Ivan Stodola

Dramatik Ivan Stodola bol už počas mikulášskych štúdií veľmi tesne spätý s ochotníckym divadlom. Ako chlapec hral divadlo v ochotníckom spolku Dobrodej. Účinkoval v ňom ako herec a rovnako preň písal svoje prvé krátke útvary – scény a žarty. Tie publikoval zväčša v novinách Republikán. Vyštudoval medicínu v Budapešti a v Berlíne. Vo svojej lekárskej profesii vykonal priam zakladateľskú misiu v rámci sociálneho lekárstva. Ako lekár pôsobil v Liptovskom Sv. Mikuláši a v Bratislave. Profesionálne divadlo ho zasiahlo a inšpirovalo najmä na štúdiách v Budapešti, v Berlíne, a rovnako počas vojenskej služby vo Viedni. Nechcel sa
nasilu stať umelcom, ale písal preto, lebo mal čo povedať o živote. Dramatika z neho chtiac-nechtiac stvoril režisér Janko Borodáč, ktorý hojne uvádzal jeho hry v Slovenskom národnom divadle. V niektorých prípadoch boli tieto tvorivé stretnutia požehnaním, inokedy však znamenali aj isté obmedzenia do budúcnosti. Dramatický autor si však čoskoro, najmä v období prvej Slovenskej republiky počas druhej svetovej vojny, získal priazeň aj iných režisérov a jeho hry inscenoval Ján Jamnický i Jozef Budský. Ivan Stodola ostáva v dejinách slovenskej drámy tvorcom spoločenskej komédie. Taktiež bol spoluautor slovenskej historickej drámy a rozvíjal tradíciu hier z ľudového prostredia. Stodolovu komédiu Náš pán minister uviedli v SND už roku 1926. jeho hry patria k najhrávanejším z klasického fondu slovenskej dramatickej tvorby. V rovnakej miere ho inscenovali a inscenujú ochotníci i profesionálni divadelníci.

Dramatik Ivan Stodola nemal rád pompu a pátos. Pre jeho tvorbu bola charakteristická vecnosť a prostota v konaní postáv, ktorá sa prenášala aj do ich vzťahov a postojov. Vnútornú inšpiráciu dramatik čerpal predovšetkým z kresťanských duchovných zdrojov. V jeho dramatike sa prejavovala vierou v ľudskú spravodlivosť a tiež v konečné víťazstvo pravdy. Stodola nie je novátorom slovenskej dramatickej spisby, ale je skutočným majstrom. Napísal historickú hru Kráľ Svätopluk, ktorá sa stala základom pre libreto k opere Eugena Suchoňa Svätopluk. Ďalšou koncentrovanou historickou hrou bola Marína Havranová (1941) reflektujúca udalosti meruôsmych rokov. K často uvádzaným dielam patrí jeho pastierska hra Bačova žena (1928). Veľkolepo sa v slovenskom profesionálnom divadelníctve presadili dramatikove spoločensko-politické satiry – Čaj u pána senátora (1929) a Jožko Púčik a jeho kariéra (1931). Stodolovo dramatické dielo výrazne reflektovali literárny vedec Miloš Tomčík, teatrológ a divadelný historik Zoltán Rampák, divadelný vedec, divadelný historik a kritik Ladislav Čavojský a divadelný vedec a historik Ladislav Lajcha. K najvýznamnejším činom patrilo v ostatnom čase vydanie trojzväzkového súborného diela Ivana Stodolu (vydal Divadelný ústav v Bratislave), ktoré pripravili profesor Július Pašteka a divadelný vedec a historik Ján Sládeček. Ten vytvoril tiež zásadnú monografickú štúdiu o dramatikovi Ivanovi Stodolovi do Dejín slovenskej drámy 20. storočia (2012).

Kurátor Martin Timko

Grafika Viera Burešová

Divadelný ústav Bratislava © 2018

 

A
A
A