Slovensko na Pražskom Quadriennale 2027 predstaví víťazný projekt Black Pixel od Ateliéru Scénografie
Odborná porota výberového konania na slovenskú expozíciu pre Pražské Quadriennale 2027 vybrala ako víťazný projekt Black Pixel z dielne Ateliéru Scénografie. Autorský tím presvedčil porotu svojím konceptom, ktorý originálnym spôsobom reflektuje tému PQ 2027 – Absencie a ticho ako priestory možností – a predstavuje odvážnu víziu scénografie ako procesu komunitnej premeny.
Black Pixel: scénografia absencie a vzniku komunity
Projekt Black Pixel skúma premeny zabudnutých industriálnych priestorov a vznik novej komunity v areáli starých Vinárskych závodov v Pezinku. Autorský kolektív tu dlhodobo pracuje a dokumentuje postupnú transformáciu miesta, ktoré prechádza od ticha a prázdnoty k živému kultúrnemu a tvorivému ekosystému.
Výsledná inštalácia pre PQ 2027 má podobu monumentálnej čiernej kocky s rozmermi 4 × 4 × 4 metre – metafory „zlyhaného pixelu“, ktorý neukazuje farbu, pretože neprijíma signál. Tento motív odkazuje na chvíľu, keď absencia generuje nový obsah a prázdnota otvára možnosti.
Návštevník vstupuje do inštalácie sám, úzkou štrbinou označenou One person only. Ocitá sa v chladnom, sférickom priestore, kde je vnútorný povrch modelovaný osemnástimi artefaktmi – „suvenírmi“ z procesu komunitnej transformácie Vinárskych závodov. Objekty reagujú na dotyk zvukom, obrazom alebo svetlom a prostredníctvom fragmentov príbehov sprostredkúvajú pamäť miesta.
Zvuková vrstva pavilónu je prenášaná zo šiestich lokalít vo Vinárskych závodoch, čím sa tichý industriálny areál prepája s ruchom PQ 2027 a vytvára akýsi obojsmerný „časopriestorový most“.
Komunitná transformácia: živý archív priestoru
Black Pixel predstavuje scénografiu ako dlhodobý proces. Deväť podujatí a deväť výtvarných projektov realizovaných v areáli Vinárskych závodov je zachytených prostredníctvom artefaktov – od kovových dvierok z vinárskej nádrže cez stoličku z komunitnej terasy až po tyč, ktorou bol rozozvučaný performatívny „vinársky koncert“.
Medzi dôležité aktivity patria:
-
Pravidelné urbex výpravy po chátrajúcich priestoroch
-
Site-specific koncerty na päťdesiattisíclitrových vinárskych nádržiach
-
Komunitná terasa a divadelný priestor pod kuratelou projektu Hniezda
-
Inštalácia SFÉRA v bývalom mrazáku na víno
-
Baryk talk – diskusie s pamätníkmi a odborníkmi
-
Re/wine/zajn – medzinárodný scénografický workshop využívajúci odpadový materiál
Výtvarné projekty dopĺňajú audioherbár, komunitné mapovanie, časozbierková fotografia či filmové dokumenty.
Projekt pracuje ako živý archív: zaznamenáva históriu, ale zároveň formuje budúcnosť. Ticho tu nie je prázdno – stáva sa zvukom premeny.
Autori: Ateliér Scénografie
Za projektom Black Pixel stojí kolektív tvorcov pôsobiacich pod hlavičkou Ateliér Scénografie, ktorý spája scénografov, vizuálnych umelcov, remeselníkov a technických profesionálov. Tím dlhodobo pracuje na interdisciplinárnych projektoch v oblasti divadla, filmu, architektúry a eventového dizajnu.
Členovia tímu:
Michal Lošonský – scénograf a architekt pôsobiaci v divadle aj filme, autor viacerých oceňovaných priestorových riešení.
Adam Lukšík – producent a manažér projektov, ktorý zabezpečuje organizačnú a produkčnú koordináciu tímu.
Matúš Ďuran – scénograf mladšej generácie so zameraním na divadelné a priestorové inštalácie.
Eva Miklisová – scénografka a kostýmová výtvarníčka pôsobiaca naprieč divadlom, filmom a vizuálnym umením.
Zuzana Čupajová – scénografka a kostýmová výtvarníčka s praxou v divadelnej, filmovej aj nezávislej tvorbe.
Martin Štefánik – hudobný skladateľ, autor divadelnej a filmovej hudby a vývojár post-digitálnych hudobných nástrojov.
Jakub Dibdiak – člen tvorivého a technického tímu Ateliéru Scénografie podieľajúci sa na realizácii projektov.
Sústredí sa na experiment, remeselnú kvalitu a prepájanie komunít – presne v duchu tém PQ 2027, ktoré sú orientované na priestorové, sociálne a ekologické citlivosti.
Black Pixel a téma Pražského Quadriennale 2027
Humorný, no zároveň presný obraz „uhynutého pixelu“ sa v koncepcii pavilónu mení na metaforu izolovanosti, neviditeľnosti a ticha – a zároveň na bod, z ktorého sa rodí nový život. Slovenský pavilón je tak nielen reprezentáciou, ale aj experimentálnym laboratóriom sociálnej scénografie, ktoré prepája PQ 2027 s reálnym komunitným dianím v Pezinku.
Ďalší postup
O stave príprav slovenského pavilónu Black Pixel, ako aj o ďalšom vývoji projektu a jeho realizácii na PQ 2027, budeme pravidelne informovať.
Viac o Pražskom Quadriennale a Výstave krajín a regiónov
Pražské Quadriennale (PQ) je najprestížnejšia a najväčšia medzinárodná súťažná prehliadka zameraná na súčasnú scénografiu, divadelný priestor a performatívne umenie, ktorá sa koná každé štyri roky v Prahe. Od svojho vzniku v roku 1967 sa stala kľúčovou svetovou platformou pre profesionálov z oblasti divadla, scénografie a výtvarného umenia. PQ prezentuje inovatívne diela a experimenty v oblasti dizajnu scén, kostýmov, performancie a divadelného priestoru, pričom spája umelcov, teoretikov a študentov z celého sveta. Ako festivalová udalosť ponúka bohatý program rozdelený do viacerých (súťažných aj nesúťažných) programových sekcií vrátane výstav, diskusií, workshopov a performancií, čím vytvára dynamické inšpiratívne prostredie pre zdieľanie ideí.
Viac informácií o projekte sa dočítate na odkaze: PQ 2027.
Organizátor Pražského Quadriennale, ktorým je český Národní institut pro kulturu pod záštitou Ministerstva kultúry Českej republiky, vyhlásil hlavnú tému prehliadky pre 16. ročník podujatia. Viac o umeleckej koncepcii PQ 2027: UMELECKÁ KONCEPCIA PQ 2027.
Najrozsiahlejšia a zároveň profilová sekcia PQ Výstava krajín a regiónov na každom ročníku predstaví okolo 60-80 krajín, pričom Slovensko od vzniku PQ v roku 1967 nevynechalo (do roku 1991 ako súčasť Československa, od roku 1995 v samostatnej národnej expozícii) účasť ani na jednom ročníku.
Slovenskí scénografi a kostýmoví výtvarníci*čky dosahovali na PQ v silnej medzinárodnej konkurencii významné ocenenia, napríklad: Vladimír Suchánek a Pavol Mária Gábor (Strieborná medaila za scénografiu 1967), Helena Bezáková (Zlatá medaila za divadelný kostým 1971 a Strieborná medaila 1987), Stanislava Vaníčková (Strieborná medaila za kostým 1975), Jozef Ciller (Zlatá medaila za scénografiu 1975 a 1979), Margita Polónyová (Zlatá medaila za kostým 1979), Tomáš Berka (Strieborná medaila za scénografiu 1983), Ladislav Vychodil (Zlatá medaila za scénografiu 1987), Boris Kudlička (Zlatá medaila za využitie divadelnej technológie 2007).
Aj v ostatných ročníkoch PQ bola účasť Slovenska na PQ úspešnou, expozície potvrdili svoju kvalitu a získali rôzne ocenenia. Najúspešnejší bol ročník 2015, v ktorom expozícia Obraz obrazu. Milan Čorba v kurátorskom prevedení svetoznámeho scénografa Borisa Kudličku získala Zlatú medailu za divadelnú architektúru. V roku 2019 zaradila medzinárodná porota PQ medzi 20 najlepších kníh sveta venovaných scénografii a kostýmovému výtvarníctvu monografiu Milan Čorba, ktorú vydal Divadelný ústav. Divadelný ústav je aj spoluautorom publikácie Reclaimed Avant-garde: Spaces and Stages of Avant-garde Theatre in Central-Eastern Europe, ktorá sa dostala do shortlistu Ceny za najlepšiu publikáciu PQ 2023.
Hlavným usporiadateľom a odborným garantom slovenskej expozície od vzniku samostatného štátu v roku 1993 je Divadelný ústav so sídlom v Bratislave. Príprava a realizácia národnej expozície a účasti slovenských tvorcov a tvorkýň v sprievodných sekciách PQ je pre svoju obsažnosť a komplexnosť rozdelená do 2-ročného obdobia.
Kontakt na koordinátorku za Divadelný ústav: zuzana.snircova@theatre.sk, 0905 605 909.
