Nežná ’89 ... revolúcia, ktorá začala v divadle

„Nech žijú herci!“ skandovanie davu počas novembrových demonštrácií dokazovalo, do akej veľkej miery sa divadelníci a divadelníčky stali priamymi aktérmi najväčšej politicko-spoločenskej udalosti v bývalom Československu v druhej polovici 20. storočia – ukončenia komunistickej diktatúry. Ľudia ich poznali nielen zo scén, ale aj z fi lmov či z televíznych obrazoviek, mali ich radi, dôverovali im. Vyhlásenia robotníkov, lekárov či učiteľov sa často odvolávali práve na odkaz študentov a divadelníkov.

Herci, herečky, režiséri či dramaturgovia prijali výzvu štrajkujúcich študentov a zapojili sa do politického diania, stali sa jednou z významných skupín, ktoré ovplyvnili revolučné zmeny. Ich javisková skúsenosť im pomáhala na demonštráciách či v diskusiách zrozumiteľne tlmočiť heslá a idey vtedajšieho obdobia, ich všeobecná popularita dodávala ich slovám váhu.

V prvých momentoch revolučných dní nahrádzali mlčiace médiá, prenášali informácie dokonca aj špeciálnym vlakom, vedeli rázne, jasne, s emóciou formulovať požiadavky demonštrantov.

Výstava Nežná ‘89... revolúcia, ktorá začala v divadle pripravená pri príležitosti 30. výročia demokratickej zmeny v našej spoločnosti refl ektuje prelomové dni a týždne, ktoré priniesli jeden z kľúčových medzníkov slovenských dejín. Zahŕňa dobové materiály, fotografi e z archívov, z divadiel a mapuje nielen atmosféru na námestiach, ale aj najvýznamnejšie inscenácie tej doby, ktoré už tesne pred revolúciou mnohé z toho, čo prišlo, predznamenávali.

Slovenskí vysokoškolskí študenti, ktorí v Bratislave oslavovali Medzinárodný deň študentov, zorganizovali 16. novembra 1989 manifestačný sprievod, ktorým verejne demonštrovali proti komunistickej diktatúre. O deň neskôr, 17. novembra 1989, sa v Prahe zhromaždili tisíce študentov pražských vysokých škôl. Tí po skončení ofi ciálneho študentského mítingu, konanom na Albertove ako pripomienka zavretia českých vysokých škôl nacistami v roku 1939, odišli smerom na Vyšehrad a potom aj do centra Prahy. Bezpečnostné zložky brutálne zasiahli proti demonštrujúcim študentom na Národní tříde, na čo reagovali aj študenti a umelci na Slovensku.

V byte u Martina Hubu sa 19. novembra 1989 stretli viacerí slovenskí herci na čele s Milanom Kňažkom, Mariánom Labudom, Milanom Lasicom a Júliusom Satinským, ktorí prijali prvý ofi ciálny dokument Vyhlásenie bratislavských divadelných umelcov, v ktorom sa pripájajú k výzve pražských divadelníkov a protestujú proti brutalite, ku ktorej došlo 17. novembra 1989. Neskôr vo večerných hodinách vyhlásil Martin Huba na Malej scéne SND vstup hercov do štrajku. Namiesto večerných predstavení v divadlách prebiehali diskusie s občanmi. V ten istý večer sa pridalo Štúdio Novej scény. Do bratislavskej Umeleckej besedy bolo 19. novembra 1989 zvolané stretnutie, ktorého sa zúčastnilo asi 500 osobností kultúrneho a spoločenského života. Na ňom vznikla občianska iniciatíva Verejnosť proti násiliu.

V bratislavskom divadle Štúdio S sa 20. novembra 1989 zišlo približne 700 ľudí. Herci na čele s Milanom Kňažkom a Milanom Lasicom oznámili prítomným rozhodnutie štrajkom podporiť požiadavky študentov. Na stretnutí s umeleckým súborom Činohry SND 21. novembra 1989 sa snažil ideologický tajomník ÚV KSS Gejza Šlapka so slovenským ministrom kultúry Pavlom Koyšom prehovoriť hercov, aby ukončili štrajk. Divadelníci však tento apel odmietli. V rovnaký deň sa v divadlách, aj napriek príkazu na ich zatvorenie, konali diskusie s verejnosťou. Postupne sa k štrajkovej výzve pripájali divadlá od Bratislavy cez Trnavu, Komárno, Nitru, Zvolen, Martin, Banskú Bystricu až po Košice či Prešov.

Postupným tlakom verejnosti vznikla prechodná vláda, zrušila sa vedúca úloha Komunistickej strany Československa. Do funkcie prezidenta bol menovaný dramatik a disident Václav Havel, predsedom Federálneho zhromaždenia sa stal Alexander Dubček. Krajina sa pripravovala na cestu k vypísaniu slobodných volieb.

Niektorí protagonisti Novembra ‘89 z radov slovenských divadelníkov ako Milan Kňažko, Ladislav Chudík, Martin Porubjak, Peter Rašev alebo Miroslav Dziak Košický na kratší alebo dlhší čas vstúpili do politiky ako členovia vlád či poslanci parlamentov. Do dejín Slovenska sa  divadelníci nesporne zapísali ako tí, ktorí sa v kľúčovej dobe dokázali postaviť na tribúny a stať sa tvárami demokratickej zmeny.

 

Autor výstavy Marek Godovič

Grafické riešenie Ondrej Gavalda

Divadelný ústav Bratislava © 2019

 

A
A
A