Zomrel dramatik, spisovateľ, autor rozhlasových hier a televíznych scenárov Ján Solovič

Ján Solovič Posledná hrmavica
Ján Solovič Posledná hrmavica


* 8. marec 1934, Pliešovce † 10. júl 2022, Vysoké Tatry

Záujem i nadanie pre dramatické písanie prejavil Ján Solovič ešte v čase štúdia na gymnáziu, a to svojou prvou rozhlasovou hrou Torunský génius (1953). Počas vysokoškolských štúdií napísal pre Dedinské divadlo družstevnícku agitku Posledná hrmavica (1955) a hru Nepokojná mladosť (1957) o problémoch mladých ľudí, ktorú uviedlo zvolenské divadlo. Po absolvovaní štúdia divadelnej vedy na VŠMU v Bratislave (1958) sa predstavil v rozhlase veľmi úspešnou hrou Polnoc bude o päť minút (1958) a divadelnou hrou Súhvezdie draka (1958).

V tragikomédii z komunálneho prostredia Žobrácke dobrodružstvo (1970) poukazoval na stratu ľudskej dôstojnosti a mravnej súdnosti pri úmysle získať peniaze aj cez mŕtvoly. Výrazným medzníkom v jeho tvorbe bol dramatický triptych Meridián (1974), Strieborný jaguár (1975) a Zlatý dážď (1976) – generačná sága železničiarskej rodiny.

Neskôr sa Ján Solovič opäť vrátil k spoločensko-kritickému veselohernému žánru hrou Pozor na anjelov (1978), výraznou kritikou byrokratizmu, ktorý dopustí, aby pred očami zodpovedných pre ich ľahostajnosť zanikali významné umelecké pamiatky. V dráme Právo na omyl (1981) nastolil problém ekologickej katastrofy. Významnou bola i historická dráma Zvon bez veže (1984) o živote slovenského učenca Mateja Bela a jeho politicky prenasledovaného protipólu Daniela Krmana. Historická veselohra Peter a Pavel (1985) vychádzala zo záznamu o údajnej návšteve cisára Petra I. v Bratislave a zobrazovala epizódu zo života schopného a statočného slovenského tovariša. Ján Solovič sa aj v deväťdesiatych rokoch venoval historickým témam a osobnostiam v hrách Bližšie k slnku, Herostrates a hviezdy, Bez čiernej skrinky, v ktorej sa venoval osobnosti M. R. Štefánika. V jednej s posledných komédií Maharadža z Royalu (2006) kritizoval privatizérske praktiky doby nedávno minulej.

Solovičov autorský profil dopĺňajú rozhlasové hry Ako budeme žiť (1959), Ruky pre Luciu (1962), Prvý dialóg s vamiDruhý dialóg s vami (1966). V rokoch 1957 – 1970 zároveň pracoval ako dramaturg Československého rozhlasu v Bratislave. Je tiež autorom scenára k filmu Dosť dobrí chlapi (1972), televízneho seriálu Straty a nálezy (1974) a televízneho triptychu Dobrí ľudia ešte žijú (1979). Pre deti napísal rozprávkovú knižku Výlet nad oblaky (1963) a v roku 1964 zostavil zborník krátkych scénických útvarov pre deti Zradná čapica. Niekoľko rokov pôsobil ako vedúci tajomník a neskôr ako predseda Zväzu slovenských spisovateľov. V roku 1978 sa na VŠMU habilitoval ako docent.

Ján Solovič, dramatik, spisovateľ, autor rozhlasových hier a televíznych scenárov nás navždy opustil 10. júla 2022 vo veku 88 rokov. Posledná rozlúčka sa bude konať v sobotu 16. júla.

 

Česť jeho pamiatke!

 

A
A
A
.