Navždy nás opustila Edita Gruberová, kráľovná bel canta.

Edita Grúberová 

(* 23. december 1946, Bratislava † 18. október 2021, Zürich)

 

            Edita Gruberová absolvovala štúdium operného spevu na bratislavskom Konzervatóriu v triede Marky Medveckej (1968). Ešte ako poslucháčka posledného ročníka naštudovala v opere SND part Rosiny v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly (1968). Napriek úspechu u publika i u kritiky jej SND angažmán neponúklo. V septembri 1968, ako čerstvá laureátka Speváckej súťaže v Toulouse, nastúpila do opery Divadla Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici. Počas tu strávených dvoch sezón spievala Rosinu (Barbier zo Sevilly), Zuzu (Juro Jánošík), Violettu (Traviata), Elisu (muzikál My Fair Lady), Amarillis (Erindo), Olympiu, Antoniu i Giuliettu (Hoffmannove rozprávky), Gildu (Rigoletto). Po úspešnom predspievaní pôsobila v sezóne 1969/1970 súčasne ako elévka vo viedenskej Štátnej opere. V roku 1970 do Viedne odišla, vzhľadom na politickú situáciu na prahu normalizačného obdobia, zdanlivo bez možnosti návratu.

            Počas „učňovských rokov“ 1970 – 1975 vo Viedni, Linzi a Graci spievala popri menších rolách aj Kráľovnú noci (Čarovná flauta), Rosinu (Barbier zo Sevilly), Sophie (Gavalier s ružou), Zerbinettu (Ariadna na Naxe), Constanze (Únos zo Serailu), Luciu (Lucia di Lammermoor). Práve z nich sa stali Gruberovej kľúčové roly. S Kráľovnou noci debutovala na festivale v Glyndebourne (1973) a pod Karajanovou taktovkou na prestížnom festivale v Salzburgu (1974). Ozajstnú svetovú kariéru odštartovala jej Zerbinetta v slávnom Böhmovom naštudovaní (1976). Práve ona otvorila Edite Gruberovej cestu do Teatro alla Scala (1978), Metropolitan Opera (1977) či Covent Garden (1984). O famóznu speváčku od druhej polovice sedemdesiatych rokov súperili najslávnejšie divadlá, jej kalendár bol plný na niekoľko rokov dopredu. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch spievala v najvýznamnejších metropolách. Jej dlhodobo hlavnými pôsobiskami boli Viedeň, Zürich, Mníchov, festivalový Salzburg, Teatro alla Scala, Metropolitan Opera, barcelonské Liceo.

            Repertoár Edity Gruberovej sa orientoval takmer výhradne na party mozartovské, straussovské a na postavy talianskeho bel canta. Viacerým z nich dala modelové interpretačné podoby, ktoré sú, aj vďaka skvelým hudobným nahrávkam s renomovanými dirigentmi, natrvalo zapísané v zlatom fonde svetovej opery.

Na umení Edity Gruberovej nefascinoval len zázračný talent, ale aj spôsob zaobchádzania s ním. Vďaka dokonalému spoznaniu svojich dispozícií, mimoriadnej vokálnej inteligencii a v neposlednej miere aj vďaka obdivuhodnej pracovitosti a profesionalite spievala vyrovnane vo vynikajúcej forme vyše štyri desaťročia. Obrovský arzenál výrazových prostriedkov, jedinečné zvládnutie technickej bravúry, spojenie lyrickej koloratúry s neobyčajnou mierou frapujúcej zvukovosti urobili z Edity Gruberovej jednu z najväčších koloratúrnych sopranistiek 20. storočia a súčasne absolútnu „jednotku“ nedlhých slovenských operných dejín.

Zdroj foto: Archív Divadelného ústavu.

 

Edita Gruberová, sólistka opery a kráľovná bel canta, nás navždy opustila 18. októbra 2021 v Zürichu vo veku 74 rokov.

 

Česť jej pamiatke!

A
A
A
.