Medzinárodný deň tanca - posolstvo
Gregory Vuyani Maqoma, juhoafrický tanečník, herec, choreograf a tanečný pedagóg.
Počas jedného svojho nedávneho interview som sa musel hlbšie zamyslieť nad tancom, nad tým, čo pre mňa znamená. Pri hľadaní odpovede som sa obzrel ma svoju cestu a uvedomil som si, že mala svoj zmysel a že každý deň predstavoval novú výzvu, s ktorou som sa musel konfrontovať, keď som sa tancom pokúšal pochopiť svet.
Prechádzame nepredstaviteľnými tragédiami v dobe, ktorá by sa dala najlepšie označiť ako posthumánna éra. Viac ako inokedy potrebujeme dávať tancu jeho zmysel, pripomínať svetu, že ľudstvo stále existuje. Zmysluplnosť a empatia musia prevážiť nad rokmi a rokmi nepopierateľnej virtuálnej krajiny rozpadu, ktorá priniesla katarziu všeobecného žiaľu prevládajúceho nad individuálnym smútkom, tvrdou realitou, ktorá preniká do života tých, ktorí sú konfrontovaní so smrťou, odmietnutím a chudobou.
Náš tanec musí viac ako inokedy dávať silný signál svetovým lídrom a všetkým tým, ktorí majú na starosti zabezpečovanie a zlepšovanie životných podmienok, že sme armádou odvážne mysliacich ľudí a že naším cieľom je zmeniť svet, krok za krokom.
Tanec je sloboda a cestou našej nájdenej slobody musíme oslobodiť iných z ťažkých podmienok, ktorým čelia v rôznych kútoch sveta. Tanec nie je politický, ale stáva sa politickým tým, že v sebe nesie tkanivo ľudských spojení, na dnešnú situáciu reaguje snahou prinavrátiť ľudskú dôstojnosť.
Keď tancujeme a naše telá skáču v priestore, miešajú sa navzájom, stávame sa silou pohybu spájajúceho srdcia, dotýkame sa duší, poskytujeme uzdravenie, ktoré tak zúfalo potrebujeme. A tanec sa stáva tým jediným zmyslom, s hlavou hydry, neporaziteľným a nerozdeliteľným.
Tancovať o niečo viac, to je jediné, čo dnes potrebujeme!!!
Gregory Vuyani Maqoma sa začal venovať tancu na konci osemdesiatych rokov, videl v ňom prostriedok na uniknutie politickému napätiu vo svojej rodnej krajine. Formálne vzdelanie začal v roku 1990 na Moving Into Dance, v roku 2002 sa stal zástupcom umeleckého riaditeľa. Presadil sa ako tanečník i choreograf, v roku 1999 založil Vuyani Dance Theatre po tom, čo sa vďaka štipendiu zúčastnil na PARTS v Belgicku pod vedením choreografky Anne Teresa De Keersmaeker.
Oceňované sú jeho spolupráce s umelcami jeho generácie ako sú Akram Khan, Vincent Mantsoe, Faustin Linyekula, Dada Masilo, Shanell Winlock, Sidi Larbi Cherkaoui, Nhlanhla Mahlangu či divadelný režisér James Ngcobo. V roku 2014 získal prestížnu cenu Bessie v New York City za pôvodnú hudbu k produkcii Exit/Exist. V roku 2017 dostal od francúzskej vlády Rad umenia a literatúry. V roku 2018 spolupracoval s výtvarníkom Williamom Kentridgeom ako choreograf a performer pri opere The Head And The Load kombinujúcej projekcie, hlasy a tance, ktorá mala premiéru v The Tate Modern Gallery v Londýne a ktorá objavovala neznámu históriu Afričanov počas prvej svetovej vojny.