Navždy odišiel režisér, herec, prekladateľ a pedagóg Jaroslav Sisák

Divadelný ústav prijal s hlbokým zármutkom správu o úmrtí herca, divadelného režiséra, prekladateľa, vysokoškolského pedagóga, umeleckého šéfa súboru a bývalého riaditeľa Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove Jaroslava Sisáka (1939 – 2025), ktorý navždy odišiel vo veku 86 rokov. O úmrtí verejnosť informovalo Divadlo Alexandra Duchnoviča v sobotu 28. júna. 

Jaroslav Sisák, rodák z obce Pichne, po úspešnom konkurze nastúpil roku 1957 do hereckého súboru Ukrajinského národného divadla v Prešove (dnes Divadlo Alexandra Duchnoviča). Počas prvotného takmer desaťročného hereckého pôsobenia v umeleckom súbore preukázal veľkú adaptabilitu a mnohotvárnosť vo výrazových prostriedkoch. Medzi najvýznamnejšie stvárnené postavy patrili Mišo v Stodolovej Bačovej žene (UND, 1964), Cassio v Shakespearovom Othellovi (UND, 1963), Farár v Rusnákovej hre Líšky, dobrú noc! (UND, 1964) či postava Alexandra Duchnoviča v životopisnom pásme Uzrel som svet pod Beskydami (UND, 1965). 

Patril k prvým slovenským absolventom Divadelného inštitútu Karpenka Kareho v Kyjeve. Zo štúdia herectva prestúpil na štúdium réžie. V roku 1971 sa Jaroslav Sisák vrátil do UND, kde sa už profiloval najmä ako režisér. Svojou režijnou tvorbou rozširoval a obohacoval poetiku divadla o modernejšie, metaforickejšie a dynamickejšie tvárne prostriedky, ktoré inšpirovali aj novátorskejšie postupy v scénografii. V pozoruhodných inscenáciách Karimovej hry Keď ma opustíš, Bukovčanovej drámy Kým kohút nezaspieva (UND, 1975) a v Čechovových Troch sestrách (UND, 1979) spojil psychologicko-realistické východiská hereckej tvorby s obraznejšími tvorivými postupmi v réžii. Komediálne inscenácie napĺňal akčnou dynamikou, farebnosťou a väčšou kompozičnou vynachádzavosťou, a to napr. v Goldoniho hrách Sluha dvoch pánov (UND, 1971) a Škriepky v Chiozze (UND, 1976) či v komédii ukrajinského klasika Karpenka Kareho Martin Boruľa (1972), v ktorej sa okrem réžie autorsky podpísal aj pod texty piesní. Výraznou časťou jeho tvorby boli i inscenácie ukrajinskej dramatiky, ktoré svojim divadelným spracovaním často umelecky pozdvihol, napr. inscenácie hry Vasiľa Zozuľáka Nie je to smiešne? (UND, 1981) či hry Ivana Hryca – Dudu Iľko Lypej (UND, 1984). 

Okrem réžie obohacoval repertoár svojho domovského divadla i prekladmi dramatických diel do rusínskeho či ukrajinského jazyka. 

O rast činoherného súboru sa Jaroslav Sisák zaslúžil aj na poste umeleckého šéfa v období 1978 – 1982 a v rokoch 1982 – 1998 na poste riaditeľa divadla. V činohre UND/DAD otváral možnosti pre vznik tvorivých pohybov, ktoré z tohto súboru od prelomu 80. a 90. rokov postupne urobili najpozoruhodnejší činoherný kolektív na východnom Slovensku. Bolo to i vďaka tomu, že otvoril dvere novátorským tvorcom (B. Uhlár, M. Karásek, J. Prážmári, V. Macek), z ktorých pohľadu na divadlo vzišli tieto nevšedné postupy.

Pôsobil taktiež ako pedagóg na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde napomáhal formovať mladú nastupujúcu generáciu divadelných profesionálov. 

Rodine a blízkym Jaroslava Sisáka vyjadrujeme úprimnú sústrasť. Česť jeho pamiatke!

I. Rusnák: Líšky, dobrú noc! (UND, 1964), zľava Tamara Simková (Magda), Anastázia Juhásová (Jana), Jaroslav Sisák (Farár), foto: J. Fecko, zdroj: Zbierka inscenácií Divadelného ústavu

C. Goldoni: Škriepky v Chiozze (UND, 1976), záber z inscenácie, v strede režisér inscenácie Jaroslav Sisák, zdroj: Zbierka inscenácií Divadelného ústavu

V archívnom rozhovore, ktorý vznikol pre projekt Divadelného ústavu Prítomnosť divadelnej minulosti, si herec a režisér Jaroslav Sisák zaspomínal na dvojnásobné stretnutie s drámou Bačova žena na prešovskom javisku. Priblížil inscenáciu režiséra Ivana Ivanča z roku 1964, v ktorej stvárnil baču Miša a zároveň sa vyjadril k inscenácii z roku 1998 vo vlastnej réžii. Rozhovor si môžete pozrieť na nasledujúcom ODKAZE.