Vladimír Suchánek – Od maľby k divadlu

15. februára 1934, Gbely

Nie je veľa takých scénografov, ktorí sa môžu pochváliť tým, že ich učil velikán  slovenskej scénografie – Ladislav Vychodil.  Jedným z tých, ktorí absolvovali „Vychodilovu školu“ je  Vladimír Suchánek.

Umelecký vývoj a rast Vladimíra Suchánka viedol od maľby k divadlu. Po štúdiách maľby v ateliéroch Jána Mudrocha a Ladislava Čemického (1956 -1958) prestúpil na VŠMU v Bratislave, kde si vybral odbor scénografia u profesora Ladislava Vychodila. Podmienkou prijatia na tento odbor bolo absolvovanie dvojročného štúdia na inej vysokej škole s výtvarným odborom. Po ukončenom štúdiu (1962) získal Suchánek umiestnenie ako interný scénograf do Slovenského národného divadla. O jeho scénografickom osude rozhodol práve jeho pedagóg Ladislav Vychodil.

Po nástupe do Slovenského národného divadla sa mladý výtvarník ocitol vedľa svojho pedagóga nie už ako jeho žiak ale ako kolega. Po krátkom čase a získaných skúsenostiach si vyberá vlastnú cestu, na ktorej buduje svoj osobitý scénografický rukopis . V činohre spolupracoval s viacerými režisérmi ale najmä  s Pavlom Hasprom,  Karolom L. Zacharom a Petrom Mikulíkom. V opere prevažne s Júliusom Gyermekom a Miroslavom Fischerom. Početné sú aj jeho scénografické spolupráce pre balet, operetu, muzikál a televíziu. Rôzne zmýšľajúci režiséri priniesli do Suchánkovej tvorby aj odlišné polohy a prístupy k vytváraniu scénografie. S Karolom L. Zacharom udržiaval permanentný rukopis veľkolepých stien, strohého  interiéru, rovných podláh, farebnej kultivovanosti a maximálnej tvarovej jednoduchosti.  Pre scénografa bol vždy najdôležitejším pôdorys scény, ktorý musel udržať pohybovú partitúru aj po stovke repríz, ktoré nie sú pri Zacharových inscenáciách ničím zvláštnym. V Zacharových inscenáciách je Suchánkov úhľadný rukopis povinný, avšak v spolupráci s Pavlom Hasprom sa mení na uvoľnený, imaginatívny, zložitý a členitý. Pri scénografickej práci používa jednoduché výrazové prostriedky v kombinácii s maliarskymi východiskami. Z jeho návrhov a realizácií je zrejmé hlboké maliarske cítenie a solídna maliarska príprava, ktorú získal pred štúdiom scénografie. S farbou pracuje opatrne, často využíva jej neutrálne, zemité alebo sivé odtiene. Základom pre výsledný tvar jeho scénografií je mu vždy predloha, obsah hry a z nej vyplývajúca režijná interpretácia.

Vladimír Suchánek získal počas vyše štyridsaťročnej scénografickej práce mnohé významné ocenia ako Zlatú medailu prezidenta Spojených štátov brazílskych na Bienále v Sao Paole v Brazílii (1989), striebornú medailu na 1. a 4. pražskom Quadriennále v Prahe (1967, 1979). Scénografické diela Vladimíra Suchánka sú zastúpené v Múzeu Divadelného ústavu v Bratislave, Slovenskej národnej galérii a v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave ako aj v súkromných zbierkach v Čechách, Austrálii, USA a v Rusku

Príbeh scénografie Vladimíra Suchánka pokračuje vo voľnej scénickej a maliarskej tvorbe, ktorým sa v súčasnosti venuje. I naďalej si sám, ako scénograf, dramaturg a režisér v jednej osobe, vytvára vo svojom ateliéri makety scén k hre Višňový sad od Antona Pavloviča Čechova.

Autor Miroslav Daubrava
Grafické riešenie Mária Čorejová
Divadelný ústav © 2020

 

A
A
A