Marián Geišberg (23. 12. 1953 – 10. 11. 2018)
Marián Geišberg prešiel za a s herectvom celé Slovensko. Bol jedným z posledných mohykánov, ktorí si miesto na našej prvej scéne museli vydobyť potvrdením svojich hereckých kvalít v regionálnych súboroch. Po absolvovaní herectva na Vysokej škole múzických umení nastúpil do Divadla Jonáša Záborského v Prešove (1979 – 1984). V Divadle SNP strávil síce kratšie, ale umelecky veľmi výrazné obdobie (1985 – 1988). Do trnavského Divadla pre deti a mládež prišiel už ako skúsený herec a po štyroch sezónach (1988 – 1992) sa stalo jeho domovskou scénou Slovenské národné divadlo.
Od začiatku svojej profesionálnej dráhy sa Marián Geišberg prejavoval ako výnimočný herecký talent. Prešovské, martinské a trnavské obdobie mu poskytlo možnosti rozvinúť herecké kvality a na charakterových postavách v réžiách významných slovenských režisérov na čele s Eduardom Gürtlerom, Jozefom Prážmárim, Ivanom Petrovickým, Jozefom Bednárikom či Jurajom Nvotom si vybudoval nevšedný herecký profil, ktorý sa premietol do úspešného stvárnenia výrazných dramatických charakterov – Hamleta z rovnomennej Shakespearovej tragédie (DJZ, 1983), Trepleva z Čechovovej Čajky (DJZ, 1980), Človeka v Andrejevovom Živote človeka (DSNP, 1986) alebo extrovertného, ale humanistického McMurphyho vo Wassermanovej dramatizácii Keseyho románu Prelet nad hniezdom kukučky, ktorú v Martine uviedli pod názvom Eniki beniki... (DSNP, 1985). Už v týchto prvých rokoch preukázal vysokú hereckú disciplinovanosť, bohatý emočný fond a vnútornú angažovanosť na osude postavy.
Po príchode do Slovenského národného divadla mohol škálu svojich postáv naďalej rozvíjať na tituloch svetovej aj slovenskej drámy. Vyhol sa typovému zaškatuľkovaniu a režiséri mu prideľovali žánrovo rozmanitú škálu charakterov, v ktorých zaujal predovšetkým mužným zjavom, plastickosťou výrazu a bohato štruktúrovaným hereckým prejavom. K najvýznamnejším kreáciám z toho obdobia patria Merkucio v Romeovi a Júlii (1992), Doktor Franz Mauer v Schnitzlerovej Krajine šírej (1993), Dorn v Čechovovej Čajke (1999), Markíz de Sade vo Weissovej dráme Marat-Sade (2001) alebo Tullus Aufidius v Shakespearovom Coriolanovi (2011). Aj v súčasnosti patril medzi najobsadzovanejších hercov Činohry SND a z posledných kreácií menujme len jeho Olega v Jablonskej Pohanoch (2012), Syna v Taboriho Matkinej guráži(2012) či Jána v Pavlacovej dramatizácii románu I. Horvátha Bratia Jurgovci (2013).
Popri účinkovaní v domovských divadlách, filme a rozhlase často hosťoval aj v iných divadlách. V Divadle a.ha. účinkoval napríklad v inscenácii Albeeho Zoo story (1991), Shepardovej Kovbojke ako delo (1996) alebo v Správcovi H. Pintera. V Žiline stelesnil hlavnú postavu v inscenácii Ľ. Feldeka Stalin v Žiline (2011) a v Nitre zas titulného Leara v Shakespearovej tragédii Kráľ Lear (2009).
Vďaka svojmu charakterizačnému umeniu, zmyslu pre divadelnú skratku, brilantné psychologické osvojenie si postavy a racionálne tlmočenie autorovej a režisérovej myšlienky, ako i vysoké remeselné štandardy, umelecky i ľudsky autentický javiskový prejav, osobnú zaujatosť a neustále hľadanie vyšších princípov ako zdroja vnútornej sily stvárňovaných postáv sa stal jedným z najvýraznejších predstaviteľov generácie, ktorá vstúpila na profesionálnu scénu koncom sedemdesiatych rokov. Marián Geišberg bol inšpiratívnym hereckým kolegom a divácky strhujúcim interpretom schopným vyrovnať sa so širokou škálou rôznorodých divadelných poetík a postupov domácich i zahraničných režisérov.
Popri divadle sa venoval aj autorskej pesničkovej tvorbe – písanie textov, skladanie a interpretácia vlastných piesní ho sprevádzali po celý život a dávali mu pocit slobody všade tam, kde ho omínali dobové alebo repertoárové obmedzenia. Lásku k hudbe zdedili aj jeho deti a spolu si užívali a vytvárali nezameniteľné koncertné vystúpenia. Schopnosť vyjadriť v skratke a s vtipom postoj ku každodennému behu života okolo nás urobili z Mariána Geišberga vtipného glosátora v televíznych programoch i tlačených médiách. Bohatá filmografia, spolupráca na hraných i dokumentárnych filmoch len dopĺňa variabilitu jeho talentu a umeleckého záberu.
Pietna spomienka na výraznú osobnosť slovenskej kultúry a umenia, človeka s čistým štítom a jasným názorom, skvelého divadelného, televízneho i filmového herca, pedagóga, básnika i glosátora sa uskutoční v nedeľu 18. novembra 2018 o 11.00 hodine v novej budove SND. Pietna spomienka je prístupná pre verejnosť.
Česť jeho pamiatke!
