Navždy nás opustil Milan Lasica, majster slovenského humoru a satiry

(E. Rostand:Cyrano, Štúdio L+S,1993, Foto Matúš Oľha / Zdroj Archív Divadelného ústavu)
E. Rostand: Cyrano. Štúdio S, 1993. Foto Matúš Oľha / Zdroj Archív Divadelného ústavu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

*3. 2. 1940, Zvolen 

† 18. 7. 2021, Bratislava             

Milan Lasica vyštudoval divadelnú vedu – odbor dramaturgia na VŠMU v Bratislave. Už počas štúdia spolu s Júliusom Satinským písali autorské texty a čoskoro vytvorili komediálnu dvojicu.

V rokoch 1964 – 1967 pracoval Milan Lasica ako dramaturg v Československej televízii v Bratislave, v rokoch 1967 – 1970 bol členom Divadla na korze, v rokoch 1970 – 1972 bol členom divadla Večerní Brno, začiatkom sedemdesiatych rokov bol angažovaný do spevohry Novej scény v Bratislave a od roku 1989 bol umeleckým riaditeľom Štúdia L + S.

Milan Lasica bol predstaviteľom vyhraneného komediálneho herectva, úsporného vo výrazových prostriedkoch, sústredeného na výpoveď a presnú pointu. Vytváral výrazné satirické typy a charaktery so zmyslom pre satirické a parodické akcenty. Činoherné postavy komponoval v ostrých kontrastoch komiky a tragiky s dôrazom na iróniu alebo nadhľad, vždy ponúkajúc viacero vrstiev výpovede. Výrazné boli jeho kreácie ako Nathaniel (W. Shakespeare: Márna lásky snaha, 1978), Zamestnanec divadla (J. Solovič: Strašne ošemetná situácia, 1978), Selicour (F. Schiller: Parazit, 1984), Dragalevský (I. Vazov: Súboj, 1986), Don Juan (Molière: Don Juan, 1987), Čičikov (N. V. Gogoľ: Mŕtve duše, 1988), Orgon (Molière: Tartuffe, 1988), AA (S. Mrożek: Emigranti, 1989), Pán (M. Kundera: Jakub a jeho pán, 1993), Cyrano (E. Rostand: Cyrano, 1993), Marek (Y. Reza: Kumšt, 1997), Filip (G. Thijs: Starí majstri, 2016)

Na konte mal aj viacero činoherných či muzikálových réžií: Striptease (VŠMU, 1963), Čakanie na Godota (Divadlo na korze, 1968), Lazariáda (Štúdio S, 1987), Veľvyslanec (Divadlo Korzo ´90, 1991), Hlava medúzy (Divadlo Korzo ´90, 1992), Dohoda možná (Štúdio S, 1994), Včela v zime (RND, 1999), Niekto to rád horúce (Nová scéna, 2000), Vtedy na Jamajke (Štúdio L + S, 2001), Milovníci (Divadlo ASTORKA Korzo ´90, 2003) a Hello, Dolly! (Nová scéna, 2006).

Okrem kariéry divadelníka sa viackrát predstavil aj ako textár a spevák. Najskôr v spoločných pesničkách s Jarom Filipom a Júliusom Satinským, v koncertnom projekte Štúdia L + S Bolo nás jedenásť (2019), neskôr aj sólovo s Bratislava Hot Serenaders napríklad na albumoch Ja som optimista (2001) a Celý svet sa mračí (2002) či po boku Richarda Müllera na albume Müller spieva Lasicu, Lasica spieva Müllera, Müller a Lasica spievajú Filipa (2008).

Ďalšou výraznou oblasťou Lasicovej tvorby bola literárna činnosť. Bol spoluautorom desiatok textov piesní, scénok, dialógov a celovečerných programov (Večery pre dvoch, 1966; Nečakanie na Godota, 1967; Soirée, 1968; Radostná správa, 1969; Ako vzniká sliepka, 1971; Náš priateľ René, 1979; Nikto nie je za dverami, 1982; Deň radosti, 1986), ktoré si našli publikum naprieč všetkými generáciami. Stal sa aj autorom alebo spoluautorom viacerých kníh: Bolo nás jedenásť (1985), Trialóg (Lasica – Satinský – Horníček) /1997/, Zoči-voči s (Tomášom Janovicom) /1999/, Spoza dverí (2003), Bledomodrý svet Júliusa Satinského (2004), kniha rozhovorov s Jánom Štrasserom Lenže ja som iba komik (2005), Piesne a iné texty (2006), Milanchólia (2008). V uplynulých rokoch boli vydané zborníky jeho článkov publikovaných v týždenníku Týždeň Bodka (2007), Bodka 2 (2009) či knihy Listy Emilovi/Na fašírky mi nesiahaj (2012) a Tri kostoly spolu s Tomášom Janovicom a Pavlom Vilikovským (2009).

K výpočtu oblastí jeho pôsobenia treba pridať aj rozhlasovú, televíznu a filmovú tvorbu. Za všetky spomeňme napríklad filmy Sladké hry minulého léta (1969), Srdečný pozdrav ze zeměkoule (1982), Saturnin (1994), Výchova dívek v Čechách (1997), Pasti, pasti, pastičky (1998) či Obsluhoval jsem anglického krále (2006).

 

Milan Lasica, herec, autor dramatických textov a textov piesní, režisér, spisovateľ, spevák a publicista, legenda slovenského humoru, zomrel v nedeľu 18. júla 2021 v Bratislave.

Zdroj foto: Archív DÚ

 

jakub a jeho pan 1993
M. Kundera: Jakub a jeho pán, Štúdio S, 1993 Zľava: Jaro Filip, Milan Lasica Foto Jozef Uhliarik / Zdroj Archív Divadelného ústavu

 

soiree lasica a satinsky
M. Lasica, J. Satinský: Soirée (Stretnutie s obecenstvom), Divadelné štúdio Bratislava, 1968 Foto: Zdroj Archív Divadelného ústavu


 

nas priatel rene
M. Lasica, J. Satinský: Náš priateľ René. Štúdio S, 1991. Zľava M. Lasica, J. Satinský. Foto Jozef Uhliarik / Zdroj Archív Divadelného ústavu.
A
A
A