďarsko / Friedrich Dürrenmatt: Vak (Slepota)
2006 / Teatr im. Bogusławskiego, Kalisz, Poľsko / Matei Visniec: Historia komunizmu opowiedziana chorym umysłovo (Dejiny komunizmu rozprávané duševne chorým)
2006 / Novosadsko pozorište – Újvidéki Színház, Nový Sad, Srbsko / Federico García Lorca: Vérnász (Krvavá svadba)
2006 / Divadlo Stúdió K, Budapešť, Maďarsko / Sƚawomir Mrożek: 3 éj (3 noci)
2007 / Divadlo Stúdió K, Budapešť, Maďarsko / Kata Gyarmati: Orrocskák (Nos)
2008 / Divadlo ASTORKA Korzo ´90 / Jevgenij Griškovec: Zima
2009 / Jókaiho divadlo v Komárne / Sofoklés: Antigona
2009 / Ateliér EPOPTEIA / kolektív autorov: Orál Morál - Jelenetek egy színészházasságból ( Orál Morál – Scény z hereckého manželstva)
2010 / ŠD Košice / Witold Gombrowitz: Ivona, princezná burgundská
2010 / Jókaiho divadlo v Békéscsabe, Maďarsko / Ivan Holub: Jávor vitéz (Javor Zlobijca)
2010 / Činohra SND / Anton Pavlovič Čechov: Ivanov
2011 / SKD, Martin / Tracy Letts: August na konci Ameriky
2012 / Divadlo Thália, Košice / Bengt Ahlfors: Divadelná komédia
2012 / Divadlo Thália, Košice / Miklós Forgács: Košice, mesto lásky
2013 / Divadlo Thália, Košice / Peter Weiss: Marat/Sade
2013 / ŠD Košice / Alois a Vilém Mrštíkovci: Mariša
2013 / Divadlo Thália, Košice / Peter Kárpáti: Jedermann
2013 / Divadlo Thália, Košice / Miklós Forgács: Hocikto (TIE-projekt na motívy P. Kárpáti: Jedermann)
2015 / Divadlo Thália, Košice / István Kerékgyártó: Spiatočka
2015 / Narodno Pozoriste Subotica, Srbsko / Dezső Kosztolányi: Anna Édes
2016 / Divadlo Thália, Košice / Moliére: Mizantrop
2016 / Jókaiho divadlo v Komárne / Csaba Székely: Ako slepci v bani
2017 / ŠD Košice / Zoltán Egressy: Nehoda
2017 / Narodno Pozoriste Subotica, Srbsko / György Spiró: Prah (Prach)
2017 / Divadlo Thália, Košice / János Lackfi: Akí sú Maďari?
Ocenenia:
2016 / za herecký výkon v inscenácii Anna Édes získala Hermina G. Edérlyi cenu festivalu Sterijino pozorje (Srbsko)
2017 / za herecké výkony v inscenácií Ako slepci v bani získali herci Tibor Fabó, Gejza Benkő a Emese Vasvári ocenenie Festivalu maďarských divadiel v Kisvárde (Maďarsko)
Video z inscenácií:
Ivanov, 2010
archív Slovenského národného divadla, Bratislava
Video nájdete na tomto linku: www.youtube.com/watch?v=FgDu6NHDyGg
August na konci Ameriky, 2011
archív Slovenského komorného divadla Martin
Video nájdete na tomto linku: www.youtube.com/watch?v=xSsh1PU7noE
Spiatočka, 2015
archív Divadla Thália v Košiciach
Video nájdete na tomto linku: www.youtube.com/watch?v=McNFsedOIcA
