3. február 1812 – 23. január 1876
Vo svojej tvorbe a názoroch zdôrazňoval „život, skutočnosť a zdravý rozum“. Jeho zásadný skepticizmus a otvorená pravdivosť v pohľade na deje súčasné aj minulé sa pokladala za zradu vtedajších národných záujmov. S odstupom vekov ju môžeme hodnotiť ako kritiku par excellence.
Záborský zásadne odmietal beztiažový idylický vesmír rojčivých romantikov. Či v poézii, próze, dráme, ale aj v historických prácach vždy ostával nekompromisným kritikom, analytikom a boriteľom romantických ilúzií. Jeho neromantický postoj spôsobil, že aj jeho Najdúch sa dlhé desaťročia hral v romantizujúcej Borodáčovej úprave a nanovo ho v jeho pôvodnej podobe objavili až prešovskí divadelníci v osemdesiatych rokoch minulého storočia.
Prieniky moderného klasika na javiská slovenských divadiel boli skutočnosťou skôr nekaždodennou.
Martin Timko
Kurátori Oleg Dlouhý, Martin Timko
Grafické riešenie Viera Burešová
Divadelný ústav Bratislava © 2012
