Medzinárodný deň tanca - posolstvo

Gregory Vuyani Maqoma, juhoafrický tanečník, herec, choreograf a tanečný pedagóg.

Gregory Vuyani Maqoma

Počas jedného svojho nedávneho interview som sa musel hlbšie zamyslieť nad tancom, nad tým, čo pre mňa znamená. Pri hľadaní odpovede som sa obzrel ma svoju cestu a uvedomil som si, že mala svoj zmysel a že každý deň predstavoval novú výzvu, s ktorou som sa musel konfrontovať, keď som sa tancom pokúšal pochopiť svet.

Prechádzame nepredstaviteľnými tragédiami v dobe, ktorá by sa dala najlepšie označiť ako posthumánna éra. Viac ako inokedy potrebujeme dávať tancu jeho zmysel, pripomínať svetu, že ľudstvo stále existuje. Zmysluplnosť a empatia musia prevážiť nad rokmi a rokmi nepopierateľnej virtuálnej krajiny rozpadu, ktorá priniesla katarziu všeobecného žiaľu prevládajúceho nad individuálnym smútkom, tvrdou realitou, ktorá preniká do života tých, ktorí sú konfrontovaní so smrťou, odmietnutím a chudobou.

Náš tanec musí viac ako inokedy dávať silný signál svetovým lídrom a všetkým tým, ktorí majú na starosti zabezpečovanie a zlepšovanie životných podmienok, že sme armádou odvážne mysliacich ľudí a že naším cieľom je zmeniť svet, krok za krokom.

Tanec je sloboda a cestou našej nájdenej slobody musíme oslobodiť iných z ťažkých podmienok, ktorým čelia v rôznych kútoch sveta. Tanec nie je politický, ale stáva sa politickým tým, že v sebe nesie tkanivo ľudských spojení, na dnešnú situáciu reaguje snahou prinavrátiť ľudskú dôstojnosť.

Keď tancujeme a naše telá skáču v priestore, miešajú sa navzájom, stávame sa silou pohybu spájajúceho srdcia, dotýkame sa duší, poskytujeme uzdravenie, ktoré tak zúfalo potrebujeme. A tanec sa stáva tým jediným zmyslom, s hlavou hydry, neporaziteľným a nerozdeliteľným.

Tancovať o niečo viac, to je jediné, čo dnes potrebujeme!!!

 

Gregory Vuyani Maqoma sa začal venovať tancu na konci osemdesiatych rokov, videl v ňom prostriedok na uniknutie politickému napätiu vo svojej rodnej krajine. Formálne vzdelanie začal v roku 1990 na Moving Into Dance, v roku 2002 sa stal zástupcom umeleckého riaditeľa. Presadil sa ako tanečník i choreograf, v roku 1999 založil Vuyani Dance Theatre po tom, čo sa vďaka štipendiu zúčastnil na PARTS v Belgicku pod vedením choreografky Anne Teresa De Keersmaeker.

Oceňované sú jeho spolupráce s umelcami jeho generácie ako sú Akram Khan, Vincent Mantsoe, Faustin Linyekula, Dada Masilo, Shanell Winlock, Sidi Larbi Cherkaoui, Nhlanhla Mahlangu či divadelný režisér James Ngcobo. V roku 2014 získal prestížnu cenu Bessie v New York City za pôvodnú hudbu k produkcii Exit/Exist. V roku 2017 dostal od francúzskej vlády Rad umenia a literatúry. V roku 2018 spolupracoval s výtvarníkom Williamom Kentridgeom ako choreograf a performer pri opere The Head And The Load kombinujúcej projekcie, hlasy a tance, ktorá mala premiéru v The Tate Modern Gallery v Londýne a ktorá objavovala neznámu históriu Afričanov počas prvej svetovej vojny.

 

A
A
A