Slávnostná prezentácia publikácií Divadelného ústavu

 

V roku 2020 pri príležitosti Roku slovenského divadla vydal Divadelný ústav niekoľko publikácií, zásadných z hľadiska vývinu slovenskej divadelnej historiografie i ďalšieho vedeckého skúmania dejín a súčasnosti slovenského divadla.

V rámci pražskej slávnostnej prezentácie v nových priestoroch IU – DÚ predstavia publikácie viaceré osobnosti slovenského divadla:

Monografiu MARTIN HUBA jej autorka, teatrologička Ľubica Krénová, a herec a režisér Martin Huba.

DEJINY SLOVENSKÉHO DIVADLA ich odborný garant, zostavovateľ a autor viacerých štúdií, teatrológ Vladimír Štefko.

DEJINY SLOVENSKEJ DRAMATIKY BÁBKOVÉHO DIVADLA jedna z autoriek publikácie, teatrologička Lenka Dzadíková

Vzácnymi hosťami prezentácie budú tiež  Nina Malíková a herec Jiří Langmajer.

 

Ľubica Krénová: Martin Huba

Recenzenti: prof. PhDr. Zuzana Bakošová-Hlavenková, PhD., prof. PhDr. Vladimír ·Štefko, CSc.

Grafický dizajn a zalomenie: Stanislav Stankoci

„Popularita je kronika pominuteľného života a o tú Martin Huba nikdy nestál. Vždy mu išlo o kumšt v najširšom zmysle slova."

(Ľubica Krénová)

Uctievaný herec a režisér. Bravúrny divadelník, ale aj pozorný spoločník a sústredený rozprávač, ktorý o všetkých témach hovorí priamo a otvorene. Otázky Martinovi Hubovi v jeho azda najobsiahlejšom a najosobnejšom interview kládla slovenská teatrologička Ľubica Krénová, okrem iného autorka monografií takých hereckých osobností ako Ladislav Chudík či Milan Kňažko. Jej posledná kniha, venovaná Martinovi Hubovi, je teda o čosi bohatšia - sedem kapitol posudzujúcich kľúčové obdobia a udalosti jeho tvorivého života dopĺňajú autentické rozhovory s protagonistom. Aj vďaka schopnosti Martina Hubu výstižne pomenovať veci a javy v umení i v občianskej spoločnosti sa z jeho rozprávania vynárajú dvojaké dejiny: jednak osobné a jednak dejiny slovenskej i českej divadelnej scény z pohľadu jedného z najvýznamnejších aktérov za posledných päťdesiat rokov.

 Mgr. Ľubica Krénová, Ph.D. 

Teatrologička, divadelná historička a publicistka. V roku 1988 absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (žurnalistika  s televíznou špecializáciou). V rokoch 1988 až 1993 pracovala v Slovenskej televízii ako redaktorka dokumentárnych filmov a pripravovala magazín Kultúrna revue o dramatických umeniach. V rokoch 2001 až 2005 pô­sobila ako riaditeľka Slovenského inštitútu v Prahe   a kultúrna atašé v Českej republike. V roku 2011 obhájila titul Ph.D. na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe (slovanské literatúry – di­vadelná veda).

Vo svojej kriticko-publicistickej tvorbe sa venuje predovšetkým trom tematickým okruhom: reflexii vývojových tendencií súčasného di­vadla, hereckej tvorbe v premenách dobovej estetiky a slovenskému a čes­kému divadlu v historickom kontexte a v súčasnosti. Je autorkou publikácií Súčasná americká dráma, 1996 a Milan Kňažko. Hráč, 2004. Za hereckú monografiu Ladislav Chudík, ktorú vydali Divadelný ústav a  SLOVART, získala Výročnú cenu Literárneho fondu v oblasti teatrológie a Cenu J. M. Hurbana za najlepšie biografické dielo roku 2009. V rámci aktuálneho teatrologického výskumu napísala doposiaľ najkomplexnejšiu štúdiu o vývoji divadla na Slovensku v deväťdesiatych rokoch 20. storočia pre publikáciu Dejiny slovenského divadla II., 2020. V poslednom desaťročí publikovala doma aj v zah­raničí viacero podnetných odborných štúdií, medzi inými Čítanie z českej teórie drámy a divadla ako z pávieho vejára (Komunikácia v divadle a komunikácia v dráme), 2009; Kolízia idey a ostenzie? Od porozumenia k dorozumeniu, 2010; Portréty zúfalých existencií v tvorbe Arthura Millera, 2010; Divadlo v totalite obrazu a „mid-cult-u“, 2013; Obštrukčné a difúzne v tvorbe Martina Čičváka, 2014; Rezonancie kategorického imperatívu v réžiách Martina Hubu, 2015; The Slovak National Theatre in Bratislava, 2016; Od groteskního realismu 

k „novému realismu“, od depatetizace k oživení recepčního patosu ve slovenském herectví, 2017; Juraj Nvota a Dodo Gombár (v pražských divadlách), 2018.

V neúnavnej viere v zmysel skul­túrňovania spoločnosti sa venuje aj kultivovanej propagácii a popularizácii divadelného umenia. V rokoch 2013 až 2015 viedla napríklad divadelné rozhovory s poprednými osobnosťami Činohry SND v rámci cyklu Prezentujeme v Modrom salóne novej budovy SND (názov hracieho priestoru vznikol na základe jej návrhu). Pri príležitosti jubilea SND vytvorila aj námet a scenár k desaťdielnej dokumentárnej historickej eseji Storočnica SND (1920 – 2020) pre Rozhlas a televíziu Slovenska.

Vydali Divadelný ústav, Bratislava a Vydavateľstvo SLOVART v roku 2020 v edícii Osobnosti.

Divadelný ústav je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky.

 

Dejiny slovenského divadla II.

 

Autor koncepcie a odborný garant: prof. PhDr. Vladimír Štefko, CSc.

Vedecká redaktorka: PhDr. Vlasta Jaksicsová, PhD.

Recenzenti: PhDr. Jaroslav Blaho, Mgr. Jaroslava Čajková, Mgr. art. Lenka Dzadíková, ArtD., doc. Mgr. art. Marcela Grecmanová, Mgr. Peter Himič, PhD., doc. Mgr. art. Dagmar Hubová, Mgr. Miroslava Kovářová, ArtD., Mgr. art. Ivica Liszkayová, PhD., doc. Zdenka Pašuthová, ArtD., PhDr. Viera Polakovičová, PhD., PhDr. Miron Pukan, PhD., prof. PhDr. Marta Součková, PhD., PhDr. Terézia Ursínyová

Grafický dizajn a zalomenie: Ondrej Gavalda

Syntetické a ťažiskové dielo Dejiny slovenského divadla II. je vyvrcholením niekoľkoročného analytického výskumu dejín slovenského divadla z pera renomovaných slovenských teatrológov pod vedením prof. PhDr. Vladimíra Štefka, CSc., ktorý je, rovnako ako v Dejinách slovenského divadla I., autorom koncepcie a odborným garantom. Autormi štúdií sú Stanislav Bachleda, Vladimír Blaho, Monika Čertezni, Dária Fojtíková Fehérová, Eva Gajdošová, Ida Hledíková, Maja Hriešik, Ľubica Krénová, Peter Maťo, Karol Mišovic, Michaela Mojžišová, Vladimír Predmerský, Soňa Šimková, Vladimír Štefko, Martin Timko, Pavel Unger, Miklós Vojtek. Grafický dizajn a zalomenie publikácie opäť pripravil Ondrej Gavalda.

Dejiny slovenského divadla II. poskytujú koncentrovaný a prehľadný obraz o vývine slovenskej divadelnej tvorby, kritiky a teórie v období rokov 1948 – 2000. Rámcom bádateľských aktivít boli predovšetkým roky 1948, 1968, 1989. Jednotliví autori skúmali kratšie etapy vývinu a orientovali sa na jednotlivé divadelné druhy – činohru, operu, tanec, bábkové divadlo a divadelnú teóriu a kritiku. Výsledkom sú zhrňujúce štúdie renomovaných divadelných teoretikov rôznych generácií, ktoré sú komplexným pohľadom na vývoj slovenského divadla po druhej svetovej vojne.

 

„Nemožno tvrdiť, že pred našimi Dejinami slovenského divadla nebolo nič, ba ani že toho bolo málo. Ale doteraz chýbal ucelený pohľad na dejinný vývin v takej šírke a hĺbke, ako sa predkladá – so všetkou skromnosťou – v prítomnom diele. Takéto publikácie sa píšu a vydávajú – povedzme to s dávkou nadhľadu – raz za sto rokov. Vždy završujú dlhšiu etapu vývinu, rekapitulujú a komentujú to minulé. To minulé, na ktorom vyrástla prítomnosť a iste je aj poučením pre budúcnosť. Vzhľadom na ambíciu tohto diela by sme mali vari hovoriť o dejinách slovenskej divadelnej kultúry, ktorá formovala identitu národa, usilovala sa o jeho kultúrne, nielen umelecké, povznesenie.“

(Vladimír Štefko)

 

prof. PhDr. Vladimír Štefko, CSc.

Absolvoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiách pracoval ako redaktor a neskôr ako vedúci kultúrneho oddelenia denníka Smena. Postupne sa zaradil k výrazným predstaviteľom generácie slovenských divadelných kritikov, ktorá vstúpila do divadelného života v druhej polovici päťdesiatych rokov a zaslúžila sa o presadenie náročných kritérií, oslobodzujúcich sa z totalitného ideologického diktátu. Pôsobil ako redaktor umenovedných a kultúrnych periodík (Javisko, Nové slovo, Dialóg), ústredný riaditeľ Slovenského rozhlasu, v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, ako šéfredaktor časopisu Život. Prednášal na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Je autorom mnohých štúdií a odborných publikácií, o. i. Premeny slovenského ochotníckeho divadla (Obzor, 1984); Divadlo, ktoré vzniklo. Štyridsať rokov Divadla SNP v Martine (Osveta, 1984); Naďa Hejná (Tatran, 1986); Divadelná Nitra: 50 rokov slovenského profesionálneho divadla v meste (Obzor, 1989); Slovenské činoherné divadlo 1938 – 1945. Pokus o náčrt problematiky (Tália-press, 1993) a Svedectvá o divadle (Dilema, 2001). Je tiež spoluautorom a editorom viacerých publikácií, napr. Dejiny slovenskej drámy 20. storočia (Divadelný ústav, 2011) a autorom koncepcie a odborným garantom Dejín slovenského divadla I. a II. (Divadelný ústav, 2018, 2020).

 

Vydal Divadelný ústav v Bratislave v roku 2020 v edícii Slovenské divadlo.

Divadelný ústav je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky.

 

Dejiny slovenskej dramatiky bábkového divadla

Zostavil: Vladimír Predmerský

Autori štúdií: Miroslav Ballay, Lenka Dzadíková, Ida Hledíková-Polívková, Juraj Hubinák, Dagmar Inštitorisová, Elena Knopová, Mišo Kováč Adamov, Barbora Krajč Zamišková, Vladimír Predmerský, Ľubomír Šárik, Vladimír Štefko, Pavel Uher, Dominika Zaťková

Recenzenti: Mgr. Nina Malíková, prof. PhDr. Ondrej Sliacky, CSc.

Grafický dizajn a zalomenie: Nora Nosterská

 

Veľkoryso poňatý prehľad slovenskej dramatiky bábkového divadla od 19. storočia až po súčasnosť osciluje medzi esejistickým a filozofickým rozborom a informatívnym, prehľadným, vecnejším a encyklopedickejším pohľadom na problematiku. Rozsiahle obdobie rozvoja slovenskej bábkovej hry skúma a interpretuje kolektív trinástich autorov v prehľadných súhrnných kapitolách aj v portrétoch najvýraznejších osobností (dramatikov, ale aj autorov-režisérov) daných historických úsekov. Okrem editora a autora koncepcie knihy Vladimíra Predmerského, ktorý prispel nielen niekoľkými medailónmi významných tvorcov, ale najmä rozsiahlymi a fundovanými kontextovými kapitolami, sa na publikácii podieľali Miroslav Ballay, Lenka Dzadíková, Ida Hledíková, Juraj Hubinák, Dagmar Inštitorisová, Elena Knopová, Mišo Kováč Adamov, Barbora Krajč Zamišková, Ľubomír Šárik, Vladimír Štefko, Pavel Uher a Dominika Zaťková. Grafický dizajn a zalomenie publikácie pripravila Nora Nosterská.

Dvadsaťtri kapitol obsažnej publikácie vybavenej reprezentatívnym obrazovým materiálom prináša najmä rozbory dramatických textov, no neobchádza ani ich významné scénické predvedenia. V plejáde autorov textov pre bábkové divadlo, ktorých predstavuje táto kniha, sa tak stretávajú tí, ktorí písali „univerzálne“ hry, po desaťročia hrané divadlami nielen na Slovensku, s autormi, ktorých doménou nie je dramatická, lež epická literatúra a svoje dramatické texty vytvárali v tesnej spolupráci s divadelnými dramaturgmi a režisérmi. Záslužným krokom je zaradenie kapitoly venovanej dramatickej produkcii nezávislých bábkových divadiel, ktorých premenlivá existencia je systematicky zdokumentovaná oveľa menej ako pri ich „kamenných“ kolegoch. Dejiny slovenskej dramatiky bábkového divadla predstavujú prehľadný materiál, ktorý uvítajú tak profesionálni dramaturgovia, ako aj tí, čo hľadajú inšpiráciu pre svoju javiskovú tvorbu – či už na poli amatérskeho, alebo profesionálneho divadla. Je tiež neoceniteľnou pomôckou pre domácich aj zahraničných divadelných historikov.

„Znalci, pre ktorých je bábkové divadlo, bábková kultúra nielen profesiou, ale životnou závislosťou, z mozaiky detailov stvorili veľkolepú panorámu kontextových prúdov, trendov, koncepcií. Prítomné dielo je viac než vedeckým zborníkom. Je to monument jednej z najvýznamnejších častí našej národnej kultúry. Časti, o ktorej sme čo-to tušili, no naozaj spoznávať ju môžeme až odteraz.“ (Ondrej Sliacky)

 

Mgr. art. Vladimír Predmerský

Absolvoval bábkoherectvo na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. Ako dramaturg a režisér pôsobil v bábkovom divadle v Žiline a v Bratislave, hosťoval v detskom divadle v Chorvátsku a Srbsku. V rokoch 1972 – 1993 viedol v Československej televízii v Bratislave tvorivú skupinu dramaturgov pre deti. Pracoval v dokumentačnom oddelení Divadelného ústavu v Bratislave (1996 – 2003). Už počas pražských štúdií venoval svoju pozornosť výskumu dejín slovenského bábkového divadla a publikované poznatky z druhej polovice päťdesiatych rokov sa stali podkladom prvých dejín o slovenskom bábkarstve (Príspevok k dejinám slovenského bábkového divadla do roku 1945, Osvetový ústav, 1966). Ďalším výskumom vznikli vysokoškolské skriptá pre DAMU v Prahe (Dejiny bábkového divadla na Slovensku do roku 1950, Státní pedagogické nakladatelství, Praha, 1985) a kniha venovaná vzniku a pôsobeniu profesionálnych bábkových divadiel (Slovenské bábkové divadlo 1945 – 1971, Národné divadelné centrum, Bratislava, 1998). V roku 1989 založil bábkoherecké oddelenie na Divadelnej fakulte VŠMU, z ktorého neskôr vznikla Katedra bábkarskej tvorby VŠMU. Je autorom a editorom viacerých publikácií, doslovov a hesiel do slovenských a československých encyklopédii a slovníkov (Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež, Encyklopédia Slovenska, Ilustrovaný encyklopedický slovník, Malá československá encyklopédia, Encyklopédia dramatických umení Slovenska I.-II., Encyclopaedia Beliana). Publikuje v odborných časopisoch doma i v zahraničí, vystupuje na medzinárodných konferenciách a seminároch. Prednášal na Bábkarskej katedre DAMU v Prahe, Filozofickej fakulte UK v Bratislave, Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave, Umeleckej akadémii v Osijeku (Chorvátsko) a v Bratislave v rámci Studia Academica Slovaca. Je tiež scenáristom a komisárom výstav o slovenskom a československom bábkovom divadle (Belgicko, India, Filipíny, Česko, Slovensko). Je držiteľom medzinárodnej ceny za celoživotnú tvorbu Malý princ (2009, Srbsko), Ceny Dunaja (2010) za televíznu tvorbu pre deti, Ceny Slovenského centra AICT (2017) a výročnej Ceny Samuela Zocha (2019), udelenej Bratislavským samosprávnym krajom. Pod odborným vedením Vladimíra Predmerského vznikla publikácia Divadelného ústavu Vladimír Predmerský a kol: Dejiny slovenskej dramatiky bábkového divadla (2020).

 

Vydal Divadelný ústav v Bratislave v roku 2020 v edícii Slovenské divadlo.

Divadelný ústav je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky.

 

A
A
A