Nové:

Dosky, ktoré znamenali svet. Postava drotára v divadle

Výstava Považského múzea Dosky, ktoré znamenali svet. Postava drotára v divadle je venovaná téme drotárov a drotárstva v slovenskej dráme a jej divadelnom  stvárnení v profesionálnych divadlách na Slovensku. Výstava vznikla v spolupráci s Divadelným ústavom, Divadlom Andreja Bagara v Nitre, Múzeom bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň a Slovenskou národnou knižnicou. Pozostáva z niekoľkých inscenácií, ktoré sa odohrali na pôde slovenského profesionálneho divadla. Priestorovo je koncipovaná tak, aby vytvorila ilúziu divadelnej budovy.

Divadelný ústav ako jeden z partnerov poskytol na výstavu zo svojich dokumentačných, knižničných a múzejných zbierok: inscenačné texty, bulletiny, fotografie, monografie, divadelné hry, scénické a kostýmové návrhy, makety a kostýmy.  Výstava prezentuje prepojenie medzi špecifickým remeslom – drotárstvom a divadlom, ako jedným z viacerých druhov pre vyjadrenie umenia. Jej zámerom je nadviazanie na predchádzajúcu výstavu Postava drotára v literatúre. 

Výstava je sprístupnená v Považskom múzeu – Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu od 21. 3. 2025 do 31. 3. 2026.

Reinštalácie:   

Jozef Gregor Tajovský – ľudský dramatik 

Výstava je venovaná významnému slovenskému prozaikovi, básnikovi, dramatikovi Jozefovi Gregorovi Tajovskému. Výstava približuje nielen život a významné inscenácie jeho hier na slovenských javiskách, ale aj život jeho manželky, spisovateľky Hany Gregorovej, ktorá taktiež patrí medzi významné osobnosti slovenskej literatúry. 

Výstava je sprístupnená na 1. poschodí sídla Divadelného ústavu v Bratislave od 11. 3. 2025 do konca marca. 

Autorka pôvodnej výstavy z roku 2014: Frederika Čujová, úprava a doplnenie: Martina Daubravová

Grafický dizajn: Pavol Borodovčák

Jazyková redakcia: Hana Šuníková

Produkcia: Zuzana Poliščák Šnircová

Materiály použité vo výstave sú z Archívu Divadelného ústavu v Bratislave a z Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice v Martine.

 

20 rokov Štúdia 12

Štúdio 12 už od začiatku svojej existencie nesie pečať genia loci, miesta, v ktorom sa vždy tvorilo – v rámci rozhlasu, nahrávacieho štúdia, filmového ateliéru či hudobného klubu. Vzniklo v decembri v roku 2001 z iniciatívy Divadelného ústavu ako priestor, ktorý sa zameriava na novú drámu, skupiny na periférii, nezávislých tvorcov a zároveň umožňuje tvoriť mladým divadelníčkam a divadelníkom, ale aj etablovaným umelkyniam a umelcom, ktorí sa radi vracajú na miesto, kde zhmotňovali svoje prvé umelecké predstavy a sny.  Počas dvadsaťročnej existencie prešlo priestorom niekoľko desiatok tvorcov, ktorí v ňom realizovali divákmi aj kritikou oceňované inscenácie. Pre mnohých to bolo miesto, kde v rámci vysokej školy alebo tesne po nej začínali samostatne tvoriť a kde si mohli prakticky overovať svoje poznatky zo školy, ale aj experimentovať a realizovať odvážnejšie nápady. 

Výstava prináša archívne fotografie z najpamätnejších inscenácií uvedených v Štúdiu 12 a súčasne viacerých tvorcov, ktorí priestor poznačili, zmenili a teraz sa doň opäť vracajú. 

Výstava je sprístupnená na prízemí Divadelného ústavu v Bratislave (chodba vedúca k Štúdiu 12) od 29. 10. 2024.

Autori výstavy: Anna Šoltýsová, Marek Godovič

Grafické riešenie: Michaela Bekešová, Zuzana Hudáková

Divadelný ústav Bratislava © 2021

Klasika v grafickom románe – Romeo a Júlia

Dramatický text a grafický román ako jeho výtvarné stvárnenie sa na rozdiel od divadla neodohráva len „tu a teraz“, ale čitateľ po ňom môže siahnuť kedykoľvek a kdekoľvek. To je východisko medzinárodného projektu Klasika v grafickom románe, ktorého cieľom bolo podnietiť vzťah študentov stredných škôl k divadlu pomocou grafických románov a priblížiť im klasické dramatické texty pútavou a zrozumiteľnou formou. Partneri projektu, Slovinský divadelný inštitút z Ľubľany (Slovinsko), Divadelný inštitút Zbigniewa Raszewského z Varšavy (Poľsko) a Divadelný ústav z Bratislavy (Slovensko), spracovali do podoby grafického románu/komiksu tri kľúčové svetové drámy z rôznych období: osudovú tragédiu Antigona antického dramatika Sofokla, hru Williama Shakespeara Romeo a Júlia a bizarný príbeh moci Kráľ Ubu francúzskeho básnika Alfreda Jarryho. Vznikla tak jedinečná knižná komiksová séria pre stredoškolskú generáciu Klasika v grafickom románe.

Počas projektu Divadelný ústav spolupracoval aj so Školou umeleckého priemyslu Josefa Vydru v Bratislave. Študentky a študenti v rámci školského zadania pracovali na vlastných verziách komiksov – v roku 2020 podľa hry Romeo a Júlia, v roku 2022 podľa hry Antigona a v roku 2023 podľa hry Kráľ Ubu. Výsledkom sú tri výstavy študentských prác, ktoré reflektujú predstavy najmladšej generácie výtvarníčok a výtvarníkov o komiksovej podobe divadelnej hry.

Výstava Klasika v grafickom románe – Romeo a Júlia je sprístupnená v priestoroch prízemia Divadelného ústavu na Jakubovom námestí 12 od 19. 9. 2024.

Výstava prezentuje práce Lívie Galekovej, Kataríny Misteckej, Filipa Morica, Tamary Mosnej, Pham Thi My Duyen a Ivany Zvarovej. Pedagogické vedenie: Mária Čorejová a Andrea Andreutti Pokorná.

Medzinárodný projekt Klasika v grafickom románe bol spolufinancovaný z programu Európskej únie Kreatívna Európa – Podpora projektov európskej spolupráce 2019.

Pretrvávajúce výstavy:

Cesty hľadania a nachádzania - 50 rokov Divadla Jána Palárika v Trnave 

Divadlo Jána Palárika v Trnave v spolupráci s Divadelným ústavom pripravilo výstavu venovanú 50 výročiu vzniku divadla. Autori výstavy sa v nej zamerali na  zlomové momenty dejín Divadla Jána Palárika, ktoré svojou špecifickou históriou tvorilo nielen svoje divadelné dejiny ale aj  časť histórie mesta za posledných 50 rokov. Okrem úspešných inscenácií či spoluprác chceli venovať pozornosť dielam, ktoré nie sú širšej verejnosti a pamätníkom až tak známe.  Pre autorov bolo zaujímavé sledovať podoby inscenácií pre deti a mládež počas rôznych dejinných udalostí ako socializmus, zmena spoločenského systému či súčasné formy.

Autori výstavy Marek Godovič, Jakub Molnár

Odborná spolupráca Dária Fojtíková Fehérová, Dagmar Podmaková, 

Grafické riešenie DJP

Výstava je sprístupnená v priestoroch Divadla Jána Palárika v Trnave od 4. 6. 2024. 

Andrej Bagar

Výstava Andrej Bagar (1900 – 1966) včera, dnes a zajtra je stálou expozíciou zo zbierok Divadelného ústavu, ktorú pracovníci pripravili pre Základnú školu Andreja Bagara v Trenčianskych Tepliciach pri príležitosti 111. výročia jeho narodenia. Výstava zachytáva jeho súkromný život i jeho umeleckú kariéru. Neposldenom rade sa autorka výstavy zamerala aj na jeho politickú kariéru, vďaka ktorej sa zaslúžil o budovanie a rozvoj divadelnej kultúry a divadelného školstva na Slovensku. 

Výstava je sprístupnená v priestoroch Súkromného konzervatória v Nitre od 19. 9. 2023.

Autorka výstavy: Katarína Kunová, grafický dizajn: Viera Burešová

Lucia Popp – vrúcny hlas svetovej opery

Lucia Popp (1939 – 1993) patrí k najslávnejším slovenským hlasom, ktoré zanechali výraznú stopu v dejinách svetového operného umenia. Sopranistka vzácneho hlasu nádhernej, žiarivo teplej farby, ktorého hlavnou charakteristikou bola unikátna vrúcnosť prejavu. Výstava Lucia Popp – vrúcny hlas svetovej opery reflektuje významné míľniky jej kariéry a vďaka prístupu k jej pozostalosti aj množstvo dokumentov z osobného života. Bola pripravená pri príležitosti 80. výročia narodenia speváčky s ambíciou osloviť široké spektrum návštevníkov všetkých vekových kategórií a  pútavou formou predstaviť jednu z najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry, svetovo rešpektovanú osobnosť operného umenia. 

Výstava je sprístupnená v priestoroch Súkromného konzervatória v Prešove od 13. 11. 2023.

Kurátor výstavy: Jozef Červenka, grafické riešenie: Nora Nosterská

Viliam Záborský

Divadelný ústav pripravil v spolupráci so Slovenským národným divadlom výstavu venovanú nedožitému 100. výročiu narodenia osobnosti Viliama Záborského. Viliam Záborský sa výrazným spôsobom podieľal na profilovaní prvej slovenskej scény a ako vynikajúci recitátor patril medzi zakladateľov slovenského recitačného umenia. Účinkoval v inscenáciách mnohých významných slovenských režisérov Jána Jamnického, Janka Borodáča, Jozefa Budského, Karola L. Zachara či Tibora Rakovského. Jeho doménou boli postavy, ktoré sa vyjadrovali vo veršoch a kde sa mohlo prejaviť jeho majstrovstvo pri narábaní so slovom, ovládaním rytmu a melódie. Účinkoval v 125 divadelných inscenáciách, v 25 filmoch, vo vyše 50 televíznych inscenáciách, daboval postavy asi v 50 zahraničných filmoch a nahovoril komentáre k mnohým dokumentárnym filmom či programom, a patrí tak medzi nezabudnuteľné legendy zakladateľskej hereckej generácie.

Výstava je sprístupnená v priestoroch Súkromného konzervatória v Prešove od 13. 11. 2023.

Kurátorka výstavy: Martina Daubravová, grafické riešenie: Martin Farbák

Divadelný plagát 

Divadelný plagát je výrazom individuálneho majstrovstva autora schopného prepojiť vo svojom diele informačnú hodnotu a ideový zámer inscenátorov s vlastným osobitým umeleckým stvárnením témy. Je súčasťou vývoja a progresívnych premien výtvarného umenia. Neustále sa pohybuje v priestore aktuálnych, kultúrnych a umeleckých tendencií. Najvýznamnejšie plagáty ostávajú vryté v ľudskej pamäti. Výstava je len výberom z pôvodnej výstavy, ktorú pripravil Divadelný ústav zo svojich zbierok v roku 2020 v rámci storočnice slovenského profesionálneho divadla.

Časť výstavy je sprístupnená v priestoroch Vysokej školy múzických umení v Bratislave na Divadelnej fakulte, na Zochovej ulici, na 3. poschodí. 

Autor výstavy: Miroslav Daubrava

Romantik, komik i tragéd Jozef Adamovič

Výstava vznikla pri príležitosti hercových nedožitých 80. narodenín na podnet Súkromného konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach.

Výstava pripomína jedinečného herca, ktorý svoje postavy vytváral neopakovateľnou malebnosťou gesta a vycibrenou a kultivovanou javiskovou rečou. Osobitú variabilitu a výrazovú plastickosť jeho herectva dokazuje rôznorodý rozsah úloh v divadle – od romantických hrdinov, cez komediálne postavy, až k tragickým velikánom v Shakespearových tragédiách. 

Výstava je sprístupnená v priestoroch Štátneho konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach. 

Autor výstavy: Martin Timko, grafické riešenie: Ondrej Gavalda