• Statky-zmätky v komikse 

Ako dnes priblížiť klasickú dramatickú literatúru mladej generácii, ktorá číta skôr cez obraz — v rýchlych sekvenciách, fragmentoch a vizuálnych skratkách než cez súvislý text? Výstava Statky-zmätky v komikse vznikla ako odpoveď na túto otázku. Predstavuje práce študentstva Školy umeleckého priemyslu J. Vydru, ktoré pretvára hru Jozefa Gregora Tajovského Statky-zmätky do podoby komiksu a vizuálneho rozprávania.

Jednotlivé scény sa v študentských prácach rozkladajú do obrazových situácií, v ktorých význam nevzniká len zo slov, ale aj zo skladby obrazu, gest postáv a rytmu kompozície. Text sa tu nestráca — presúva sa do obrazu a divák skladá príbeh z fragmentov, ktoré sa postupne spájajú do celku. Grafický román sa tak stáva nielen formou spracovania, ale aj novým spôsobom čítania dramatickej klasiky.

Výstava zároveň otvára otázku, čo sa stane s dramatickou klasikou, keď ju začneme čítať ako sled vizuálnych momentov. Môže práve obraz priviesť mladých ľudí späť k textu?

Výstava vznikla v spolupráci Divadelného ústavu a Školy umeleckého priemyslu J. Vydru v rámci projektu Dramaticky mladí/Tvorivo s klasikou. Svoju tvorbu prezentujú študenti a študentky 3. ročníka odboru grafický dizajn: Viktória Bubisová, Peter Holub, Damiána Kováčová, Letícia Mária Lipovská, Liana Luptáková, Zuzana Marošová, Petra Poláková, Oleksandr Radchenko a Mariia Yehorova. Na zadaní pracovali pod vedením pedagogičiek a pedagóga Andrey Andreutti Pokornej, Márie Čorejovej a Mateja Lacka v rámci odborných predmetov Navrhovanie a Umelecká prax v januári a vo februári 2026.

Vernisáž výstavy sa uskutočnila v piatok 29. mája 2026 o 17.00 hod. v Knižnici Juraja Fándlyho ako sprievodné podujatie medzinárodného Teen Theatre Fest. 

• Prítomnosť minulosti

Scénografická inštalácia pri príležitosti 20. výročia od založenia Múzea Divadelného ústavu. 

Inštalácia je poctou scénografii, sprítomňuje jej príbeh v priereze od počiatkov až po súčasnosť. Prostredníctvom profilového výberu divadelných makiet k inscenáciám pozýva návštevníkov nahliadnuť do tvorivej „kuchyne“ scénických výtvarníkov. Odlišné autorské prístupy a umelecké štýly prinášajú komplexný pohľad na smerovanie a vývojové tendencie scénografie na Slovensku. Autori vystavených diel ako Ladislav Vychodil, Jozef Ciller, Aleš Votava či Boris Kudlička patria medzi najvýznamnejšie osobnosti v tejto oblasti.

Pluralita umeleckých prístupov je charakteristická aj pre zbierku divadelných  kostýmov. Návštevníkov určite zaujmú nápadité koláže od Heleny Bezákovej, alebo séria jemných dámskych šiat inšpirovaných obdobím secesie z dielne kostýmovej výtvarníčky Marije Havran alebo štylizované kostýmy s využitím digitálnej potlače od kostýmového výtvarníka Petra Čaneckého. Mimoriadnou vzácnosťou je na zákazku vyrobený frak, v ktorom Peter Dvorský odspieval mnoho koncertov, koncertná róba významnej slovenskej sopranistky Edity Grúberovej či kostým Hany Cigánovej navrhnutý pre postavu Cyrana, ktorého stvárnil herec Milan Lasica.

Inštalácia sa uskutočnila 23.5.2026 počas Noci múzeí a galérií v priestoroch Štúdia 12.

Reinštalácie starších výstav:

• Medzi sebou a postavou – Výstava fotografa Roberta Tapperta 

Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným divadlom predstavil výstavu víťaza Bienále divadelnej fotografie 2024 Roberta Tapperta: Medzi sebou a postavou, ktorá ponúka jedinečný pohľad na herca v priestore medzi realitou a divadelnou postavou. Vernisáž výstavy sa uskutočnila 19.11.2025 a je prístupná vždy pred predstavením v Novej budove SND.

Vznik týchto fotografií je naviazaný na konkrétne divadelné inscenácie, no ich prostredím nie je scéna, ale zákulisie, technické zázemie alebo exteriér. Tappert sa vzdáva tradičných romantizujúcich záberov spoza opony či napätia herca tesne pred vstupom na javisko. Namiesto toho zachytáva hercov a herečky v krehkom okamihu medzi sebou a postavou – v nejasne definovanej chvíli, keď ešte nie sú ani civilní, ani plne „v úlohe“.

Jeho fotografie skúmajú prestupovanie postavy do herca a naopak, pričom silným kompozičným partnerom sa stáva kostým. Charakterizuje ich vizuálny dadaizmus, oddanosť a zraniteľnosť fotografovaného objektu, ale aj priamočiara emócia, ktorej vrstvy odhaľuje každý divák podľa seba.

• Pre pána Jána. Výstava o živote a diele Jána Uličianskeho

Pri príležitosti nedožitých 70. narodenín významného slovenského režiséra, spisovateľa, pedagóga a rozhlasového tvorcu Jána Uličianskeho pripravil Divadelný ústav v spolupráci s Mestskou knižnicou mesta Piešťany výstavu Pre pána Jána, ktorá vzdáva hold jeho výnimočnej osobnosti a bohatej tvorbe.

Vernisáž výstavy sa uskutočnila v stredu 29. októbra 2025 v priestoroch Mestskej knižnice mesta Piešťany (Školská 19, Piešťany).

Výstava je reinštalovaná na festivale LÍZA v Banskej Štiavnici od 13.6. 2026 – 25.9.2026 v priestoroch Klubu Rubigall - Námestie sv. Trojice 3, Banská Štiavnica.

Výstava Pre pána Jána približuje bohatú umeleckú cestu Jána Uličianskeho – od bábkového divadla a rozhlasu cez literárnu tvorbu pre deti až po festivaly a televízne projekty, ktoré dodnes nesú jeho odkaz.

Autorky výstavy: Lenka Dzadíková, Barbora Krajč Zamišková
Grafické riešenie: Filip Horník
Jazyková redakcia: Martina Ulmanová
Produkcia: Zuzana Poliščák Šnircová

Materiály použité na panelovej časti výstavy pochádzajú zo zbierok Divadelného ústavu Bratislava, rodinného archívu Zuzany Uličianskej a archívov priateľov a spolupracovníkov Jána Uličianskeho. Texty láskavo poskytli Ľubica Kepštová a Zuzana Belková.

• MILAN ČORBA. Tvorba v slobode, sloboda v tvorbe

Profesor Milan Čorba (1940 – 2013) bol významný slovenský kostýmový výtvarník, scénograf, pedagóg, ktorý sa stal kľúčovou postavou v oblasti divadelného, filmového a televízneho kostýmu. Po absolvovaní štúdia výtvarnej výchovy a dejín umenia sa venoval tvorbe kostýmov pre slovenské a české divadlá, filmy a televízne inscenácie. Milan Čorba vytvoril kostýmy pre viac ako 195 divadelných predstavení a viac ako 400 televíznych inscenácií, pričom spolupracoval s významnými režisérmi a divadelníkmi ako napr. Milošom Pietorom, Vladimírom Strniskom, Ľubomírom Vajdičkom či Martinom Hubom. Pri kostýmovej tvorbe rešpektoval autora, dramatickú  predlohu, režijný zámer a predovšetkým individualitu hercov. 

Jeho tvorba bola ocenená mnohými prestížnymi cenami, vrátane Krištáľového krídla za celoživotné dielo v roku 2010 a ceny za celoživotné dielo od Literárneho fondu v roku 2013. Nedožité 85. narodeniny prof. Milana Čorbu si Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným divadlom pripomína výstavou, ktorá predstaví jeho najvýznamnejšie práce. 

Kurátor výstavy: Miroslav Daubrava

Vernisáž panelovej výstavy sa konala 4. 6. 2025 vo foyeri Činohry Slovenského národného divadla a aktuálne bude realizovaná jej reinštalácia v Slovenskom inštitúte v Londýne vo februári 2026. Aktuálna reinštalácia je na 1. poschodí Divadelného ústavu od 5. 6. 2026.

•  Majstrovské lekcie. ĽUBOMÍR VAJDIČKA

Výstava venovaná režisérovi Ľubomírovi Vajdičkovi prináša jeden z možných pohľadov na jeho tvorbu a najmä na jeho dlhoročné pedagogické pôsobenie na Katedre réžie a dramaturgie Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Počas svojho pôsobenia Vajdička uviedol na umeleckú dráhu desiatky režisérov a dramaturgov, z ktorých sa stali aj uznávaní dramatici, kultúrni manažéri, publicisti, pedagógovia či teatrológovia. Výstava uvádza ich spomienky na profesora a paralelne zoznamuje potenciálnych návštevníkov s myšlienkovým svetom režiséra Vajdičku, jeho kľúčovými inscenáciami, ktorými sa zapísal do Zlatej kolekcie slovenského divadla.

Panelová výstava bola sprístupnená v priestoroch Katedry divadelných štúdií na VŠMU v Bratislave od 8. 9. 2025.

Výstava vznikla v roku 2024 v spolupráci Divadelného ústavu a Vysokej školy múzických umení, autorkami sú Zdenka Pašuthová a Vladislava Fekete. 

• Bienále divadelnej fotografie 2022

Bienále divadelnej fotografie organizuje a vyhlasuje Divadelný ústav od roku 2010. Pre pandémiu sa jeden ročník neuskutočnil a v tom aktuálnom boli preto akceptované fotografie od divadelnej sezóny 2018/2019. Bienále je otvorené všetkým profesionálnym fotografkám a fotografom pôsobiacim na Slovensku, ktorí vo svojej tvorbe reflektujú slovenské divadlo vo všetkých jeho podobách a formách. Špeciálnu sekciu tvorí študentská divadelná fotografia, realizovaná v spolupráci s Katedrou fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Určená je pre študentky a študentov konzervatórií, stredných odborných a vysokých škôl. Hlavnú cenu pre profesionálnych fotografov Grand Prix Bienále divadelnej fotografie 2022 získal Robert Tappert za dokumentárnu sériu fotografií s názvom Divadlo.  Výstavu kurátorsky pripravila Michaela Hučko Pašteková

Výstava finalistov a finalistiek súťaže je sprístupnená v priestoroch Divadelného ústavu na prízemí.

• Cesty hľadania a nachádzania - 50 rokov Divadla Jána Palárika v Trnave 

Divadlo Jána Palárika v Trnave v spolupráci s Divadelným ústavom pripravilo výstavu venovanú 50 výročiu vzniku divadla. Autori výstavy sa v nej zamerali na  zlomové momenty dejín Divadla Jána Palárika, ktoré svojou špecifickou históriou tvorilo nielen svoje divadelné dejiny ale aj  časť histórie mesta za posledných 50 rokov. Okrem úspešných inscenácií či spoluprác chceli venovať pozornosť dielam, ktoré nie sú širšej verejnosti a pamätníkom až tak známe.  Pre autorov bolo zaujímavé sledovať podoby inscenácií pre deti a mládež počas rôznych dejinných udalostí ako socializmus, zmena spoločenského systému či súčasné formy.

Autori výstavy Marek Godovič, Jakub Molnár

Odborná spolupráca Dária Fojtíková Fehérová, Dagmar Podmaková, 

Grafické riešenie DJP

Výstava je sprístupnená v priestoroch Divadla Jána Palárika v Trnave od 4. 6. 2024.
Od 1. januára 2026 je výstava reinštalovaná aj v priestoroch Súkromného konzervatória Prešov.

• Vladimír Suchánek: Od maľby k divadlu

Výstava venovaná tvorbe významného slovenského scénografa. 

Scénograf Vladimír Suchánek bol žiakom zakladateľa slovenskej divadelnej scénografie Ladislava Vychodila a od ukončenia svojich štúdií na Vysokej škole múzických umení pôsobil niekoľko desaťročí najmä v Slovenskom národnom divadle. Počas svojej kariéry spolupracoval s viacerými režisérmi, napríklad s Karolom L. Zacharom či s Pavlom Hasprom. Z jeho návrhov a scén je zrejmé jeho maliarske cítenie.

Výstava Od maľby k divadlu prezentuje najmä diela, ktoré Vladimír Suchánek pokladá za najvýznamnejšie, ktoré sú najviac oceňované, alebo mu najviac prirástli k srdcu. „Pre mňa, ako kurátora výstavy, je najviac fascinujúca scéna k inscenácii Pokus o lietanie Jordana Radičkova (1980) kvôli svojej magickosti a významovej variabilite,“ vysvetľuje kurátor výstavy, Miroslav Daubrava z Divadelného ústavu.

Autor Miroslav Daubrava
Grafické riešenie Mária Čorejová
Divadelný ústav © 2020

Od 1.1. 2026 je výstava reinštalovaná  v priestoroch Súkromného konzervatória Prešov.

• Andrej Bagar

Výstava Andrej Bagar (1900 – 1966) včera, dnes a zajtra je stálou expozíciou zo zbierok Divadelného ústavu, ktorú pracovníci pripravili pre Základnú školu Andreja Bagara v Trenčianskych Tepliciach pri príležitosti 111. výročia jeho narodenia. Výstava zachytáva jeho súkromný život i jeho umeleckú kariéru. Neposldenom rade sa autorka výstavy zamerala aj na jeho politickú kariéru, vďaka ktorej sa zaslúžil o budovanie a rozvoj divadelnej kultúry a divadelného školstva na Slovensku. 

Výstava je sprístupnená v priestoroch Súkromného konzervatória v Nitre od 19. 9. 2023.

Autorka výstavy: Katarína Kunová, grafický dizajn: Viera Burešová

• Romantik, komik i tragéd Jozef Adamovič

Výstava vznikla pri príležitosti hercových nedožitých 80. narodenín na podnet Súkromného konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach.

Výstava pripomína jedinečného herca, ktorý svoje postavy vytváral neopakovateľnou malebnosťou gesta a vycibrenou a kultivovanou javiskovou rečou. Osobitú variabilitu a výrazovú plastickosť jeho herectva dokazuje rôznorodý rozsah úloh v divadle – od romantických hrdinov, cez komediálne postavy, až k tragickým velikánom v Shakespearových tragédiách. 

Výstava je sprístupnená dlhodobo v priestoroch Konzervatória Jozefa Adamoviča a Konzervatória Petra Dvorského v Košiciach. 

Autor výstavy: Martin Timko, grafické riešenie: Ondrej Gavalda