Milan Kozánek (1970, Bratislava)

Milan Kozánek absolvoval štúdium pedagogiky moderného tanca na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU v Bratislave. Po mnohých skúsenostiach v slovenských súboroch moderného a súčasného tanca spolupracoval s choreografmi v zahraničí ako Robert Galvan (Argentína, Švajčiarsko), Willi Dorner (Rakúsko), v skupine Denise Lampart, v skupine Molteni Philippa Egliho a v Zürišskej Štátnej Opere (Švajčiarsko). Zúčastnil sa aj na tvorbe niekoľkých projektov choreografky Zuzany Hájkovej.

Od roku 1993 sa venuje vlastnej choreografickej tvorbe, v roku 1995 získal ocenenie na Choreografickej súťaži Bratislava 95. Ako hosťujúci choreograf spolupracoval s Divadlom Štúdio tanca v Banskej Bystrici, Divadlom Andreja Bagara v Nitre, tanečnou školou SEAD v Salzburgu (Rakúsko) a Fakultou umení na Univerzite v Calgary (Kanada).

V roku 1996 založil spolu so Zunou Vesan Kozánkovou tanečnú spoločnosť Artyci, v ktorej sa venujú rovnakým dielom choreografickej aj pedagogickej činnosti. Ich spoločnú prácu prezentovali na Slovensku aj v zahraničí (Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Kanada, Thajsko, Čína a i.).

Po viac ako dvadsiatich rokoch výskumu a pedagogickej praxe v inštitúciách SEAD – Salzburg Experimental Academy of Dance (v rokoch 2005 – 2006 asistent riaditeľky Susan Quinn, interný tanečný pedagóg a choreograf; od 2007 pôsobil ako odborný poradca), Tanzquartier Wien, Konservatorium Wien University, Northern School of Contemporary Dance (Leeds), TIP – School for Dance, Improvisation and Performance (Freiburg) či University of Calgary, si vytvoril vlastný pedagogický prístup a systém.

Vo svojej choreografickej tvorbe sa venoval okrem pevne choreograficky ukotvených diel aj projektom postaveným výhradne na štruktúrovanej improvizácii (Tvrdé pristátie, Nový Rituál, Numen@Lumen.sk). V rokoch 2008 až 2016 uviedol improvizované „dance – talk show“ Couch Corner. Projekt sa stal platformou pre stretávanie skúsených tanečných performerov z rôznych miest v improvizovanej obývačke na javisku. Témy jednotlivých performatívnych stretnutí sú filozofické a aj úplne prozaické. Často súviseli s tancom, so samotnými účinkujúcimi a s mestom, v ktorom sa predstavenie odohrávalo.

Milan Kozánek od roku 2010 rozvíja intenzívnu umeleckú spoluprácu s tvorcami a divadelnými interpretmi, ktorí hľadajú prepojenie medzi fyzickým divadlom, pohybom, textom, hlasom a spevom. Bol súčasťou mnohých výskumných divadelných projektov, na ktorých spolupracoval s divadelníkmi z umeleckých zoskupení ako Studio Matejka (Poľsko), Teatr Pieśń Kozła (Poľsko), Rēs Ratio Network (Grécko), Med a prach (Slovensko). V spolupráci s vedúcou osobnosťou umeleckého zoskupenia Med a prach, Andrejom Kalinkom, sa podieľal na tvorbe diel Kráľ (2017), eu.genus (2018) a projektu Nezaujímavý krik (2019).

Počas celej svojej doterajšej umeleckej kariéry sa kontinuálne venuje vzdelávaniu ľudí bez predchádzajúcej pohybovej skúsenosti. Hlavnou témou a fascináciou pri jeho umeleckej, ale aj pedagogickej práci je človek. Svoje poznatky z anatómie spája s poznatkami z východných filozofií a taoizmu. Jeho tvorivý vzťah k východnej filozofii nachádza impulzy v štúdiu japonskej a čínskej kaligrafie, z praxe intuitívnej lukostreľby, inšpiráciu čerpal aj zo systému bojového umenia I Liq Chuan majstra Sam F.S. China. Teoreticky a prakticky sa venuje štúdiu jednej z najstarších kníh I-Ťing (Kniha premien).

 

Charakteristika tvorby:

Milan Kozánek je vo svojej choreografickej tvorbe dlhodobo a systematicky zameraný na hľadanie autentického jadra pohybového impulzu. Obnažuje ho a vzápätí rozvíja na hraniciach predimenzovaných fyzických možností interpretov. Dôvera vo výraz tela u neho prevyšuje naratívne podtexty a emocionálne podnety. Témami sú často univerzálne otázky nastolené vo svojej najbazálnejšej forme. Zbavujúc ich patetického podtónu ponúka zamyslenie nad otázkami zmyslu bytia, podstaty zdrojov pohybových impulzov, zmyslu vzťahových schém a kvality života. Výrazivom pre tieto vyabstrahované intelektuálne témy je u Milana Kozánka jasná fyzická akcia. Koncept tanečných projektov má veľmi jemne nastavenú štruktúru, v ktorej sa choreograf zameriava na detail. Ten je nosným prvkom témy, prizmou, cez ktorú autor komunikuje s divákom.

V tanečnom projekte Sui Generis (2007), v sebaskúmavom, intímnom rituáli o hľadaní seba vo vlastnom tele, Kozánek vzdal hold nonverbálnej komunikácii. V duete muža (Róbert Tirpák/Petr Opavský) a ženy (Zuna Kozánková) nastavil a rozvinul tému systémovej fyzickej a metafyzickej komunikácie. V inscenácii necháva dve telá tancom vytvárať spleť skratiek a symbolov, ktorých významy oscilujú medzi intelektuálnou sofistikovanosťou a natívnym prejavom libida. Interpreti prechádzajú situáciami, v ktorých sú iritovaní poslednými fragmentmi a znakmi spojenia s minulým intuitívnym vedomím. V pohyboch a polohách prekračujú hranice anatomického predpokladu a vytvárajú z tiel viacdimenzionálne štruktúry. Plynulosť prechodov medzi polohami má kvalitu prelievania, fluidnosť pohybov dodáva pôvab krkolomným pózam. Prácou s rytmizáciou medzi synchronizovanými pohybmi a autonómnymi variáciami na pohybový materiál vytvára Kozánek naratívnu linku akéhosi evolučného záznamu. Nie je tu však jednoznačne zrejmé, či ide o smerovanie vpred, teda či ide o pokrok, alebo o návrat ku koreňom, k vlastnej bytostnej podstate, oprostenej o civilizačné a sociálno-spoločenské balasty a pragmatické konštrukty. Dokonalé ovládanie bazálnych pohybov tela interpretmi kooperuje s objavom fyzického sebauvedomenia, koordinačnou fragmentarizáciou pohybu. Generačná genéza výpovede zanecháva svoj odtlačok na javisku v prachom obkreslených kontúrach siluet tanečníkov. Stopy ako pieskové mandaly dvojica interpretov nakoniec štylizovane rozpráši do priestoru.

Telo ako médium pre komplexné vyjadrenie životného názoru, komunikačný kanál pre vzájomný inscenačný dialóg medzi interpretmi (Radoslav Piovarči a Petr Ochvat) a medzi divákmi a tanečníkmi, je témou mužského duetu PURE (2015). Ľudské telo je hlavnou „postavou“ v objavovaní neobvyklých pohybových zručností a virtuozity, skúmania čistoty interpretačného vyjadrenia, prítomnosti na javisku, neštylizovanej reality. Práca s dynamizovaním sily fyzického prejavu ponúka plnohodnotný dramatický náboj. Duet má často charakter animálneho duelu, obradného súboja dvoch dominantných vodcov. Je to dané konfrontáciou odlišnej typológie interpretov, stretu rôznych kvalít pohybu v spoločnom priestore, hrou s unifikáciou a s nastolením súhry. Vzájomná odvaha, sloboda a dôvera choreografa a interpretov poskytujú priestor pre spracovávanie pohybových impulzov, ich rozohrávanie v repetitívnych klastroch. Rozdielnosť interpretačného prístupu k nastolenej spoločnej pohybovej téme vytvára štýlotvorné roviny, ktoré vzájomne interagujú, tanečníci si uvoľňujú javiskový priestor, súznejú v ňom a tému polarizujú do svojich tanečných obrazov. Kompaktnosť inscenačného tvaru podporuje hudba Andreja Jurkoviča, vrstvenie zvukových slučiek, práca s minimalistickými posunmi, členenie v rámci hudobných tém. Interpretačné majstrovstvo a purizmus choreografického konceptu vytvárajú z práce s telom dojímavú krásu, intelektuálnu provokáciu a akési osobné tušenie súvislostí, ktoré by verbalizácia svojím posunom znehodnotila. Komentáre tanečníkov v prestrihoch obrazov a zdanlivá banalita ich konverzačných tém prinášajú poľudšťujúci humor do tanečného perfekcionizmu. Civilnosť tanečného prejavu, trpezlivosť pri hľadaní a rozvíjaní pohybových motívov, neochvejnosť vzájomného rešpektu spolu so zmyslom pre inakosť, vytvárajú mimoriadnu kvalitu inscenačnej výpovede. Láskavosť prejavená v prístupe k práci s telom a k potenciálu a osobnosti tanečného interpreta je pre Milana Kozánka charakteristická. Rovnako ako dôslednosť pri príprave virtuózneho pohybového materiálu, ktorý je zdrojom nachádzania zmyslu bytia v kráse existencie.

V sólovej inscenácii As it is (2018) choreograf pokračuje v pohybovej štúdii o hľadaní čistoty výrazu tela bez využívania vopred definovanej naratívnosti. Telo performera Evandra Pendroniho pohybom hľadá a určuje svoje miesto, identifikuje sa a vystupuje ako sprostredkovateľ, ponúka stále nové zmeny významov prekračovania hraníc fyzikality, je materiálom, prostriedkom a vyjadrením filozofického názoru, s dôrazom na duchovnú stránku bytia. Rozpohybovaný architektonický konštrukt tela v úvode je mikrodrámou nekonečnosti stability polôh tela ukotvených v krehkých bodoch dotyku s podlahou. Téma rovnovážnosti sa v ďalšej časti preklenie do dynamickej štúdie, v ktorej choreograf rozprúdi okolo vertikálnej osi špirálové uvoľnenie energie gesta. Expanziou pohybov do línií a dávkovaním ich smerovania postupne ovládne celý priestor. Skoncentrovaná energia sa následne vyabstrahuje do ekvilibristiky medzi ťahom a protiťahom, kumuláciou a uvoľnením, tlakom a protitlakom, autosémantickým a synsémantickým gestom. Táto hra sa v závere stáva hrou s realitou, úprimnosťou, možnosťou bytia. Kozánek pri tvorbe dramaturgickej štruktúry inscenácie abstrahuje principiálne prvky tém, necháva ich v surovej podobe autenticity a len nadväznosť elementov definuje scénickú štylizáciu. Kompaktná abstraktná idea je opäť odľahčovaná humorným detailom akcie, a do definície reality vnáša osviežujúce prvky absurdity.

Ľudskosť je pre Milana Kozánka zdrojom pre zadefinovanie najvznešenejších filozofických názorov a systémov. V jej zdanlivej jednoduchosti nachádza dostatok podnetov na rozvíjanie základných hodnotových kódexov, ktoré sprítomňuje v realite tela. Absolútne oprostenie sa od naratívnosti libreta mu poskytuje slobodu pri nastavovaní režijnej logiky a choreografickej štruktúry jeho tanečných inscenácií.

 

Autorská tvorba:

1996 – S Tebou, choreografia: Milan Kozánek, Zuna Kozánková. Premiéra: HTF VŠMU, Bratislava

1996 – Mýtus, choreografia, kolektívna tvorba: Katarína Odzganová, Ivan Martinka, Zuna Kozánková a Milan Kozánek. Premiéra: Divadlo Aréna, Bratislava

1997 – Iný svet, choreografia: Milan Kozánek. Premiéra: Ateliér pohybu Dvorana, VŠMU, Bratislava

1998 – Tvrdé pristátie, Artyci, réžia a koncept: Milan Kozánek. Premiéra: Dom kultúry Ružinov, Bratislava

1998 – Atómy Boha, Slovenské komorné divadlo Martin, réžia: Rastislav Ballek, pohybová spolupráca: Milan Kozánek. Premiéra: Slovenské komorné divadlo, Martin

1999 – Všetko je inak, Artyci, Ateliér pohybu, Dvorana VŠMU, Bratislava, choreografia: Milan Kozánek. Premiéra: Ateliér pohybu Dvorana VŠMU, Bratislava

2000 – Il Nome glorioso in terra…, Musica Aeterna, réžia: Peter Maťo, choreografia: Milan Kozánek. Premiéra: Slovenská filharmónia, Bratislava

2000 – Nový rituál, Medzinárodný festival Bratislava v pohybe, Bratislava, koncept: Milan Kozánek. Premiéra: Medzinárodný festival Bratislava v pohybe, Bratislava

2001 – One Yin for every Yang, Artyci, choreografia: Zuna Kozánková a Milan Kozánek. Premiéra: Divadlo Ponec, Praha

2001 – Hra s časom, Divadlo Štúdio tanca, Banská Bystrica, choreografia: Milan Kozánek. Premiéra: Divadlo Štúdio tanca, Banská Bystrica

2003 – AINA pre 5 singlov, Divadlo Štúdio tanca, Banská Bystrica, námet: Milan Kozánek, Martin Kubran, choreografia: Milan Kozánek. Premiéra: Divadlo Štúdio tanca, Banská Bystrica

2004 – NUMEN@LUMEN.sk, Artyci, choreografia: Zuna Kozánková a Milan Kozánek. Premiéra: Štyri (+1) dni tanca pre Vás, Banská Bystrica

2005 – Omša, Artyci, námet: Milan Kozánek, Jaro Viňarský, choreografia: Milan Kozánek. Premiéra: Divadlo Ponec, Praha

2005 – Igor Stravinskij: Svätenie jari, Divadlo Andreja Bagara, Nitra, réžia: Svetozár Sprušanský, choreografia: Milan Kozánek. Premiéra: Divadlo Andreja Bagara, Nitra

2005 – Red, Salzburg Experimental Dance Academy, Salzburg, choreografia: Milan Kozánek. Premiéra: Salzburg Experimental Dance Academy, Salzburg

2006 – Nothing, Salzburg Experimental Dance Academy, Salzburg, choreografia: Milan Kozánek. Premiéra: Salzburg Experimental Dance Academy, Salzburg

2007 – Sui generis, Artyci, choreografia: Zuna Kozánková, Róbert Tirpák, Milan Kozánek (Artyci). Premiéra: Divadlo Ponec, Praha

2008 – Couch corner, Artyci, koncept, réžia: Milan Kozánek, Zuna Kozánková. Premiéra: University of Calgary, Department of Dance, Calgary

2008 – Red 2, University of Calgary, Department of Dance, choreografia: Milan Kozánek. Premiéra: University of Calgary, Department of Dance, Calgary

2009 – Click, Verve, Northern School of Contemporary Dance, Leeds, choreografia: Milan Kozánek. Premiéra: Verve, Northern School of Contemporary Dance, Leeds

2012 – Let Go, Verve, Northern School of Contemporary Dance, Leeds, choreografia: Milan Kozánek. Premiéra: Verve, Northern School of Contemporary Dance, Leeds

2015 – Shiny metal, University of Calgary, Department of Dance, choreografia: Milan Kozánek. Premiéra: University of Calgary, Department of Dance, Calgary

2015 – PURE, Artyci, námet a choreografia: Milan Kozánek. Premiéra: Záhrada – Centrum nezávislej kultúry, Banská Bystrica

2016 – CH_5, Divadlo Štúdio tanca, Banská Bystrica, choreografia: Milan Kozánek. Premiéra: Divadlo Štúdio tanca, Banská Bystrica

2016 – Paraziti, Buranteater, Brno, réžia a choreografia: Milan Kozánek. Premiéra: Buranteater, Brno

2017 – Kráľ, Med a prach, réžia a hudba: Andrej Kalinka, asistent réžie a dramaturgia: Milan Kozánek. Premiéra: Bratislavské bábkové divadlo, Bratislava

2018 – As it is, Artyci, námet, choreografia, vizuálny koncept, réžia: Milan Kozánek. Premiéra: Záhrada – Centrum nezávislej kultúry, Banská Bystrica

2018 – eu.genus // dobrý rod, Med a prach, réžia: Andrej Kalinka, asistent réžie a dramaturgia: Milan Kozánek. Premiéra: Nová Cvernovka, Bratislava

2018 – Within, choreografia: Milan Kozánek. Premiéra: The Nine Theatre, Peking

2019 – Nezaujímavý krik, Med a prach, réžia: Andrej Kalinka, asistent réžie a dramaturgia: Milan Kozánek. Premiéra: Stanica Žilina-Záriečie, Žilina

 

 

Video z inscenácií:

Sui Generis, 2007

Autor videozostrihu: Lukáš Kodoň

archív Artyci

 

PURE, 2015

Autor videozostrihu: Matúš Druga

archív Artyci

 

As it is, 2018

Autor videozostrihu: Matúš Druga

archív Artyci

 

A
A
A