Aktuálne výstavy

Divadelné storočie - stopy a postoje

Od 28. februára do 30. júna 2021 si pri príležitosti celoslovenského  projektu Rok slovenského divadla 2020 môžete na druhom poschodí Bratislavského hradu pozrieť reprezentatívnu výstavu s názvom Divadelné storočie – stopy a postoje v organizácii Divadelného ústavu a Slovenského národného múzea – Historického múzea. Výstava detailne mapuje sto rokov profesionálneho divadla na Slovensku a prepája ho so súvislosťami, ktoré predchádzali jeho vzniku. Odhaľuje jeho hlavné smery, udalosti a osobnosti od začiatkov až po súčasnosť a zvýrazňuje tie kultúrno-spoločenské udalosti, ktoré najviac vplývali na jeho rozvoj.

Výstavu pripravil štrnásťčlenný kurátorský tím, ktorý tvoria renomovaní teatrológovia a divadelní historici. Hlavnou kurátorkou výstavy je Zuzana Nemcová Gulíková. O architektonické spracovanie výstavy sa postaral slovenský scénograf, pôsobiaci s veľkým úspechom v zahraničí Boris Kudlička.

Viac informácií o výstave sa dočítate v sekcii Výstavy > Divadelné storočie - stopy a postoje

 

Reinštalácie

Generál na javisku

Osobnosť M. R. Štefánika v sebe ukrýva atribúty dramatickej postavy. Jeho profesionálny, či osobný život a dejinné zmeny, ktorých sa stal súčasťou aj hýbateľom, ho priam predurčujú k námetu pre dramatickú tvorbu a divadlo.

Výstava Generál na javisku, organizovaná v spolupráci Divadelného ústavu a Múzea Slovenských národných rád v Myjave, vznikla pri príležitosti 100. výročia tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika. Reflektuje divadelné inscenácie slovenských profesionálnych divadiel, ktoré vychádzajú zo Štefánikovho života a diela. Výstava má ambíciu priblížiť širokému spektru návštevníkov všetkých vekových kategórií jednu z najvýznamnejších osobností slovenských dejín a jeho podoby dynamickou a odľahčenou divadelnou optikou, ktorá sa ho snaží priblížiť v demýtizovanej podobe.

Výstava je sprístupnená v dome Matice slovenskej v Nitre do 20. 3. 2020. Autor výstavy Marek Godovič, grafické riešenie Ondrej Gavalda.

 

Víťaz Bienále 2018 – Kotlár vs. Amsler, 1.0

Výstava fotografií laureáta ocenenia Grand prix Bienále divadelnej fotografie 2018, Ľuboša Kotlára, mapuje jeho niekoľkoročnú spoluprácu s divadelným režisérom Mariánom Amslerom. Cieľom kurátorskej selekcie je čiastočne nabúrať zaužívaný stereotyp, v ktorom hrá divadelná fotografia úlohu faktografického zaznamenávania divadelných inscenácií. Kotlár a Amsler pravidelne spolupracujú od roku 2015, kooperujúc spoločne ako na propagačných vizuáloch k jednotlivým inscenáciám, tak výtvarným vkladom do inscenácií samotných, až po následné zaznamenávanie diania na javisku. Autor v rámci výstavy prezentuje najmä diela, ktoré zostali ležať v osobných archívoch, či už sa jedná o skice, nepoužité varianty vizuálov, či pôvodné verzie neskôr dotvorených záberov pre potreby inscenácie. Alebo fotografie z inscenácií, ktoré síce nenesú požadovanú informačnú hodnotu, ale vytrhnuté z kontextu, v ktorom vznikli, prezentujú vizuálne silné obrazy vytvárajúce vlastný naratív.

Výstava je sprístupnená v priestoroch divadla Jána Palárika v Trnave do 30. 4. 2020. Kurátorkou výstavy je Jana Hojstričová.

 

 

Pretrvávajúce výstavy

Hoffmann/Jamnický

Ferdinand Hoffmann

Výstava je venovaná významnému dramaturgovi a režisérovi Ferdinandovi Hoffmannovi, ktorý vnášal do činohry moderné postupy a zaslúžil sa o európsky a svetový rozhľad repertoáru uvádzaním reprezentačných diel významných epoch dramatickej tvorby a divadelného vývinu, pričom podporoval aj domácu dramatickú tvorbu.

Ján Jamnický

Výstava je venovaná významnému hercovi, režisérovi a pedagógovi Jánovi Jamnickému, ktorý sa prikláňal k moderným prúdom a divadelnej avantgarde a zohral tak kľúčovú úlohu v modernom vývine slovenskej činohry.

Dvojvýstava je sprístupnená na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení na Zochovej 1 v Bratislave. Kurátori výstavy Ján Sládeček, Martin Timko, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Francúzska noblesa a ruská veľkoleposť/Marius Petipa na slovenských baletných scénach
(k 200. výročiu narodenia Mariusa Ivanoviča Petipu).

Výstava v skratke zachytáva históriu petrohradskej a moskovskej baletnej tvorby Mariusa Petipu. Jej nosnú časť tvorí historický prehľad inscenácií baletov, ktoré boli uvádzané v minulosti a s ktorými sa stretávame na baletných scénach slovenských divadiel aj v súčasnosti. Výstava reflektuje najmä baletné tituly Mariusa Petipu, ktoré boli uvádzané na scénach v Bratislave, Košiciach a v Banskej Bystrici. Na dobových materiáloch a fotografiách sú zachytené významné baletné osobnosti, choreografi a baletní umelci spolu so scénickými a kostýmovými návrhmi výtvarných umelcov, ktorí inscenáciám dodávali osobitý vizuálny tvar.

Výstava je sprístupnená v priestoroch Tanečnej katedry Vysokej školy múzických umení na Zochovej ulici v Bratislave. Autorky výstavy Eva Gajdošová a Monika Čertezni, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Majster slovenskej drámy (Stodolova dramatika na slovenských javiskách)

Výstava sa obsahovo koncentruje na významné Stodolove dramatické diela a ich inscenovanie v našich profesionálnych divadlách. Dramatik Ivan Stodola vyštudoval medicínu a ako lekár pôsobil v Liptovskom Sv. Mikuláši a v Bratislave. Profesionálne divadlo ho zasiahlo a inšpirovalo najmä na štúdiách v Budapešti, v Berlíne a počas vojenskej služby vo Viedni. Dramatika z neho stvoril režisér Ján Borodáč, ktorý uvádzal jeho hry v Slovenskom národnom divadle. Ivan Stodola ostáva v dejinách slovenskej drámy autorom spoločenskej komédie. Pre jeho tvorbu bola charakteristická vecnosť a prostota v konaní postáv, ktorá sa prenášala aj do ich vzťahov a postojov. Vnútornú inšpiráciu čerpal predovšetkým z kresťanských duchovných zdrojov. Jeho dramatika sa prejavovala vierou v ľudskú spravodlivosť a tiež v konečné víťazstvo pravdy. Niektoré jeho diela, najmä Čaj u pána Senátora a Jožko Púčik a jeho kariéra, majú v slovenskom divadle bohatú inscenačnú tradíciu.

Výstava je sprístupnená na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Autor výstavy Martin Timko, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Romantik, komik i tragéd Jozef Adamovič

Výstava vznikla pri príležitosti hercových nedožitých 80. narodenín na podnet Súkromného konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach.

Výstava pripomína jedinečného herca, ktorý svoje postavy vytváral neopakovateľnou malebnosťou gesta a vycibrenou a kultivovanou javiskovou rečou. Osobitú variabilitu a výrazovú plastickosť jeho herectva dokazuje rôznorodý rozsah úloh v divadle – od romantických hrdinov, cez komediálne postavy, až k tragickým velikánom v Shakespearových tragédiách.

Výstava je sprístupnená v priestoroch Štátneho konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach. Autorom výstavy je Martin Timko, grafické riešenie Ondrej Gavalda.

 

Výstava Stanislav Remar v SND

Výstava sa zameriava na Remarovo pôsobenie v Balete SND v rokoch 1946 až 1955, počas ktorých zohral významnú úlohu vo vývoji slovenského baletného umeniaJeho tanečná kariéra sa začala odvíjať na českých a nemeckých scénach, kde pôsobil desať rokov. V Balete SND bol v trvalom angažmáne deväť rokov, najskôr ako sólista, od roku 1948 ako choreograf a šéf umeleckého súboru. Neskôr na dvadsať rokov zviazal svoj umelecký život s košickým divadlom. Jeho tanečné umenie čerpalo z fyzických dispozícií a skvelej techniky. Choreografickú tvorbu charakterizovala nezvyčajná fantázia a hĺbavosť. K svojim inscenáciám si pravidelne navrhoval aj originálne kostýmy.

Výstava je sprístupnená na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch. Autorka výstavy Eva Gajdošová, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Súčasný slovenský divadelný plagát

Kolekcia originálnych divadelných plagátov, ktoré vznikli v rokoch 1990 až 2014. Kolekcia zachytáva zmenu a vývin vo výtvarnom ponímaní divadelného plagátu. Predstavuje rôznych tvorcov a divadlá.

Výstava je sprístupnená v suteréne Divadelného ústavu na Jakubovom námestí 12, v Bratislave. Výstavu kurátorsky pripravili Oleg Dlouhý a Viera Burešová.

 

Ján Ladvenica 1898 – 1947

Výstava venovaná scénografovi, maliarovi, ilustrátorovi a kostýmovému výtvarníkovi Jánovi Ladvenicovi, univerzálnemu profesionálovi vo výtvarnom svete. Na jeho umeleckú tvorbu vplývali známi európski umelci, ale aj jeho slovenskí súčasníci Ľudovít Fulla, Martin Benka a Janko Alexy. Tvoril najmä pre Slovenské národné divadlo, kde strávil takmer 16 rokov a spolupracoval s Andrejom Bagarom, Jánom Borodáčom a Viktorom Šulcom.

Celoživotné dielo Jána Ladvenicu, nachádzajúce sa v scénografickom fonde Múzea Divadelného ústavu, patrí k jedným z najhodnotnejších zbierok, nielen z pohľadu teatrologického, ale i vysoko umeleckého.

Výstava je sprístupnená v priestoroch Štúdia 12 v Bratislave. Autor výstavy Miroslav Daubrava, grafické riešenie Mária Čorejová.

 

Legenda zvaná Jozef Kroner

Výstava vznikla na počesť 95. výročia narodenia významného slovenského umelca.

Jozef Kroner patrí k najvýraznejším talentom slovenského herectva. Jeho umelecké majstrovstvo si diváci dodnes pripomínajú vďaka reprízam desiatok filmov, televíznych i rozhlasových inscenácií. Kronerovým hereckým odborom boli drobní hrdinovia a bežní ľudia, v pokoji si nažívajúci svoj životný kolobeh. Či už to boli roly komické, dramatické alebo tragikomické, vždy išlo o precízne štúdie ľudského typu, prejavom tak blízkym divákom v hľadisku, pred obrazovkou alebo rozhlasovým prijímačom. Majstrovstvo jeho osobnosti tkvelo v tom, že divákov vedel srdečne rozosmiať aj úprimne rozplakať.

Výstava je sprístupnená v priestoroch Divadelného ústavu na 1. poschodí. Autorom výstavy je Karol Mišovic, grafické riešenie Mária Čorejová. 

A
A
A