TOMANOVÁ, Emília (tiež Milka, rod. Sršňová)

(* 25. marec 1935 Valtice † 2022 Bratislava)

Emília Tomanová bola s bábkami spojená už od čias stredoškolských štúdií. Študovala grafiku na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, následne výtvarníctvo i bábkoherectvo na Bábkarskej katedre DAMU v Prahe. Ako výtvarníčka bola podpísaná len pod jednou inscenáciou Sedem farieb dúhy (ŠBD, 1959), oddala sa bábkoherectvu.

Začínala počas stredoškolských štúdií v bábkarskom súbore, ktorý viedol Miroslav Fikari. Celý svoj profesionálny život (1959 – 1991) strávila v bratislavskom Štátnom bábkovom divadle (dnes Bratislavské bábkové divadlo). Krátko zastávala i funkciu umeleckej šéfky súboru. Jej bábkoherecké výkony boli známe prepracovanosťou a detailnosťou, prejavovala sa v nich znalosť detského adresáta. V jej repertoári dominovali najmä postavy detí a titulné roly, často zvieracie, ktoré vytvárala i vďaka svojmu špecifickému hlasovému prejavu.

Emília Tomanová stvárnila veľké množstvo postáv. Ich škála bola pomerne široká, účinkovala v mnohých inscenáciách klasického bábkarského repertoáru – Robot Atomko (Robot Atomko, 1963), Peter (Belasý Peter, 1964), Tigríček (Tigríček, 1964), Bimbo (Zvedavý sloník, 1965), Chlapček (Guliver v Maňuškove, 1965), Budkáčik (Budkáčik a Dubkáčik, 1966), Lopta Hopta (Lopta Hopta, 1967), Macko Ťapko (Macko Ťapko, 1970), Kačiatko (Kačiatko, 1971), Mášenka (Veselé medvieďatá, 1975), Fuk (Čáry máry fuk, 1984), animovala tiež Chlapčeka v úspešnej zájazdovej inscenácii Concertino unisono (1973) a ku koncu svojho angažmán účinkovala v troch inscenáciách Jozefa Bednárika. Vysoko boli vyzdvihované jej kreácie Buratina v rovnomennej inscenácii (1960) a dievčatka Yen-lou v inscenácii Tri volavčie perá (1966).

Okrem hereckých kreácií v divadle sa venovala i práci v rozhlase a televízii, kde jej najznámejšou postavičkou bol Drobček v programe Matelko (na obrazovkách sa objavoval v rokoch 1973 – 1992).

Bábkoherečka Emília Tomanová nás navždy opustila vo veku 87 rokov.

Česť jej pamiatke!