Navždy nás opustila Gizela Veclová (1. 5. 1923 – 27. 1. 2019)
Narodila sa 1. mája 1923 v Bratislave. V roku 1942 absolvovala štúdium operného spevu na Štátnom konzervatóriu v Bratislave (Arnold Flögl). V rokoch 1942 – 1945 pôsobila ako sólistka opery Slovenského národného divadla v Bratislave, 1945 – 1952 ako sólistka košickej opery (z toho v sezóne 1946 – 1947 hosťovala v operete Štátneho divadla v Brne), 1952 – 1985 ako sólistka operety Novej scény v Bratislave.
Gizela Veclová je fenoménom slovenskej divadelnej scény. Absolventka konzervatória začínala počas vojnových rokov v opere SND. Naštudovala drobné i väčšie party operného repertoáru (od Kuchárika v Rusalke cez Musettu v Bohéme až po Martu vo Flotowovej rovnomernej opere). Vďaka mladosti a spontánnosti bola žiadanou predstaviteľkou operetného repertoáru (Líza v Zemi úsmevov, Sylva v Modrej ruži, Zora v Tajomnom prsteni).
Po vojne stála pri vzniku košického (vtedy Východoslovenského národného) divadla, kde ju do tvoriaceho sa operného súboru pozval riaditeľ Ján Borodáč. Vďaka výraznému talentu a neodolateľnému javiskovému šarmu sa Gizela Veclová rýchlo stala profilovou osobnosťou súboru. Možnosť rýchleho umeleckého rastu sa odzrkadlila v naštudovanom repertoári – vo svetovom opernom repertoári (Violetta v Traviate, Amélia v Maškarnom bále, Giulietta v Hoffmannových rozprávkach, Rosina v Barbierovi zo Sevilly, Tosca, Čo-čo-san v Madame Butterfly, Lauretta v Giannim Schicchi, Rusalka, Marienka v Predanej neveste) i v primadonských operetných partoch (napríklad Helena v Poľskej krvi, Giuditta, Soňa v Cárovičovi, Žofka v Cigánskom barónovi).
S príchodom na Novú scénu sa začalo umelecky najvýznamnejšie obdobie Veclovej kariéry. Zaradila sa do vyprofilovaného súboru na čele s Františkom Krištofom Veselým a stala sa jeho plnohodnotnou súčasťou. Popri operetnom repertoári, ktorý bol doposiaľ jej doménou, sa dostala do kontaktu s moderným hudobným divadlom a spoznala polohu, ktorá sa jej stala najvlastnejšou. Už v hudobnej komédii Parížsky hosť (1957) sa ukázalo, že disponuje oveľa väčším registrom výrazových i speváckych prostriedkov, než poskytujú operetné party. V postave Lolity (Pod južným krížom, 1958) sa stretla s novou speváckou polohou – šansónom. Vďaka všestrannému talentu, speváckym, hereckým i tanečným schopnostiam, javiskovému šarmu i noblese si vydobyla pozíciu prvej dámy slovenského muzikálu. Bola nezabudnuteľnou Pani Higginsovou (My Fair Lady, 1965), Golde (Fidlikant na streche, 1968, partner Jozef Króner), Hortenze (Grék Zorba, 1970, partner Vlado Müller). Nad všetkými však kraľuje Dolly Leviová v slávnom muzikáli Hello, Dolly! (1966). Jej veľký a všestranne znamenitý výkon bol ocenený na festivale v Karlových Varoch cenou pre najlepšiu muzikálovú herečku.
Všestranné nadanie Gizely Veclovej sa neobmedzilo len na spevoherný repertoár. Po boku vynikajúcich umelcov (Július Vašek, Ctibor Filčík, Vladimír Müller či Jozef Kroner) účinkovala i v inscenáciách činohry Novej scény. Okrem divadla sa uplatnila aj vo viacerých úlohách v slovenskom filme (Zmluva s diablom, Páni sa zabávajú, Skrytý prameň, Pacho hybský zbojník, Sváko Ragan), v televíznych inscenáciách, televíznych programoch, v rozhlase. K tomu treba prirátať záslužnú pedagogickú činnosť na košickom konzervatóriu, kde po odchode na dôchodok učila mladých spevákov a hercov teóriu a prax šansónu. Z javiska však neodišla. V košickej inscenácii Fidlikanta na streche (1991) si zopakovala úlohu Goldy a s agentúrou Landgraf, vďaka skvelej znalosti náročnej javiskovej nemčiny, s obrovským úspechom prešla európskymi javiskami v činoherných inscenáciách a najmä v mimoriadne obľúbenej inscenácii My Fair Lady, kde spievala a hrala Mrs. Peercovú ešte aj po dovŕšení osemdesiatky.
Gizela Veclová, šarmantná, temperamentná dáma, chodiaca pamätnica slovenského divadla, ktorá bude navždy patriť medzi najvýnimočnejšie zjavy slovenskej divadelnej scény, zomrela v nedeľu 27. januára 2019 v Košiciach.
Česť jej pamiatke!
