LABORATÓRIUM DRÁMY ANDREJA KUREJČIKA „AKO NAPÍSAŤ AKTUÁLNU A RELEVANTNÚ HRU?“

LABORATÓRIUM DRÁMY ANDREJA KUREJČIKA

 

 

Dramaturgia je zrkadlom každej éry.

Dramatikovi slúži na to, aby vedel hovoriť o svojej dobe jazykom divadla a literatúry.

Relevantnosť je zasa formou spätnej väzby, ktorú si navzájom odovzdávajú dramatik a spoločnosť. Byť relevantný znamená vedieť, čo je dôležité pre dramatika a jeho publikum. Je to schopnosť koncepčne rozpoznať, čo je práve dôležité. Je to nadanie, ktoré dramatikovi pomáha načúvať svojej dobe a spoločnosti, aby následne to, čo počuje, mohol pretaviť do dramatického textu.

BLOKY LABORATÓRNEJ PRÁCE

1.

Laboratórium Andreja Kurejčika sa zaoberá dramatickými a analytickými postupmi pri práci s konceptom „relevantnosti“ v procese prípravy a písania dramatických textov.

Otázka, ktorú si sám kladiem: Do akej miery je to, čo píšem, relevantné? Ako zistím, čo vzbudzuje záujem spoločnosti?

Odpoveď na moju otázku sa nachádza na konci nepredvídateľnej a vzrušujúcej cesty môjho jednomesačného laboratória drámy.

„Aj niekoľko tisíc kilometrov dlhá cesta sa začína jedným krokom.“ Naša cesta sa začína poznaním piatich dramatických úrovní: počnúc etikou, cez témy a nápady, až po stelesnenie konkrétnych postáv v dimenziách dramatickej zápletky.

Potom sa pustíme do analyzovania tzv. matrice, čo nám pomôže opustiť priestor nekonečných variácií a preniknúť do logických postupov skutočnej tvorby konkrétnej hry. Ide o jedinečný postup, v ktorom iracionalita tvorivosti nachádza súlad s matematikou a logikou dramatickej analýzy.

2.

Mojou druhou otázkou je: Môžu dramatici písať hry aj spoločne?

Tímová dramaturgická tvorivosť, ktorá vo svete kinematografie existuje už dlho, je v divadle skôr raritou. Každý dramatik predstavuje iný, samostatný vesmír. Dramatik má vždy svoj vlastný, unikátny svet, jazyk a štýl. Ako je v takejto situácii možná spolupráca?

Laboratórium Andreja Kurejčika sa bude zaoberať spôsobmi, ktorými sa dokážeme učiť bez toho, aby sme prišli o svoj štýl a identitu. Cieľom je nájsť postupy spoločnej dramaturgickej tvorby. Synchronizácia tvorivých postupov s cieľom dosiahnuť spoločný cieľ prostredníctvom tímového hľadania a tvarovania každého z prvkov drámy dramatikom umožní navzájom komunikovať tým istým jazykom.

3.

Moja tretia otázka: Hovoríme ešte stále o tom istom?

Často sa pristihnem pri tom, ako rozmýšľam nad tým, že aj tie najobyčajnejšie slová –  „dráma“, „hrdina“, „význam“, „štýl“ – sú počas dialógu s inými interpretované rozdielne. V bežnom živote ľudia z iných krajín hovoria iným jazykom. Keď však dôjde k extrémnej situácii, ukáže sa, že rozdielnosť jazykov nemusí byť prekážkou v tom, aby sa ľudia vedeli dohodnúť.

Dramatici, ktorí sa ocitnú v procese laboratórnej divadelnej práce, zrazu zistia, že dokážu nájsť spoločný jazyk aj pri najzložitejších a najparadoxnejších dramatických problémoch.

4.

A štvrtá otázka: Čo vlastne vieme o svojej krajine, o spoločnosti, o svojom meste? Myslel som si, že Bielorusko poznám ako nikto iný. Ale rok 2020 mi ukázal, že svoju vlasť až tak dobre nepoznám. Za toto zistenie som zaplatil tragickou zmenou vo svojom živote, keď som bol nútený emigrovať z krajiny a úplne prehodnotiť všetko, čo sa v Bielorusku dialo.

Odvtedy som vyvinul dramaturgické metódy štúdia spoločnosti, ktoré mi otvorili nové obzory chápania toho, čo je relevantné. Metóda dramatických matríc, ktorú budeme aplikovať aj v laboratóriu, nám umožní podrobne analyzovať stav slovenskej spoločnosti a štátu, a venovať sa problémom, ktorým čelí slovenské publikum. Možno aj pre účastníkov laboratória táto skúsenosť prinesie veľké objavy, tak ako sa to stalo aj mne.

 

ŠTRUKTÚRA LABORATÓRIA

Dva sedemdňové turnusy v skupine s Andrejom Kurejčikom.

Dva týždne nezávislej práce a online konzultácie s Andrejom Kurejčikom.

Doplnkové tematicky zamerané prednášky na témy, ktoré sú dôležité na dosiahnutie cieľov laboratória.

 

OKREM TEMATICKÝCH PREDNÁŠOK SA LABORATÓRIUM ZAMERIA AJ NA:

1. CHARAKTER DRAMATURGICKÝCH ŽÁNROV: OD TRAGÉDIE PO KOMÉDIU.

Program jedinečnej interaktívnej prednášky a masterclassu zahŕňa aj historický a teoretický exkurz do dejín a teórie žánrov od starovekého Grécka až po modernizmus a postmodernizmus.

  1. Prečo sú v dramaturgii dôležité žánre? Emocionálna manipulácia alebo spôsob interakcie?
  2. Tajné zdroje žánrov: metodológia a nástroje.
  3. Eklektické žánre: čo funguje a čo nie. A prečo?
  4. Komédia a tragédia sú dva základné žánre svetovej dramaturgie.
  5. Metamorfózy žánrov v 20. a 21. storočí.

2. TEÓRIA HRDINU.

3. NA ZÁKLADE SKUTOČNEJ UDALOSTI. SKUTOČNOSŤ A PRAVDA V DIVADELNEJ DRÁME: OD ELIADEHO PO DOKUMENTÁRNU DRÁMU

Program interaktívneho laboratória Andreja Kurejčika skúma možnosti a príklady tvorby divadelných hier na základe skutočných historických alebo biografických príbehov, postáv, faktov a iných prvkov.

  1. Andrej Kurejčik analyzuje problematiku týkajúcu sa koncepcie a interpretácie skutočných udalostí, postáv a faktov v modernej a svetovej dráme.
  2. Ako naozaj funguje mechanizmus spájania autorovej predstavivosti, prístupu a interpretácie?
  3. Kde sú hranice toho, čo je v historickej dráme dovolené? Postmoderné spôsoby „zvládnutia a spracovania reality“.
  4. Groteska, irónia, štylizácia – to všetko sú spôsoby deformovania reality pri realizácii autorského zámeru.

 

ANDREJ KUREJČIK

dramatik, scenárista, režisér, publicista

Email: kureichik@gmail.com

Andrej Kurejčík

 

Víťaz súťaže Ruského Ministerstva kultúry o najlepšiu modernú hru (2002) a laureát literárnej ceny “Debut” (2002, 2003). Víťaz súťaže Bieloruského Ministerstva kultúry o najlepšiu modernú hru (2003), Medzinárodnej súťaže “Eurázia” (2004), Európskej súťaže drámy “Janus” (2006). Je držiteľom ocenenia Zväzu spisovateľov Ruska (2011 a 2018), špeciálnej ceny udelenej porotou Ruských ocenení za profesionálny film s názvom “Nakrútené!” (2012), ako aj Národnej bieloruskej ceny Simeona Polockého za literárny prínos (2016).

Absolvoval režisérsku stáž v Moskovskom umeleckom divadle A. P. Čechova (jeho pedagógom bol O. Tabakov, 2002). Vyučoval na katedre réžie Ruskej akadémie divadelných umení (GITIS), na Európskej univerzite humanitných vied (2012-2016), na Bieloruskej štátnej univerzite kultúry a umenia (2009-2010), ako aj v školskom programe Rady Európy (2014-2019). Je autorom viac ako 30 divadelných hier, ktoré boli inscenované v divadlách v Bielorusku, Rusku, Poľsku, na Ukrajine a v ďalších krajinách.

Je autorom scenárov k vyše 20 filmom a televíznym produkciám: “Láska-mrkva” (2007), “Láska-mrkva 2” (2008), “Julenka” (2008), “Jolki” (2010), “Kancelárska romanca. Naša chvíľa.” (2011), “Nad oblohou” (2012), “Horoskop pre šťastie” (2015), “Garash” (2015), “SOS, Santa, alebo všetko sa splní!!” (2015), “Vojna pohlaví” (2015), “Odessa-Mama” (2014), “Cesta bojovníka” (2015), “Party-zan Film” (2016).

Ako režisér pracoval na filmoch: “Nad oblohou” (2012, spolurežisér, umelecký riaditeľ), “Garash” (2015) (prvý celovečerný film predstavený v sídle Rady Európy v Štrasburgu), “Party-zan Film” (2016), víťazný titul festivalu “Usmej sa, Rusko” Ally Surikovovej.

Kurejčikovým najnovším dielom je hra o výnimočnom ruskom štátnikovi, grófovi Muravjov-Amurskom, ktorá bola inscenovaná v Divadle v Chabarovsku, ako aj scenár pre štúdio Tri Te Nikitu Michalkova, ktorý pojednáva o jedinečnom víťazstve sovietskeho národného mužstva v basketbale na Olympijských hrách v Mníchove v roku 1972 s názvom “Postupujeme” (réžia: Anton Megerdičev). Film sa stal najúspešnejším filmom ruskej kinematografie v jej histórii s tržbami vo výške viac ako 3 miliárd rubľov v distribúcii CIS.


Pred rokom 2020 bol Kurejčik ako autor a režisér obzvlášť populárny vďaka svojim komédiám a napínavým thrillerom. Po spochybnení prezidentských volieb a brutálnych dôsledkoch protestov v Bielorusku v auguste 2020 si Kurejčik získal aj medzinárodné publikum ako politický dramatik. Bol nútený vysťahovať sa zo svojej vlasti a, ako člen Koordinačnej rady, v ktorej pracoval v tíme predpokladanej víťazky volieb Sviatlany Cichanovskej, využil svoju kreatívnu energiu na napísanie dokumentárnej hry Urazení. Bielo(R)usko, ktorá pojednáva o prezidentských voľbách v roku 2020, následných protestoch a ich násilnom potlačení režimom Alexandra Lukašenka. Hra bola doteraz preložená to 29 jazykov a bola dvesto krát scénicky čítaná a inscenovaná po celom svete (okrem iného v Hong Kongu, Nigérii, v Európskej únii, Veľkej Británii, či Severnej Amerike). Články o hre Urazení. Bielo(R)usko boli publikované v takých periodikách ako je Plays International and Europe, Contemporary Theatre Review,  Boston Globe, Dialog, a ďalších. Jeden nový text sa práve pripravuje pre Theatre Journal. Hra bola prezentovaná aj v programe BBC Radio s názvom “The Cultural Frontline” a v HowlRound Theatre Commons. Kurejčikova najnovšia hra, verbatim divadelná produkcia o politických väzňoch v Bielorusku s názvom The Voices of the New Belarus (Hlasy nového Bieloruska) pomaly získava podobné uznanie.

Ako členovi Koordinačnej rady Bieloruska udelil Európsky parlament Andrejovi Kurejčikovi Sacharovovu cena za slobodu myslenia.

 

 

A
A
A
.