Ján Ladvenica

1898 – 1947

Scénograf, maliar, ilustrátor, kostýmový výtvarník – univerzálny profesionál vo výtvarnom svete. Dielo Jána Ladvenicu tvorí jeden zo základných pilierov vývinu a smerovania scénografie na Slovensku.

Za jeho umeleckým rastom stáli známe mená európskych umelcov, ako napríklad rakúsky grafik Ferdinand Schmutzer alebo sochár Aloiz Rigele. Rovnako na neho výrazne umelecky vplývali aj jeho súputníci Ľudovít Fulla, Janko Alexy či Martin Benka, s ktorých umením sa konfrontoval. V divadle spolupracoval s tými najvýznamnejšími tvorcami – s Jánom Jamnickým, Andrejom Bagarom, Jankom Borodáčom alebo Viktorom Šulcom. S týmito režisérmi vytvoril takmer dvesto divadelných scénografií. V súpise jeho tvorby sa nachádzajú scénické riešenia k činohrám, opere, operete a baletu. Šesťnásť rokov tvoril najmä pre Slovenské národné divadlo. Tento súpis obohacuje a dopĺňa ďalších sto scénografií pre film.

Scénu na javisku budoval ako obraz alebo knižnú ilustráciu. Tieto výtvarné techniky a prejavy možno považovať v divadelnej scénografii Jána Ladvenicu za východiskové. Široké spektrum výtvarného vzdelania, štúdium kresby, grafiky, sochárstva, maľby, fotografovania a priama praktická skúsenosť s rozličnými výtvarnými technikami Ladvenica zužitkoval a pretavil do vlastného, erudovaného a výtvarne originálneho rukopisu. Očarený komplementárnou farebnosťou a žiarivými farebnými plochami na javisku monumentalizoval rozličné konkrétne aj abstraktné divadelné priestory. Túto farebnú veľkoleposť dekoroval ľudovou drobnokresbou a ornamentom.

V jeho tvorbe sú výrazne prítomné viaceré avantgardné ,,izmy“ obdobia moderny, ale napríklad aj nemecký expresionizmus, ktorý sa prejavil v Shakespearovej inscenácii Oko za oko v Slovenskom národnom divadle v roku 1929. Ťaživú atmosféru tragédie Hamlet vystihol v systéme schodísk inšpirovanom ruským konštruktivizmom. Inscenácia v réžii Jána Borodáča z roku 1931 mala veľký ohlas. Kubistický ornament využil vo farebnej abstraktnej krajine vo Weinbergerovej opere Gajdoš Švanda z roku 1929 v réžii Bohuša Vilíma.

Ján Ladvenica obdivoval aj ruskú scénografickú školu, Ďagilevove balety a dezény v geometrickom štýle Miguela Urvancova. Tento obdiv sa prejavil v opere od Sergeja Prokofieva Láska ku trom pomarančom z roku 1931, tiež vo Vilímovej réžii.

Nemožno obísť aj mimoriadne vzácne ocenenia Jána Ladvenicu za scénografickú tvorbu, ktoré získal na svetových výstavách a fórach, ako napríklad čestné uznanie na VI. trienále umenia v Miláne za scénické návrhy k Foersterovej opere Jessika z roku 1934. Na medzinárodnej výstave v Paríži získal v roku 1939 bronzovú medailu za scénické návrhy k Dvořákovému baletu Slovanské tance, Vladigerovej opere Cár Kajolan a Stodolovej dráme Kráľ Svätopluk.

Zbierka celoživotného diela Jána Ladvenicu, nachádzajúca sa v scénografickom fonde Múzea Divadelného ústavu, patrí k jedným z najhodnotnejších nielen z pohľadu teatrologického, ale i vysoko umeleckého. Maľované či kreslené scénické a kostýmové návrhy nám dávajú kompletný obraz o jeho tvorbe.

Autor Miroslav Daubrava

Grafické riešenie Mária Čorejová

Divadelný ústav Bratislava © 2017

 

A
A
A