Jozef Bednárik

(17. 9. 1947, Zeleneč – 22. 8. 2013, Bratislava)

Divadelný a filmový herec, divadelný režisér mnohých divadelných druhov. Rozsahom i dosahom jeho divadelných aktivít ho radíme k najvýraznejším predstaviteľom moderného slovenského divadelníctva. S fenoménom divadla sa prvýkrát stretol v rodnom Zelenči, kde ochotnícke predstavenia režírovala jeho mama. Zásadný vplyv na jeho neobyčajné videnie divadelného sveta malo štúdium na Škole umeleckého priemyslu. Počas štúdia na tejto umeleckej škole sa kontaktoval s tvorcami Divadla za rampami. Intenzívny kontakt s divadlom ho podnietil k štúdiu herectva na Divadelnej fakulte VŠMU. Mladého divadelníka vtedy najväčšmi ovplyvnili pedagógovia Jozef Budský, Karol L. Zachar a Viliam Záborský. Bednárikovo herectvo sa už vtedy presadzovalo svojou jedinečnou telesnou individualitou a tiež prezentáciou hlbokého vnútorného sveta tej-ktorej stvárňovanej postavy. Štúdium herectva ukončil v roku 1971 a stal sa členom Krajového divadla Nitra. Bednárikov umelecký a estetický názor v tom čase dozrieval predovšetkým pod vplyvom významného českého režiséra Miloša Hynšta. Mladého herca to prirodzene tiahlo od herectva k divadelnej réžii. Inscenáciou Dom Bernardy Alby (1979) v zjavnej divadelnej metafore pomenoval stav slovenskej spoločnosti, ktorej svedomie prehlušili falošné tóny a predstieranie vo väzení ľudskosti, rovnakom, akým bol dom Bernardy Alby. Bednárikova réžia sa od jej zrodu až po dozrievanie a vrcholy zjavne napájala na jeho hereckú profesiu. V režisérových inscenačných výsledkoch sa spájal talent, originalita, živelná energia, ale zároveň pokora, zanietenosť, húževnatosť a pracovitosť – zjavný etický rozmer. Popri práci v nitrianskom divadle začal v polovici 70. rokov spolupracovať s ochotníckym súborom v rodnom Zelenči. Tento divadelný súbor sa presadil a umelecky zaujal nielen v domácom slovenskom ochotníctve, ale na začiatku 80. rokov aj na najprestížnejších medzinárodných divadelných festivaloch. Na začiatku divadelnej sezóny 1981/1982 Jozefa Bednárika preradili z hereckého súboru do režisérskeho zboru. V nitrianskom divadle zaujal artistnými a sugestívne podmanivými inscenáciami. Umelecky presvedčivo vyzneli aj Bednárikove réžie v iných slovenských divadlách – v DSNP Martin, v SND Bratislava a v ŠBD Bratislava. Ďalšou kapitolou tvorivého diela boli jeho inscenácie muzikálov, opier a baletu nielen v slovenských, ale aj v českých divadlách. Z operných inscenácií najväčší ohlas zaznamenala Bednárikova interpretácia Gounodovho Fausta a Margaréty v Opere SND (1989). Úspešne reprezentovala slovenské divadelníctvo aj na prestížnom divadelnom festivale v škótskom Edinburgu.

Autori výstavy Michaela Mojžišová a Martin Timko

© Grafcký dizajn Nora Nosterská

Divadelný ústav Bratislava © 2017

 

A
A
A