Jana Tereková (1984, Bratislava)

Svoju tanečnú kariéru naštartovala v Divadle elledanse v choreografiách Šárky Ondrišovej. Tanečnica a choreografka Jana Tereková pomerne rýchlo vzbudila záujem odbornej verejnosti vďaka tanečným a tanečno-divadelným projektom s účasťou významných slovenských a medzinárodných choreografov a režisérov. Projekty boli uvedené okrem Slovenska aj v Nemecku, Francúzsku, Poľsku, Maďarsku a v Čechách. V roku 2011 získala divácku cenu na festivale Sólo Duo v Budapešti. Tanečné vzdelanie získala v Centre National de la Danse v Paríži.

Jana Tereková je spolu so Soňou Ferienčíkovou zakladajúcou členkou občianskeho združenia bees-R, ktoré sa zameriava na produkciu a tvorbu tanečných a interdisciplinárnych inscenácií s medzinárodným presahom. Od svojho vzniku združenie produkčne zastrešilo celý rad projektov, v rámci ktorých došlo k ojedinelej spolupráci medzi poprednými zahraničnými a slovenskými umelcami. K týmto projektom patrí 70 sukien mala (2018) s využitím princípov bábkového divadla, multižánrová inscenácia ZRKADLENIE (2017) originálne integrujúca tanec, poéziu a svetelný dizajn či tanečná inscenácia Cyborg CREATION (2013) s poetickými textami Michala Habaja. Multimediálna inscenácia SKÚMANIE JAVOV (2012) ponúka analýzu a zobrazenie javov obklopujúcich človeka vyjadrené tancom, hudbou, videom a digitálnou poéziou. Konfrontujú vnímanie biometrických údajov pred oboznámením sa s osobnosťou ich nositeľa, ako aj po ňom. Inscenácia nastoľuje otázku hľadania zdroja informácií, ktoré nás dokážu čo najreálnejšie zadefinovať. V inscenácii SEE (2012) prepája tanečný pohyb so sofistikovanými zvukovými kompozíciami v podaní švajčiarskeho hudobníka Silasa Bieriho a jednoduchou emocionálnou silou piesní v podaní talianskeho textára a hudobníka Massima Giangrandeho.

Spolupracovala na dokumentárnej inscenácii Jána Šimka Steel my heart (2012) inšpirovanej príbehmi ľudí spojených s košickými železiarňami, zároveň v tejto inscenácii aj účinkovala.

Spolu so Soňou Ferienčíkovou, Petrom Šulejom a Michalom Habajom spolupracovala na projekte Nové kódexy. Táto tanečno-poetická inscenácia vychádzala zo súčasnej poézie, no najmä zo zbierky Generátor X: Nové kódexy (Macsovszky, Habaj, Šulej). Inscenácia komentuje situáciu v súčasnom svete – na konkrétnych príkladoch a obrazoch sa z pozície dekadentne uvažujúcich a konajúcich umelcov vysmievajú sami tvorcovia, a to skrz zastarané klišé, konformné uvažovanie a medziľudské konanie. Ide o jedinečnú kombináciu pohybu a textu, v ktorej sa s využitím paródie, sebairónie a sarkazmu otvára svet absurdít.

 

Charakteristika tvorby:

Tvorbu Jany Terekovej najvýstižnejšie charakterizuje pojem multižánrovosť, a to aj v prípade jej komorných sólových projektov. Je to dané Terekovej tvorivým postojom, pre ktorý je typická intelektuálna viacvrstevnosť a plasticita autorkinho vnímania sveta a umenia. Inšpiračným zdrojom jej choreografickej práce sú formy súčasnej poézie, ktoré výrazne ovplyvňujú dramaturgický kontext jej tanečných inscenácií.

Stotožnenie s obsahom poézie, schopnosť absorbovať rytmus verša do pohybových sekvencií a vytváranie vertikálnej intelektuálnej nadstavby tvoria elementárne východisko pre jej komornú tanečnú tvorbu. Vyhranenosť jej vnímania javiskového tvaru ju lokalizuje najmä v sólových a duetových kompozíciách. Nastoľovaním súvzťažností otvára dialóg s divákmi, v ktorom nekompromisne odhaľuje látku svojho záujmu, vrhá divákov in medias res náročných sociálno-antropologických tém. Tereková vytvára v projektoch múzickú symbiózu pohybu, textu, hudby a obrazu. Komplexnosť jej umeleckého a spoločenského názoru spolu s interpretačnými kvalitami tvoria subtílnu filozoficko-pohybovú štruktúru, ktorá je pre jej tvorbu signifikantná.

Tereková sa pri tvorbe tanečnej inscenácie Cyborg CREATION (2013) nechala inšpirovať básňami súčasného slovenského autora Michala Habaja. Formálne aj obsahovo tanečný duet (Eva Lacková, Jana Tereková) vystavala na štruktúre poetického textu zo zbierok Korene neba a Michal Habaj Michala Habaja. Cez metaforu cyborga parodizuje snahu po absolútnej dokonalosti prostredníctvom mechanizácie a technologizácie a ľudskú potrebu upokojujúcej normatívy a unifikácie aj za cenu potlačenia rozmanitosti, originality a individuality. Cyborg vo svojej podstate predstavuje syntézu organických a mechanických častí, ktoré sa stávajú určujúcimi pre vzťahy, textúru a estetiku choreografie tanečnej inscenácie. Pohybový materiál duetu osciluje medzi prísne štruktúrovanou, formálne presnou choreografiou mechanických pohybových sekvencií v tanečných variáciách a provokatívnou, animálnou eleganciou pohybu tanečníc. Unifikovaná výkonnosť, zosynchronizované tanečné pasáže, staccatová rytmizácia daná tempom interpretovaných veršov ovládajú celý priestor javiska. Takmer filmový charakter strihu v inscenácii a striedanie jednotlivých obrazov napomáha ilúzii zásadnej zmeny atmosféry na javisku, interpretky sa v zlomku sekundy dostávajú do novej úrovne svojich postáv, dynamicky metamorfujú svoje charaktery.

Nosnosť konceptu určujúceho základný rámec v ďalšej inscenácii presunula Tereková na výtvarný akcent v scénografii. Experimentálne pohybové sólo Zrkadlenie (2017) plasticky napojila na súčasnú poéziu Zuzany Husárovej a organickú elektronickú hudbu Josepha Champagnona. V magických vizuálnych momentoch násobenia a posunov významov, ktoré sa precízne kreujú v rozvibrovanom zrkadlení, Tereková vytvára líniové variácie obrazu svojho tela až na hranici akrobatickej deformácie. No vzápätí ich presne vyartikulované zakomponováva do priestoru, v ktorom balansuje medzi jeho reálnym vnímaním a v rozochvenom zrkadlení zakrivených zrkadiel. Výrazne sa tu prejavuje Terekovej interpretačná pohybová kvalita presnosti a kontroly rýchlej zmeny dynamiky pohybu, ktoré sú pre umelkyňu typické. Zmeny na úrovni pohybu sú u nej takmer nepredvídateľné. Pohybové sekvencie na podlahe sa plynule prelínajú s pohybom v stoji a v skoku. Vitálna vláčnosť jej tanca so schopnosťou okamžitej akcelerácie pramení v nespútanej živelnosti a prirodzenosti. Javiskový priestor vytvorený Jánom Ptačinom sa stáva priestorom pre viacdimenzionálne obrazy fascinujúcej nedokonalosti krásy a ľahkosti. Verše Zuzany Husárovej vo verbalizovanom rytmizovaní kúskujú realitu na drobné úvahy o svojej podstate.

V zatiaľ poslednej tanečnej inscenácii, 70 sukien mala (2018), Tereková našla nové možnosti využitia princípov bábkového divadla. Projekt je choreografickou mozaikou vyskladanou z útržkov príbehu o nenásytnosti, deštrukcii a zániku. Hlavnú tému artikuluje tanečnica cez vzťah tela a odevu. Odev, ktorý Tereková krčí, naťahuje či si ho preoblieka, sa stáva svedectvom toho, čo sa udialo. Rozložený po zemi symbolizuje stopy na mieste činu, mapu spomienok, fantómov z minulosti. Telo, ktoré ich vytvorilo, sa postupne poddáva vôli odevu, stráca kontúry ľudskej bytosti, deformuje sa v priestoroch a polohách mimo anatomických predpokladov. Je manipulované matériou, stáva sa bábkou. Stierajú sa hranice medzi živým a neživým, medzi minulosťou a budúcnosťou. Telo tanečnice sa mení na handru, odtlačky na zemi sa množia, až sa v záverečnej časti vynárajú zo stropu a zapĺňajú vzduch javiskového priestoru. Choreografka do obrazu deštrukcie ľudskosti necháva zaznieť gramofón, ktorého zvuk sa tiahne z diaľky ako ilúzia, zatúlaná spomienka. Je to nostalgia, ktorá ale už nemá koho dojať.

Jana Tereková ponúka zásadné témy bez obalu štylizácie, nevynucuje si súhlas uhladeným generalizovaním, hrany názoru necháva neobrúsené. Koncentruje sa na presné vymedzenie základného existenciálneho motívu, ktorý oslobodzuje od poetického balastu. Šírku súvislostí abstrahuje do viacdimenzionálnej symboliky pohybového gesta, slova, kostýmu a scénografie, s ktorou počas predstavení aktívne pracuje. Námety jej choreografickej práce sa dajú pomenovať ako veľmi priamočiara otázka a choreografka vo svojich inscenáciách pozýva divákov na spoločné kreovanie odpovedí.

 

Autorská tvorba:

2012 – SEE, BEES-R, réžia: Davide Sportelli, choreografia: Jana Tereková, Soňa Ferienčíková, Jaroslav Ondruš, Zuzana Hianiková. Premiéra: Divadlo ellledanse, Bratislava

2012 – Steel my heart, réžia Ján Šimko, choreografia: Jana Tereková, Soňa Ferienčíková. Premiéra: A4 – priestor pre súčasnú kultúru, Bratislava

2012 – Macsovszky, Habaj, Šulej: Nové Kódexy, choreografia: Jana Tereková, Soňa Ferienčíková. Premiéra: A4 – priestor pre súčasnú kultúru, Bratislava

2012 – Skúmanie javov, choreografia: Jana Tereková (BEES-R). Premiéra: A4 – priestor pre súčasnú kultúru, Bratislava

2013 – Cyborg CREATION, choreografia: Jana Tereková (BEES-R). Premiéra: A4 – priestor pre súčasnú kultúru, Bratislava

2017 – Zrkadlenie, BEES-R, choreografia: Jana Tereková. Premiéra: A4 – priestor pre súčasnú kultúru, Bratislava

2018 – 70 sukien mala, BEES-R, choreografia: Jana Tereková. Premiéra: TICHO a spol., Bratislava

 

 

Video z inscenácií:

Cyborg CREATION, 2013

Autor videozostrihu: Richard Chomo

archív bees-R

 

Zrkadlenie, 2017

Autori videozostrihu: Richard Chomo, Martin Čech

archív bees-R

 

70 sukien mala, 2018

Autor videozostrihu: Richard Chomo

archív bees-R

A
A
A