Slávnostná prezentácia sa uskutoční v utorok 30. 6. 2026 o 17.00 hod. v priestoroch Štúdia 12 – Naratív na Jakubovom námestí 12 v Bratislave s účasťou autorského kolektívu publikácie.

Zostavila Zdenka Pašuthová

Autorské texty:

Hana Cigánová, Ľudmila Brozmanová-Podobová

Zdenka Pašuthová

Iva Mojžišová

Nadežda Lindovská

Vladimír Štefko

Alžbeta Vakulová

Grafický dizajn: Dominika Valentovičová

Monografická publikácia Ľudmila Brozmanová-Podobová: Kostýmy – spomienky – fakty prináša pohľad na tvorbu umelkyne od roku 1940, keď Ľudmila Brozmanová nastúpila do Slovenského národného divadla ako vedúca kostýmovej výpravy. Stala sa prvou ženou v slovenskom profesionálnom divadle, ktorá sa etablovala ako plnohodnotná kostýmová výtvarníčka a povýšila profesiu na organickú súčasť umeleckej koncepcie inscenácie.

Významná časť publikácie reflektuje jej prelomovú spoluprácu s vizionárskym režisérom Jánom Jamnickým a architektom Emilom Bellušom. Táto trojica vytvorila v slovenskom divadelníctve dovtedy nevídanú modernú estetickú súhru. A prvýkrát sa v slovenskom profesionálnom divadle stal kostým nositeľom hlbšieho psychologického a spoločenského významu postavy.

Monografia zachytáva aj jej formovanie v martinskom intelektuálnom prostredí a prácu pre Slovenské národné múzeum, kde zbierala ľudové kroje. Tento etnografický rozhľad neskôr pretavila do divadelnej praxe, keď ako prvá priniesla na javisko SND autentické slovenské kroje (napr. v inscenácii Škriatok), čím zásadne obohatila scénickú klenotnicu divadla.

Obsah knihy je rozdelený do troch tematických celkov, ktoré prepájajú subjektívne spomienky s historickým výskumom:

Spomienky: Zásadná textová časť pripravená Hanou Cigánovou, ktorá formou „denníka písaného po pamäti“ zachytáva rozprávanie, útržky denníkov a listy jej matky. Spomína dramatické vojnové roky, bombardovanie rafinérie Apollo, Slovenské národné povstanie, rodinné udalosti, ale aj spomienky na prácu v múzeu a divadle.

Kostýmy: Teatrologické štúdie a texty (Zdenka Pašuthová, Iva Mojžišová, Vladimír Štefko, Nadežda Lindovská) odborne analyzujú jej prínos pre slovenské scénické umenie, prácu s historickým detailom, strihmi či materiálom.

Fakty a bohatá obrazová dokumentácia: Súčasťou knihy je rozsiahly vizuálny archív vrátane historických inscenačných fotografií, rodinných albumov a podrobných faktografických poznámok, ktoré dielo ukotvujú v presných historických súradniciach.

Kniha je tak nielen hlbokým rodinným svedectvom, ale aj dôležitým príspevkom k umeleckému významu divadelnej osobnosti, ktorá položila základy modernej slovenskej kostýmovej tvorby a stala sa zakladateľkou rodu významných výtvarníčok (dcéra Hana Cigánová a vnučka Zuzana).

„Impulzom pre vznik knihy o jednej z prvých slovenských kostýmových výtvarníčok nebol teatrologicky výskum, ako to býva pri publikáciách podobného zamerania. Bol to osobný, ľudsky záujem, tichý obdiv a vďačnosť. Zrod knihy iniciovala jej dcéra, významná slovenská scénografka, Hana Cigánová.“ 

Zdenka PAŠUTHOVÁ 

Pri príležitosti stého výročia narodenia Ľudmily Brozmanovej usporiadali Divadelný ústav a Slovenské národné divadlo výstavu jej kostýmovej tvorby v historickej budove SND. K inštalácii prizvali  aj mňa. Vtedy som prvýkrát uvidela rozsiahlu fotodokumentáciu matkinej tvorby. Vznik knihy je reakciou na tento zážitok. 

Hana CIGÁNOVÁ

Ľudmila Brozmanová-Podobová

1912 – 2002

Mladá učiteľka, zberateľka výšiviek a spolupracovníčka Slovenského národného múzea v Martine, Ľudmila Brozmanová, zaujala autorskou kolekciou vychádzkových šiat s použitím ľudových motívov na výstave moderného odevu v Umeleckej besede v Bratislave. Zaujala a dostala ponuku, aká sa neodmieta...

Počas štyroch sezón v rokoch 1940 – 1944 sa najskôr ako Ľudmila Brozmanová a potom so spojovníkom Podobová starala o kostýmy pre všetky divadelné druhy v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Obliekala činohru, operu, balet aj operetu. 

Blízka spolupracovníčka a umelecká partnerka režiséra Jána Jamnického patrila k ére jeho najlepších inscenácií a spoluutvárala ju. William Tell, Tanec nad plačom, Štyria, Zdravý nemocný... V časoch, keď tento umelec kládol výnimočný dôraz na kostým, ktorým sa usiloval tvoriť priestor, určovať významy a dramatické hodnoty, vytvorili dvojicu, aká dovtedy medzi režisérom a kostýmovým výtvarníkom nejestvovala. 

Okrem snahy o jednotu javiskového diela priniesli na dosky, vtedy ešte Národného divadla, aj vzduch európskej avantgardy a odvážnych spoločenských postojov. Tie roky boli však na dlhý čas zabudnuté.  Počiatočný macošský nezáujem, motivovaný politickými dôvodmi, bol v skutočnosti zámerný – táto etapa prvých priekopníkov slovenského profesionálneho divadla mala byť úplne vymazaná. 

Iva Mojžišová

prof. ANNA CIGÁNOVÁ (Hana Cigánová)

Scénická a kostýmová výtvarníčka Hana Cigánová pôsobila v činohre, opere a bábkových divadlách doma i v zahraničí. Po absolvovaní bratislavskej Školy umeleckého priemyslu pokračovala štúdiom scénografie u prof. Richarda Landra na bábkarskej katedre pražskej DAMU. Od roku 1975 spolupracovala s českým režisérom Karlom Brožkom, ktorého tvorba formovala české a slovenské profesionálne bábkové divadlo novej generácie. 

Hana Cigánová prináša na javiská bábkového divadla kostým ako významnú súčasť javiskového priestoru. Jej scénografická tvorba je charakteristická vizuálnou vynaliezavosťou, ktorou zásadne obohatila slovenské javiská. Spolupracovala s mnohými významnými režisérmi ako Ľubomír Vajdička, Roman Polák, Jozef Bednárik, Ondrej Spišák...

Od roku 1979  pre SĽUK vytvorila viacero originálnych kostýmových výprav. 

Od deväťdesiatych rokov sa stala vedúcou osobnosťou na Katedre bábkarskej tvorby VŠMU.
Je dcérou Ľudmily Brozmanovej-Podobovej.

doc. Mgr. art. ZDENKA PAŠUTHOVÁ, ArtD. 

Je teatrologička, dramaturgička, vysokoškolská pedagogička. Po skončení štúdia divadelnej dramaturgie na VŠMU (1999) sa aktívne venovala umeleckej tvorbe. Ako dramaturgička spolupracovala s nemeckým občianskym združením Unser Theater (Schwabhausen), pôsobila v BIBIANE, medzinárodnom dome umenia pre deti v Bratislave. Neskôr sa začala venovať dejinám slovenského divadla a ich dokumentácii v Divadelnom ústave a následne na Katedre divadelných štúdií Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení. V súčasnosti pôsobí na Katedre divadelného manažmentu. K jej najvýznamnejším publikáciám patria štúdie v Súbornom vydaní diela J. Chalupku I. (2012), Marška – Denník Karla Baláka (2011), Hráme Čechova! (2023), vysokoškolské učebnice Mosty (na východ) (2018), Ako vstúpiť do dejín (divadla) (2024), tiež príspevky do súhrnných kolektívnych monografií Dejiny slovenskej drámy 20. storočia (2011) a Dejiny slovenského divadla I. (2018). Ako dramaturgička a autorka príležitostne spolupracuje s viacerými divadlami, najmä v oblasti tvorby pre deti a mládež.