Tomáš Danielis (1980, Banská Bystrica)

Tomáš Danielis absolvoval Konzervatórium Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici a magisterské štúdium na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU v Bratislave. Bol zakladajúcim členom banskobystrického Štúdia tanca (1998) a počas pôsobenia v tomto súbore úzko spolupracoval s choreografkou Zuzanou Hájkovou. Po odchode do Bratislavy spolupracoval s množstvom slovenských i zahraničných choreografov a pedagógov, ako sú napríklad David Zambrano, Steve Paxton, Andrew de Lombinière Harwood, Miroslava Kovářová, Marta Poláková, Frey Faust, Willi Dorner a ďalší.

Už jeho debutový sólový projekt Dnes som ťa skoro stretol (2000) sa takmer okamžite stal úspešným a ďalšia Danielisova tvorba potvrdila originálnosť jeho umeleckého prístupu.

Medzi jeho najvýznamnejšie produkcie patria light art-video-dance performancia Landscapes (2011), emočne silná inscenácia Locus (2016) a výnimočne tanečne čistý projekt Suites (2016), oceňovaný pre originálny prístup pri vytváraní kompozície z pohybového materiálu inšpirujúc sa hudbou J. S. Bacha.

Pre Divadlo Štúdio tanca v Banskej Bystrici vytvoril v roku 2010 inscenáciu Spomienky tela. Na bratislavskom festivale Nu Dance Fest hosťoval napríklad s projektmi On The Red Lawn, Mainly Love, 21 & Counting a ďalšími. Zatiaľ jeho posledný projekt 21 & Counting, performancia o pohybe, slovách, eufemizmoch a najmä o tom, čo sa za tým všetkým skrýva, potvrdzuje Danielisov trvalý záujem o hľadanie zdrojov a spúšťačov sociálnych napätí. Základom tejto performancie je oneskorená oslava 20. výročia autora a interpreta na tanečnej scéne, pri ktorej tanečník pátra v spomienkach a používa tanec a pohyb ako nástroje rozprávania o slovách, korektnosti, kontexte, o eufemických útekoch od reality a o nedostatku dôvery v hodnoty.

Tomáš Danielis interpretačne a tvorivo spolupracoval na projektoch Ardent Body Communication Freya Fausta, Cie. Felixa Ruckerta, Cie. Williho Dornera, Freyer Ensemble, Granhøj Dans a mnohých ďalších.

Je držiteľom niekoľkých cien za interpretáciu a choreografiu, napríklad ceny na súťaži Contest – TanzRat Wien v roku 2007, špeciálnej ceny za choreografiu a interpretáciu na festivale Theatre Arts Festival v poľskom Rybniku v roku 2007 a v roku 2009 ceny za choreografiu na tom istom festivale. Za interpretáciu Danielis získal víťazné ocenenie Reumer Prize za inscenáciu Men and Mahler z repertoáru dánskeho tanečného súboru Granhøj Dans.

Popri svojej choreografickej tvorbe Danielis paralelne rozvíja aj systém tréningov tanečnej techniky a improvizácie. Doposiaľ viedol workshopy v Raffinerie a Danscentrum Jette (Brusel), TQW (Viedeň), Tanzhaus NRW (Düsseldorf), Hot Summer (Kyoto), Dansehallerne (Kodaň), CODARTS (Rotterdam) a iných. Bol asistentom Davida Zambrana, Freya Fausta (1998 – 2004) a tiež umeleckým riaditeľom Internationale Bühnenwerkstatt Tanztheaterfestival (Graz, 2011 – 2013). Od roku 2013 vedie IG Tanz Steiermark. V rokoch 2016 – 2017 pôsobil ako hlavný tanečný majster v súbore Balet Moskva. V roku 2017 založil zoskupenie umelcov zaoberajúcich sa tancom, performanciou, vizuálnym umením a hudbou s názvom FEYNMen. V súčasnosti rozvíja svoje choreografické a pedagogické aktivity najmä v Bruseli, a paralelne takmer vo všetkých európskych krajinách. Pravidelne sa vracia aj na Slovensko.

 

Charakteristika tvorby:

Tvorba Tomáša Danielisa sa najmä vo svojich sólových projektoch dlhodobo orientuje na prepájanie digitálneho vizuálneho umenia, tanca a pohybu. Autor je známy tým, že s ohľadom na tematickú pestrosť vytvára špecifický a inovatívny pohybový slovník. Využíva pri tom široké spektrum tanečného pohybu od prvkov klasického tanca, folklórnych motívov, cez techniky súčasného tanca, mainstreamové tanečné prejavy až po civilné prvky pohybového divadla. Pre jeho tvorbu je príznačná vysoká intenzita pohybovej expresivity, výrazný intelektuálny koncept a nekompromisná dramaturgická štylizácia. Kumuláciou inscenačných zložiek rafinovane vytvára napätie, ktoré následne premyslene dávkuje divákom. Najčastejšie vo svojej tvorbe pracuje formou sólového projektu, čo mu umožňuje vystavať tanečné libreto na koncentrovanej osobnej výpovedi a názore. Danielisovu osobitú tanečnú interpretáciu charakterizuje jeho intelektuálny cynizmus a zmysel pre humor. 

Koncept sólového projektu Locus – concept of me (2016) sa zaoberá výskumom procesu vytvárania našej identity pod vplyvom pamäti. Esencia génia loci, priestoru našej existenciálnej mapy, sa tu javí ako určujúca pri hodnotení či zaradení dôležitých momentov bytia. Danielis sa zaujíma najmä o vnútorné priestory, ktoré sú prekryté zdanlivou banalitou každodennej rutiny. Práve v nich nachádza zdroje pre skúmanie krásy a aj ošklivosti. Tie sú základnými hýbateľmi mechanizmu našich životov. Determinujú východiskový bod uhla pohľadu. Nahé telo je v poetickom nasvietení dokonale krásne, jeho melancholický pohyb vytvára výtvarne bohatý obraz. Danielis využije estetický kontrapunkt, keď si nasadí parochňu s dlhými blond vlasmi. Tým do krásy ľudského tela zamieša iritujúcu kvapku vulgárnosti. Intelektuálna iritácia je vo všeobecnosti všadeprítomným prvkom v Danielisovej interpretačnej tvorbe a môžeme ju nájsť v každej jeho choreografii. Duálny princíp identifikácie na základe osobnej histórie v Locus – concept of me konfrontuje krásu a jej deformáciu. Nahé telo sa vo svojej zraniteľnosti v závere obrazu zmieta v postorgazmických kŕčoch. V ďalšej časti Danielis podrobuje rovnakej polarizácii kontakt tanečníka s drevenou bábkou v ľudskej mierke. Tá sa stáva jeho partnerom, príťažou, kompaktným alter egom, ktoré pasivitou odoláva vonkajším vplyvom. Pomocou neho nadväzuje aj kontakt s divákmi. Po oblečení civilného ležérneho kostýmu tanečník v dynamickej tanečnej časti postavenej na naliehavej expresivite technicky náročných pohybov dramaticky aktualizuje predchádzajúcu nostalgiu choreografie. V kontrastnom neurotickom rytme tanečných sekvencií svojou naliehavosťou nadväzuje intímny dialóg s divákmi.

V inscenácii Mainly Love (2016) Danielis pracuje s princípmi dokumentárneho divadla, pričom aktívne využíva interaktívne prepojenia pohybu a digitálnych médií. Obsahový kontext inscenácie presahuje metaportrét autokratickej osobnosti, ktorý je definovaný v rozpohybovanom digitálnom vizuálnom prostredí – v útržkoch z rozhovorov s piatimi sexuálne zneužívanými ženami a jedným predátorom. Tým autor otvára diskurz, v ktorom sa dôsledne vyhýba všeobecným prístupom súvisiacim s emancipačným napätím medzi pohlaviami a zjednodušovaniu v rámci témy. Ako výrazivo si volí bohaté spektrum interaktívnych transmediálnych a čisto pohybových vyjadrovacích modov. Tanečný diapazón tvorí zmes osobitého pohybového slovníka, techniky klasického tanca, lascívnej strednoprúdovej tanečnej estetiky a expresie akrobatických výkonov. Tanečné sekvencie sú prestriedané básňami a dokumentárnymi výpoveďami.

Napriek silnej profeministickej téme inscenácia prekračuje hranicu rodov. Danielis v nej globálne skúma pozície pohlaví, vzťah sexuality k moci a dôsledky týchto interakcií. Náhle prestrihy obrazov spolu s výraznou hudobnou štruktúrou zvyšujú napätie v expresívnej pohybovej výpovedi interpreta. Fotosenzory pripevnené na telo tanečníka a v priestore javiska stierajú hranicu zdroja impulzu medzi tanečníkom a videoprojekciou, eskalujú naliehavosť výpovede. V tomto napätí sa obnažuje zvrátenosť mocenskej agresie. Graficky spracovaná projekcia nahého ženského tela na podlahu a horizont javiskového priestoru vytvárajú okolo ležiaceho tanečníka pohlcujúci priestor, územie, v ktorom sa pri pokuse o jeho obsiahnutie stráca. Vytvára tak obraz znepokojujúcej zmesi krehkosti a mocenskej nepatričnosti. Je to komentár premietaný na plochu javiska.

Transkripcia drásavej sociálnej témy do tanečného jazyka odhaľuje mimikry predátorov. Autor v inscenácii pátra po mechanizmoch umožňujúcich toleranciu menších či väčších autokratov a aj následnú tendenciu k ospravedlňovaniu či zdôvodňovaniu ich násilia.

V neobvyklej spolupráci s baletným súborom Baletu Moskva vytvoril Danielis choreografiu k inscenácii Equilibrium (2017). Pri inscenovaní tohto projektu si mohol otestovať vlastnú schopnosť transmisie umeleckých zámerov pri vytváraní choreografického materiálu pre baletný súbor. Ústrednou témou je rovnováha medzi mocou a možnosťou voľby. Tanečníci sú zatiahnutí do súboru hier, v ktorých sú nútení riešiť situácie a čeliť obštrukciám, ktoré prinášajú. Neustále komponujú stratégie umožňujúce sebarealizáciu, snažia sa vyvažovať akciu a reakciu, udržať rovnováhu medzi sebarealizáciou a včlenením a spoločenským uplatnením. Inscenácia je súčasťou trilógie o moci, na ktorej Danielis v ostatnom období pracuje. Je to choreografický parkúr založený na herných teóriách a ponoroch do hĺbky ľudského bytia. Pohybové impulzy vyvolávajú v reťazovej reakcii zásadné zmeny, zvraty a dramatizujú vzťahy na javisku. Sólové výstupy aj duetá sú vystavené neustálemu vplyvu pohybu skupiny. Danielis vo svojom koncepte zdôrazňuje potrebu hľadania možnosti robiť rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť.

 

Autorská tvorba:

2000 – Dnes som ťa skoro stretol, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: Medzinárodný festival Art of Movement, Jaroslavľ

2002 – Sextet, réžia: Peter Jaško, kolektívna choreografická tvorba a interpretácia: Matej Bohuš, Tomáš Danielis, Milan Herich, Peter Jaško, Anton Lachký, Milan Tomášik. Premiéra: Medzinárodný festival Bratislava v pohybe, Bratislava

2005 – Feather, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: Štyri (+1) dni tanca pre Vás, Banská Bystrica  

2007 – Proxima Parada, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: Int. Bühnenwerkstatt Tanztheaterfestival, Graz

2007 – Alone, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: festival súčasného tanca a pohybového divadla Nu Dance Fest, Bratislava

2009 – In Medias Res, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: WUK, Viedeň

2010 – Spomienky tela, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: Divadlo Štúdio tanca, Banská Bystrica

2010 – Smetiar, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: festival KiosK 59, Viedeň

2010 – Damnation, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: Štyri (+1) dni tanca pre Vás, Banská Bystrica

2010 – Grenztänzer project, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: ImCubus, Graz

2011 – Landscapes, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: festival súčasného tanca a pohybového divadla Nu Dance Fest, Bratislava

2011 – Jade, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: TTZ, Tanz & Theater Zentrum Graz

2011 – Back to myself, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: Int. Bühnenwerkstatt Tanztheaterfestival, Graz

2012 – On the Red Lawn, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: Bora Bora Dance & Visual Theatre a Granhøj Dans, Aarhus

2012 – Behind the Endings, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: La Caldera Les Corts, Barcelona

2015 – 20th Trust, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: International AVAYAVA Contemporary Dance Festival, Pune

2016 – Locus – concept of me, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: TTZ, Tanz & Theaterzentrum Graz

2016 – Suites, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: TTZ, Tanz & Theaterzentrum Graz

2016 – Mainly Love, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: IG Tanz Steiermark

2017 – Equilibrium, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: Balet Moskva

2017 – Suvenír, kolektívna tvorba: Eva Andrášová, Mária Čorejová, Tomáš Danielis, Zuzana Novotová Godálová, Zuzana Husárová, Ľubomír Panák, Jakub Pišek. Premiéra: Nástupište 1 – 12, Topoľčany

2018 – Maybe but of course, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: Forum Stadtpark, Graz

2018 – Game, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: Theater am Lend, Graz

2019 – 21 & Counting, réžia a choreografia: Tomáš Danielis. Premiéra: festival súčasného tanca a pohybového divadla Nu Dance Fest, Bratislava

 

Video z inscenácií:

LOCUS / concept of me, 2016

archív Tomáša Danielisa

 

Mainly Love, 2016

Autor videozostrihu: Tomáš Danielis

archív Tomáša Danielisa

 

Equilibrium, 2017

Autor videozostrihu: Eggor Kree

archív Tomáša Danielisa

 

A
A
A