60 DÚ

#zijemedivadlom

Divadelný ústav 1. apríla 2021 zaznamenáva 60 rokov svojej existencie. Počas jubileí sa zvykne spomínať na uplynulý čas, zároveň vzniká priestor pre otvorenie nových tém a projektov.

Myšlienka založiť samostatnú divadelnú inštitúciu sa objavovala už v 40. rokoch 20. storočia, no začiatky Divadelného ústavu možno hľadať na pôde Slovenského múzea (dnešné Slovenské národné múzeum) až v 50. rokoch 20. storočia. Presnejšie, 1. marca 1953 na jeho pôde vzniklo Divadelné oddelenie. Dokumentáciou archívnych materiálov a múzejných artefaktov bola poverená prvá slovenská divadelná režisérka Magda Husáková-Lokvencová, ktorá v tom čase (po nútenom odchode z Divadla Nová scéna) pracovala v múzeu.

„Po jej odchode zo Slovenského múzea nastala istá odmlka – až do roku 1957. Vtedy nastúpil do múzea divadelný historik Andrej Smolinský, ktorý podnikol dôležité kroky k spolupráci s pražským Divadelným ústavom. V roku 1961 vznikla bratislavská pobočka pražského Divadelného ústavu,“ vysvetľuje riaditeľka Divadelného ústavu, Vladislava Fekete. Odvtedy prešiel Divadelný ústav zásadným vývojom s ohľadom na kultúrno-politickú atmosféru v krajine.


Pozrite si stručnú časovú os vývoja Divadelného ústavu, ktorá zaznamenáva aj udalosti, ktoré predchádzali jeho vzniku. 

divadelny ustav 60 casova os


Ďakujeme za pekné slová k 60. výročiu našej inštitúcie, ako aj k našej edičnej činnosti:

„V čase, keď kultúra ťahá za kratší koniec, je obdivuhodná agilita vydavateľstva Divadelného ústavu korunovaná pravidelným vydávaním knižných jednotiek, akými sú teatrologické diela. Retrospektívny pohľad na edičný program tejto inštitúcie musí konštatovať takmer zázračnú situáciu – pravidelné vydávanie literatúry teatrologického charakteru, rovnako ako pôvodných dramatických textov domácich aj zahraničných autorov. V edíciách Divadelného ústavu vyšli encyklopedické diela s puncom kodifikačných jednotiek – máme na mysli napríklad Dejiny slovenskej drámy 20. storočia a pred pár týždňami Dejiny slovenského divadla II. (spätne napríklad encyklopedické dielo Patricea Pavisa Divadelný slovník). Jednoducho zázrak! Potvrdenie koncepčnej práce redakčných kolektívov, ale hlavne vízie, že aj v prípade literatúry o divadle i o pôvodnej dramatickej tvorbe je dôležité kvalitné TU A TERAZ, lebo text zostáva, pretrváva, dokumentuje.“

Karol Horák, spisovateľ a dramatik
 

„Hovorí sa, že naše umenie je pominuteľné. Že po nás divadelníkoch nič nezostane. Že naše inscenácie a herecké výkony budú existovať nanajvýš v pamäti nemnohých ľudí, vlastne len našich súčasníkov. Pred šesťdesiatimi rokmi však na Slovensku vznikol Divadelný ústav. Vďaka bohatému archívu zostane po nás výrazná stopa v podobe kritických článkov a recenzií a na nás, divadelníkov, sa nezabudne. 

Divadelný ústav, ktorý má aj bohatú vydavateľskú a publikačnú činnosť v podobe skvelého časopisu kød a množstva divadelných hier, odborných publikácií a monografií, je pre nás nesmierne dôležitý. Nielen pre nás divadelníkov, ale aj pre celú našu verejnosť. Je našou národnou kultúrnou pamäťou. 

K významnému jubileu mu želám okrem ďalšej šesťdesiatky množstvo takých nadšených a kvalitných odborných pracovníkov –kritikov, divadelných vedcov, akými boli v minulosti napríklad Ján Jaborník a Nelly Štúrová, ktorých som mala tú česť osobne poznať.“

Veľa úspechov do ďalších rokov nášmu Divadelnému ústavu zo srdca želá 
Zuzana Kronerová, herečka
 

„Divadelný ústav vnímam ako jedinečnú v našom prostredí profesionálnom i vydavateľskom. Z môjho pohľadu (odkedy ju intenzívne sledujem, teda od konca deväťdesiatych rokov) sa stala alfou a omegou pre slovenské odborné vzdelávanie v divadelnej oblasti. Vďaka tejto činnosti máme možnosť čítať kľúčové diela zahraničnej teatrológie v slovenčine a nechať zaznieť hlasy, ktoré sme doteraz nepoznali. Vďaka tejto činnosti mohli a môžu kontinuálne zverejňovať svoje výskumy slovenskí teatrológovia a teatrologičky. Rôzne edície Divadelného ústavu objavili mnoho slovenských a zahraničných talentov, a v neposlednom rade upozornili na hodnoty slovenskej a zahraničnej drámy ako dôležitej súčasti umenia v spoločnosti. Edície iskria dobrými menami a grafickými nápadmi. Gratulujem Divadelnému ústavu a všetkým, ktorí a ktoré sa na tom podieľali a podieľajú, k edičnej koncepcii. Aj vďaka tomu sa stále učím...“

Iveta Škripková, riaditeľka Bábkového divadla Na Rázcestí v Banskej Bystrici
 

„Divadelný ústav sa stal okrem mnohého iného aj uznávaným vydavateľstvom. A oceňujem, že nielen tradičným, ale veľkú časť svojich obsahov aj digitalizuje a sprístupňuje verejnosti online. Zvlášť ma zaujala kniha Po/doby Petra Karvaša, ktorá pripomína výnimočného dramatika a človeka. Mám rád aj sériu hier súčasných autoriek a autorov ako Dea Loher alebo Ivan Vyrypajev. Za cenný považujem aj projekt novej slovenskej drámy Green Dráma, v ktorom sa spracúvala klimatická katastrofa, u nás v kultúre málo reflektovaná téma. Všetko najlepšie k šesťdesiatke!“

Michal Hvorecký, spisovateľ a publicista

 

A
A
A