Nové:
Kráľ Ubu v grafickom románe
Výstava vznikla v spolupráci Divadelného ústavu a Školy umeleckého priemyslu Josefa Vydru v Bratislave v rámci medzinárodného projektu Klasika v grafickom románe, ktorý je financovaný s EÚ schémy Kreatívny Európa - podpora projektov európskej spolupráce 2019. Projekt prepája grafický román a klasické dramatické texty. Tri divadelné inštitúcie pripravujú tri kľúčové klasické texty. Slovenská sekcia od vzniku projektu spracovala do grafického románu Shakespearovu drámu Romeo a Júlia a Sofoklovu Antigonu. Kráľ Ubu v grafickom románe je v poradí treťou grafickou výstavou študentov ŠUP Vydru. Tentoraz na nej pracovali študenti a študentky 3. ročníka odboru Grafický dizajn.
Výstava mala vernisáž 16. 6. 2023 v priestoroch Mestskej knižnice mesta Piešťany, kde je umiestnená doteraz.
Reinštalácie:
Múzy v chrámoch alebo Ján Palárik v premenách slovenskej profesionálnej réžie
Divadlo Jána Palárika v Trnave v spolupráci s Divadelným ústavom pripravilo výstavu Múzy v chrámoch alebo Ján Palárik v premenách slovenskej profesionálnej réžie pri príležitosti 200. výročia narodenia Jána Palárika. Názov je inšpirovaný výrokom z autorovej dobovej state Dôležitosť dramatickej národnej literatúry: „Najprv povstali Múzy, a len potom sa im chrámy stavali.“ Palárik sa postavenia chrámu pre svoje Múzy nedočkal, napriek tomu sa jeho komédie stali jedným zo základných pilierov repertoáru slovenských profesionálnych divadiel. Už v roku 1921 začínala Palárikovým Inkognitom svoju činnosť zájazdová spoločnosť Slovenského národného divadla, tzv. Marška, v rovnakom čase ju uvádzala aj hlavná scéna v Bratislave. Viac ako storočná profesionálna inscenačná tradícia dnes pokračuje v Divadle Jána Palárika. Výstava je koncipovaná ako dialóg klasika dramatickej tvorby 19. storočia s klasikmi slovenskej profesionálnej réžie. Prvým je Ján Borodáč, nasleduje Karol L. Zachar, Ivan Lichard, Magda H. Lokvencová, Ľubomír Vajdička, Ján Sládeček, Juraj Nvota, atď. Fotografie z jednotlivých inscenácií a výroky vybraných osobností réžie sa usilujú zachytiť interpretačný kľúč k Palárikovým dielam v premenách dejín. Od počiatočného národno-obrodeneckého pátosu, cez radosť, krásu a sviatočnosť až k menej lichotivým, odfolklorizovaným, groteskno-kritickým podobám.
Výstava je inštalovaná na Gymnáziu Pierra de Coubertina v Piešťanoch. Potrvá od 7. septembra do 7. októbra 2023.
Autorka výstavy Zdenka Pašuthová, grafické riešenie Pavol Borodovčák.
Z pozostalosti Edity Gruberovej
Pozostalosť po slovenskej opernej dive Edite Gruberovej sa v septembri 2022 stala predmetom dražby aukčného domu Dorotheum. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky uvoľnilo v tejto súvislosti finančné prostriedky vo výške 20 000,- € pre zbierkotvorné inštitúcie vo svojej pôsobnosti – Slovenské národné múzeum - Historické múzeum (SNM - HM) a Divadelný ústav (DÚ), ktoré sa v dražbe uchádzali o vybrané predmety kultúrnej hodnoty do zbierkového fondu podľa oblasti svojho výskumu.
SNM a DÚ sa zúčastnili online dražby aukčného domu Dorotheum a z pozostalosti sa im podarilo vydražiť viacero predmetov kultúrnej hodnoty: koncertné róby, divadelný kostým, šperky, ale aj portrétnu fotografiu, secesný notový stojan a ocenenia za umelecký prínos a reprezentáciu Slovenska a Rakúska v zahraničí – súbor 8 medailí a plakiet a dve štátne vyznamenania.
Prezentácia akvizícií je sprístupnená v priestoroch SNM – Spišské múzeum v Levoči od 19. 6. do 15. 11. 2023.
Pas de deux
Ikonické páry baletu 20. storočia v Slovenskom národnom divadle
Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným divadlom pripravili výstavu, ktorá zachytáva výber z najznámejších sólistov Baleru SND od jeho vzniku až po koniec 20. storočia. Pas de deux je predovšetkým stretnutím dvoch ľudí, ktorí so sebou nesú množstvo intenzívnych emócií, vrátane lásky, smútku, strachu, radosti, túžby, dôvery ale aj nenávisti, boja a manipulácie. Je ako okno do fascinujúceho sveta ľudských vzťahov a energie dvoch ľudí, ktorí sa stretli v duete na javisku.
VýstavaPas de deux / Ikonické páry baletu 20. storočia v Slovenskom národnom divadle okrem iného prináša aj odkaz vynikajúcich fotografov SND, ktorí počas desaťročí zachytili svojim fotoobjektívom vzácnu esenciu príbehov z najznámejších baletov klasického a neoklasického repertoáru Baletu SND.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Tanečnej fakulty Vysokej školy múzických umení od 11. 1. 2023.
Autorky výstavy Eva Gajdošová a Monika Čertezni, grafické spracovanie SND.
Klasika v grafickom románe: Romeo a Júlia
Výstava vznikla v spolupráci Divadelného ústavu a Školy umeleckého priemyslu Josefa Vydru v Bratislave vrámci medzinárodného projektu Klasika v grafickom románe, ktorý je financovaný vrámci EÚ schémy Kreatívna Európa - podpora projektov európskej spolupráce 2019. Projekt prepája grafický román a klasické dramatické texty. Tri divadelné inštitúcie majú pripraviť tri kľúčové klasické texty. Slovenská sekcia sa rozhodla spracovať do grafického románu Shakespearovu drámu Romeo a Júlia. Do focusového tímu si prizvali aj šiestich študentov 3. ročníka grafického dizajnu. Ich práce prezentujú širokú možnosť interpretácií i grafických štylizácií stále aktuálneho dramatického diela.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Akadémie umení v Banskej Bystrici od 26. 1. 2023.
Autori výstavy Lívia Galeková, Katarína Mistecká, Filip Moric, Tamara Mosná, Ivana Zvarová, Pham Thi My Duyen. Pedagogické vedenie Mária Čorejová, Andrea Andreutti Pokorná. Manažérka projektu Zuzana Uličianska.
Eva Jaczová
Výstava predstavuje Evu Jaczovú aj ako významnú tanečnú pedagogičku, aj ako predstaviteľku výraznej interpretačnej generácie baletných sólistov, mienkotvornú tanečnú kritičku a publicistku, prvú slovenskú baletnú dramaturgičku, ale najmä ako človeka nesmierne vzdelaného, rozhľadeného a láskavého, s iskrivým zmyslom pre humor. Vo výraznej miere sa zaslúžila o vybudovanie štátneho tanečného školstva, čím významne prispela k povzneseniu interpretačnej úrovne slovenského baletu. Ako prvá baletná dramaturgička SND sa okrem uvádzania diel svetovej baletnej literatúry usilovala aj o vznik pôvodnej baletnej tvorby. Významná je aj jej publikačná činnosť, do histórie vošla ako prvá slovenská autorka odborných publikácií o baletnom umení.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Súkromného konzervatória D. Kadroša v Prešove od 20. 2. 2023. Autorka výstavy Monika Čertezni, grafické riešenie Viera Burešová.
Francúzska noblesa a ruská veľkoleposť. Marius Petipa na slovenských baletných scénach
(k 200. výročiu narodenia Mariusa Ivanoviča Petipu).
Výstava v skratke zachytáva históriu petrohradskej a moskovskej baletnej tvorby Mariusa Petipu. Jej nosnú časť tvorí historický prehľad inscenácií baletov, ktoré boli uvádzané v minulosti a s ktorými sa stretávame na baletných scénach slovenských divadiel aj v súčasnosti. Výstava reflektuje najmä baletné tituly Mariusa Petipu, ktoré boli uvádzané na scénach v Bratislave, Košiciach a v Banskej Bystrici. Na dobových materiáloch a fotografiách sú zachytené významné baletné osobnosti, choreografi a baletní umelci spolu so scénickými a kostýmovými návrhmi výtvarných umelcov, ktorí inscenáciám dodávali osobitý vizuálny tvar.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Súkromného konzervatória v Nitre od 2. 3. 2023.
Autorky výstavy Monika Čertezni a Eva Gajdošová. Grafické riešenie Viera Burešová.
Klasika v grafickom románe: Antigona
Výstava vznikla v spolupráci Divadelného ústavu a Školy umeleckého priemyslu Josefa Vydru v Bratislave v rámci medzinárodného projektu Klasika v grafickom románe, ktorý je financovaný s EÚ schémy Kreatívna Európa - podpora projektov európskej spolupráce 2019. Projekt prepája grafický román a klasické dramatické texty. Tri divadelné inštitúcie pripravujú tri kľúčové klasické texty. Slovenská sekcia od vzniku projektu spracovala do grafického románu Shakespearovu drámu Romeo a Júlia a Sofoklovu Antigonu. Antigonu pripravilo sedem študentiek 3. ročníka propagačnej grafiky v roku 2022. Ich práce prezentujú širokú možnosť interpretácií i grafických štylizácií stále aktuálnych dramatických diel.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Mestskej knižnice mesta Piešťany od 6. 3. 2023.
Jozef Gregor Tajovský
Výstava Divadelného ústavu zachytáva život a dielo významného slovenského dramatika, prozaika, básnika i politika Jozefa Gregora Tajovského. Plošná panelová výstava sa snaží cez fotografie zachytiť útržky rodinného, spoločenského i vojenského života. Na druhej strane výstava ponúka teatrologický vhľad do jeho tvorby a inscenačnú tradíciu jeho najhranejších hier.
Výstava je realizovaná v budove Gymnázia Jána Baltazára Magina Vrbové. Potrvá od 4. do 30. septembra 2023.
Autorka výstavy Frederika Čujová, grafické riešenie Viera Burešová
Ivan Stodola. Majster slovenskej drámy
Výstava Divadelného ústavu ponúka pohľad na život a dielo významného slovenského dramatika Ivana Stodolu. Ivan Stodola bol povolaním lekár, ale jeho spätosť s divadlom bola silná. Už od detstva hrával v ochotníckom súbore Dobrodej. Už tam začal písať prvé hry a žarty. Neskôr písal, preto, lebo mal pocit, že cez hry sa vie vyjadriť o svete. Popredného dramatika z neho nakoniec urobil Janko Borodáč, ktorý často inscenoval jeho hry. Výstava zachytáva inscenačnú tradíciu jeho najhranejších hier.
Výstava bude sprístupnená v priestoroch Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši od 10. 3. 2023. Autor výstavy Martin Timko, grafické riešenie Viera Burešová.
Bienále divadelnej fotografie
Divadelný ústav vyhlásil tento rok už piaty ročník súťaže Bienále divadelnej fotografie (ďalej len Bienále) spolu s partnerom Katedrou fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Cieľom Bienále divadelnej fotografie je podpora divadelnej fotografie a jej tvorcov. Hodnotiaca komisia sa stretla začiatkom septembra, aby z prihlásených prác vybrala to najlepšie na prezentačnú výstavu a taktiež, aby určila víťazov súťaže. V tomto ročníku sa mohli prihlásení fotografi zúčastniť týchto kategórií – inscenačná fotografia, portrét a dokumentárna fotografia. Samostatný segment tvorila študentská sekcia. Hodnotiaca komisia z predložených prác určila štyri ceny – Grand Prix, 2. a 3. miesto a Študentskú cenu. Výsledky súťaže budú oficiálne vyhlásené na slávnostnej vernisáži dňa 18. 10. 2022 o 17. 00 hod. v priestoroch Dvorany Ministerstva kultúry SR.
Výstava Bienále vytvorí prehľadné vizuálne svedectvo o divadelnej produkcii na Slovensku a taktiež o fotografických trendoch v divadelnej fotografií.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Divadelného ústavu, na 1. poschodí od 23. 11. 2022.
Divadelný plagát
Divadelný plagát je výrazom individuálneho majstrovstva autora schopného prepojiť vo svojom diele informačnú hodnotu a ideový zámer inscenátorov s vlastným osobitým umeleckým stvárnením témy. Je súčasťou vývoja a progresívnych premien výtvarného umenia. Neustále sa pohybuje v priestore aktuálnych, kultúrnych a umeleckých tendencií. Najvýznamnejšie plagáty ostávajú vryté v ľudskej pamäti. Výstava je len výberom z pôvodnej výstavy, ktorú pripravil Divadelný ústav zo svojich zbierok v roku 2020 v rámci storočnice slovenského profesionálneho divadla.
Časť výstavy je sprístupnená v priestoroch Vysokej školy múzických umení v Bratislave na Divadelnej fakulte, na Zochovej ulici, na 3. poschodí.
Časť výstavy je sprístupnená v priestoroch Divadelného ústavu, na prízemí od 23. 11. 2022.
Autor výstavy Miroslav Daubrava.
Pretrvávajúce výstavy:
Romantik, komik i tragéd Jozef Adamovič
Výstava vznikla pri príležitosti hercových nedožitých 80. narodenín na podnet Súkromného konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach.
Výstava pripomína jedinečného herca, ktorý svoje postavy vytváral neopakovateľnou malebnosťou gesta a vycibrenou a kultivovanou javiskovou rečou. Osobitú variabilitu a výrazovú plastickosť jeho herectva dokazuje rôznorodý rozsah úloh v divadle – od romantických hrdinov, cez komediálne postavy, až k tragickým velikánom v Shakespearových tragédiách.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Štátneho konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach. Autorom výstavy je Martin Timko, grafické riešenie Ondrej Gavalda.
Zahraničné výstavy:
Eva Kristínová.... jednoducho kráľovná
Výstava venovaná významnej umelkyni, ktorá cez archívne fotografie predstavuje cestu Kristinovej umeleckej kariéry od jej absolútnych začiatkov, cez výrazné piliere jej hereckej dráhy, teda jedinečné výkony, ktoré sa zlatými písmenami zapísali do dejín slovenského herectva, až po kreácie stvárnené mimo divadelného javiska – pred televíznou či filmovou kamerou, ale i tie z pódií počas jej početných recitačných večerov. V histórii slovenského herectva sme mali a stále máme dostatok kvalitných herečiek, ale len málo tragédok – interpretiek disponujúcimi titanizmom vnútorného i vonkajškového prejavu, majestátnosťou vzhľadu a s nimi spojenú špecifickú kultúru práce s drsným altovým zafarbením hlasu. Jednou z tých mála tragédok bola Eva Kristinová. Jej hereckým odborom boli najmä postavy hrdých a nebojácnych žien, či už z prostredia slovenskej dediny alebo honosného aristokratického paláca. Eva Kristinová bola totiž herečkou veľkých kráľovských osudov. Autor výstavy Karol Mišovic, grafické riešenie Viera Burešová.
Výstava bola sprístupnená v priestoroch Galérie insitného umenia v Kovačici v Srbsku od 3. 6. 2023 do teraz.
