Aktuálne výstavy

Nové 

40 rokov L + S

Divadelný ústav v spolupráci so Štúdiom L + S prináša pri príležitosti 40. výročia otvorenia Štúdia S náhľad do tvorby dvoch vedúcich osobností divadla, Milana Lasicu a Júliusa Satinského. Mapuje cestu od prvého stretnutia dvojice, cez spoločné tvorivé začiatky, účinkovania nielen v Štúdiu L + S, ale aj v Divadle na korze, na Novej scéne a ďalších. Výstava je jedinečná aj vďaka niektorým dodnes nezverejneným fotografiám z inscenácií, v ktorých Lasica a Satinský účinkovali, ale aj z rôznych podujatí a stretnutí dvojice s osobnosťami českej i slovenskej divadelnej kultúry.

Výstava bude mať vernisáž 10. 6. 2022 o 17.00 hod. v priestoroch Štúdia L + S.

Autorka výstavy Bohuslava Vaňková, grafické riešenie Nora Nosterská. 


Bardi slovenskej opernej réžie

Divadelný ústav pripravil spolu so Slovenským národným divadlom výstavu venovanú trom významným operným režisérom, ktorí takmer štyri desaťročia určujúcim spôsobom kreovali inscenačno-dramaturgickú tvár opery Slovenského národného divadla: Miroslav Fischer, Július Gyermek a Branislav Kriška. Podpísali sa pod dominantnú časť inscenácií uvedených od konca päťdesiatych do začiatku deväťdesiatych rokov. Rukopisy generačných súpútnikov narodených v rokoch 1931 a 1932 vychádzali z realistickej operno-divadelnej poetiky, pričom ju každý z nich varioval sebe príznačným spôsobom. Výstava prostredníctvom profilových inscenácií charakterizuje nielen rukopis každého z nich, ale zároveň ponúka panoramatický pohľad na slovenskú opernú réžiu tohto obdobia.

Výstava bude mať vernisáž v priestoroch foyeru Opery SND 17. 5. 2022 o 18.00 hod. 

Autorka výstavy Michaela Mojžišová, Ústav divadelnej a filmovej vedy CVU SAV, v. v. i., grafické riešenie Katarína Balážiková.


Reinštalácie

Janko Borodáč

Divadelný ústav pripravil v roku 2012 výstavu venovanú Jankovi Borodáčovi, zakladateľovi profesionálneho slovenského divadla. Janko Borodáč bol učiteľ, herec, režisér a riaditeľ košického divadla. Borodáčova režijná práca nikdy nevykazovala znaky múzického divadla. Jeho divadlo vyrastalo z autority textu a práce na jeho hereckom oživení. Janko Borodáč položil trvalé základy slovenskej javiskovej reči. Starostlivo budoval herecký súbor, dôležitú úlohu v tom zohrávala aj jeho pedagogická činnosť.

Výstava je sprístupnená v priestoroch kina Torysa v Sabinove od 1. 6. do 30. 6. 2022.

Autori výstavy Katarína Kunová, Martin Timko, grafické riešenie Viera Burešová.


Anna Poláková

Divadelný ústav pripravil v roku 2017 výstavu venovanú významnému interpretačnému zjavu Anne Polákovej. Anna Poláková bola hviezdou košického operného súboru päťdesiatych rokov ako vedúci soprán. S menom Polákovej spájajú sa v tých rokoch najvýznamnejšie umelecké činy nielen košickej opery - aj preto začiatkom rokov šesťdesiatych prichádza do Slovenského národného divadla. Poslaním dokumentárnej výstavy s fotografiami Polákovej profilových úloh je aspoň touto mierou vrátiť do vedomia divadelnej verejnosti jej neodškriepiteľný zástoj na poli slovenskej opernej interpretácie.

Výstava je sprístupnená v priestoroch Domu umenia v Piešťanoch od 1.6. do 6. 9. 2022.

Autor výstavy Jaroslav Blaho, grafické spracovanie Viera Burešová.


Dr. Gustáv Papp

V takmer storočnej histórii slovenského profesionálneho operného umenia patrí tenorista MuDr. Gustáv Papp k najvýznamnejším interpretačným zjavom. Vo zväzku s Operou Slovenského národného divadla tvoril ako stály hosť od roku 1948, v období 1955-1987 bol sólistom Opery. Po lyrickejších partiách operných „milovníkov“ rozvinul sa jeho hlas, aj výrazový potenciál do polôh dramatického spinto tenora, v polovici šesťdesiatych rokov aj do odboru vzácneho hrdinného tenora. Tieto danosti bohato uplatnil v premiérach pôvodnej slovenskej opernej tvorby, aj vo vypätých partoch zahraničnej opery XX. storočia. Ale Pappovou doménou boli aj hlasovo exponované úlohy svetovej opernej klasiky, naplnené strhujúcim vokálom a obsahovou expresivitou – Otello, Herman z Pikovej dámy, už v päťdesiatych rokoch v celoštátnych reláciách nedostižný Smetanov Dalibor. Veľké predpoklady pre tenorové postavy v operách Richarda Wagnera uplatnil najmä počas spolupráce s operou v Lipsku. V umeleckej osobnosti Dr. Gustáva Pappa mala slovenská opera jeden zo svojich najligotavejších interpretačných pilierov.

Výstava je sprístupnená v priestoroch Domu umenia v Piešťanoch od 1. 6. do 6. 9. 2022.

Autor výstavy Jaroslav Blaho, grafické riešenie Viera Burešová.


Hlas volajúceho na púšti - Juraj Beneš

Divadelný ústav pripravil spomienkovú výstavu, reflektujúcu opernú tvorbu popredného hudobného skladateľa, teoretika a pedagóga. Juraj Beneš patrí kvantitou i kvalitou tvorby k najvýznamnejším skladateľom v histórii slovenskej opery. Jeho diela prešli nielen slovenskými javiskami, ale úspešne reprezentovali našu kultúru v zahraničí (Londýn, Kolín nad Rýnom).

Výstava je sprístupnená v priestoroch Domu umenia v Piešťanoch od 1. 6. do 6. 9. 2022.

Autorka výstavy Michaela Mojžišová, grafické riešenie Viera Burešová.


Thespisova kára Ivana Petrovického

Divadelný ústav v roku 2014 pripravil pri príležitosti nedožitých osemdesiatych narodenín režiséra Ivana Petrovického putovnú výstavu s názvom Thespisova kára Ivana Petrovického. Výstava predstavila jeho život a tvorbu, jeho najvýznamnejšie réžie i jeho hereckú a riaditeľskú činnosť. Petrovický bol renesančný človek, ktorý našiel svoj životný cieľ – vzdorovať osudu a činiť dobro pre dobro veci samej. Ako významná osobnosť si zaslúžil svoje miesto v divadelnej obci. 

Výstava je sprístupnená v OC Galéria v Martine od 2. 6. do 27. 6. 2022 ako sprievodný program festivalu Dotyky a spojenia 2022.

Autorky výstavy Katarína Kunová a Zuzana Šnircová, grafické riešenie Viera Burešová. 


Divadelný plagát

Divadelný plagát je výrazom individuálneho majstrovstva autora schopného prepojiť vo svojom diele informačnú hodnotu a ideový zámer inscenátorov s vlastným osobitým umeleckým stvárnením témy. Je súčasťou vývoja a progresívnych premien výtvarného umenia. Neustále sa pohybuje v priestore aktuálnych, kultúrnych a umeleckých tendencií. Najvýznamnejšie plagáty ostávajú vryté v ľudskej pamäti.

Výstava je len výberom z pôvodnej výstavy, ktorú pripravil Divadelný ústav zo svojich zbierok v roku 2020 v rámci storočnice slovenského profesionálneho divadla.

Výstava je sprístupnená v priestoroch Slovenského komorného divadla v Martine od 2. 6. do 5. 9. 2022. Výstava bude súčasťou festivalu Dotyky a spojenia 2022.

Autor výstavy Miroslav Daubrava.


Romeo a Júlia v grafickom románe

Výstava vznikla v spolupráci Divadelného ústavu a Školy umeleckého priemyslu Josefa Vydru v Bratislave vrámci medzinárodného projektu Klasika v grafickom románe, ktorý je financovaný vrámci EÚ schémy Kreatívny Európa  - podpora projektov európskej spolupráce 2019. Projekt prepája grafický román a klasické dramatické texty. Tri divadelné inštitúcie majú pripraviť tri kľúčové klasické texty. Slovenská sekcia sa rozhodla spracovať do grafického románu Shakespearovu drámu Romeo a Júlia. Do focusového tímu si prizvali aj šiestich študentov 3. ročníka grafického dizajnu. Ich práce prezentujú širokú možnosť interpretácií i grafických štylizácií stále aktuálneho dramatického diela.

Výstava bude  sprístupnená v priestoroch Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave od 5. 5. do 30. 6. 2022.

Autori výstavy Lívia Galeková, Katarína Mistecká, Filip Moric, Tamara Mosná, Ivana Zvarová, Pham Thi My Duyen. Pedagogické vedenie Mária Čorejová, Andrea Andreutti Pokorná. Manažérka projektu Zuzana Uličianska. 


Pavol Országh Hviezdoslav

Putovnú vzdelávaciu výstavu pripravil divadelný ústav tohtoročnému 100. výročiu smrti básnika, spisovateľa a dramatika. Výstava zachytáva iba dramatickú tvorbu Pavla Országha Hviezdoslava a jej podoby na slovenských javiskách. Reflektuje podoby hry Herodes a Herodias od jej prvého uvedenia, cez rôzne podoby stvárnenia až po poslednú inscenáciu.

Výstava je sprístupnená  v priestoroch Fakulty dramatických umení Akadémií umení v Banskej Bystrici od 28. 3. 2022. 

Autorka výstavy Bohuslava Vaňková, grafické riešenie Martin Farbák.


Tanečná kozmopolitka Alica Flachová-Pastorová

Výstava je venovaná významnej osobnosti slovenského baletu, tanečnici, dramaturgičke, teoretičke a historičke tanca Alici Flachovej-Pastorovej. Zachytáva jej životnú púť od začiatkov štúdia na baletnej škole Iva Váňu Psotu v Brne, cez tragické obdobie 2. svetovej vojny, návrat na baletné scény, pôsobenie na pozícii dramaturgičky, až po jej pedagogické aktivity. Alica Pastorová pedagogicky pôsobila na Hudobnej a tanečnej škole, dnešnom Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej. Vysokou odbornosťou a vášnivým záujmom v oblasti dejín a teórie tanca výrazne ovplyvnila viaceré generácie tanečných umelcov a pedagógov. Na Vysokej škole múzických umení založila a neskôr viedla Metodický kabinet, čím prispela ku kodifikácii odbornej reflexie tanečného umenia.

Výstava je sprístupnená v priestoroch Divadelného ústavu na 1. poschodí od 10. 2. 2022. Autorky výstavy Monika Čertezni a Eva Gajdošová. Grafické riešenie Ondrej Gavalda.


Jozef Zajko

Jozef Zajko bol dlhoročným slovenským baletným sólistom, prvým slovenským choreografom SND. Stvárnil množstvo žánrovo pestrých postáv, vynikal najmä v klasickom repertoári baletného umenia, z ktorého ako choreograf inscenoval svetové diela na javisku SND.

Ako sólista baletu pôsobil na javiskách baletu SND Bratislava a SD v Brne v rokoch 1947 – 1955. Ako choreograf v rokoch 1956 – 1985 pôsobil v balete SND a v Divadle J. G. Tajovského  v Banskej  Bystrici, v rokoch 1959 – 1963 pôsobil ako pedagóg Štátneho konzervatória v Bratislave.

Na výstave boli použité fotografie z archívnych fondov DÚ a SND.

Autorka výstavy Eva Gajdošová, grafické riešenie Viera Burešová.

Výstava je sprístupnená v priestoroch Tanečnej fakulty VŠMU na Zochovej ulici od 10. 2. 2022.


Prierez plagátovou tvorbou - výber

Divadelný plagát je výrazom individuálneho majstrovstva autora schopného prepojiť vo svojom diele informačnú hodnotu a ideový zámer inscenátorov s vlastným osobitým umeleckým stvárnením témy. Je súčasťou vývoja a progresívnych premien výtvarného umenia. Neustále sa pohybuje v priestore aktuálnych, kultúrnych a umeleckých tendencií. Najvýznamnejšie plagáty ostávajú vryté v ľudskej pamäti.

Plagátová výstava vyskladaná zo zbierok Múzea Divadelného ústavu zachytáva plagáty od prvých pokusov ochotníckych divadiel, cez maľované plagáty od známych výtvarníkov až po súčasné plagáty tvorené digitálnou technikou.

Výstava je sprístupnená v priestoroch Divadelnej fakulty VŠMU na Zochovej ulici od 10. 2. 2022.


Pretrvávajúce výstavy

Romantik, komik i tragéd Jozef Adamovič

Výstava vznikla pri príležitosti hercových nedožitých 80. narodenín na podnet Súkromného konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach. Výstava pripomína jedinečného herca, ktorý svoje postavy vytváral neopakovateľnou malebnosťou gesta a vycibrenou a kultivovanou javiskovou rečou. Osobitú variabilitu a výrazovú plastickosť jeho herectva dokazuje rôznorodý rozsah úloh v divadle – od romantických hrdinov, cez komediálne postavy, až k tragickým velikánom v Shakespearových tragédiách.

Autor výstavy Martin Timko, grafické riešenie Ondrej Gavalda.

Výstava je sprístupnená v priestoroch Štátneho konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach.


Výstava Stanislav Remar v SND

Výstava sa zameriava na Remarovo pôsobenie v Balete SND v rokoch 1946 až 1955, počas ktorých zohral významnú úlohu vo vývoji slovenského baletného umeniaJeho tanečná kariéra sa začala odvíjať na českých a nemeckých scénach, kde pôsobil desať rokov. V Balete SND bol v trvalom angažmáne deväť rokov, najskôr ako sólista, od roku 1948 ako choreograf a šéf umeleckého súboru. Neskôr, na dvadsať rokov zviazal svoj umelecký život s košickým divadlom. Jeho tanečné umenie čerpalo z fyzických dispozícií a skvelej techniky. Choreografickú tvorbu charakterizovala nezvyčajná fantázia a hĺbavosť. K svojim inscenáciám si pravidelne navrhoval aj originálne kostýmy.

Autorka výstavy Eva Gajdošová, grafické riešenie Viera Burešová.

Miesto: Súkromné konzervatórium Dezidera Kardoša, Topoľčany 

A
A
A
.