Mladá učiteľka, zberateľka výšiviek a spolupracovníčka Slovenského národného múzea v Martine, Ľudmila Brozmanová, zaujala autorskou kolekciou vychádzkových šiat s po užitím ľudových motívov na výstave moderného odevu v Umeleckej besede v Bratislave. Zaujala a dostala ponuku, aká sa neodmieta... 

Počas štyroch sezón v rokoch 1940 – 1944 sa najskôr ako Ľudmila Brozmanová a po tom so spojovníkom Podobová starala o kostýmy pre všetky divadelné druhy v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Obliekala činohru, operu, balet aj operetu. 

Blízka spolupracovníčka a umelecká partnerka režiséra Jána Jamnického patrila k ére jeho najlepších inscenácií a spoluutvárala ju. William Tell, Tanec nad plačom, Štyria, Zdravý nemocný... V časoch, keď tento umelec kládol výnimočný dôraz na kostým, ktorým sa usiloval tvoriť priestor, určovať významy a dramatické hodnoty, vytvorili dvojicu, aká dovtedy medzi režisérom a kostýmovým výtvarníkom nejestvovala. 

Okrem snahy o jednotu javiskového diela priniesli na dosky, vtedy ešte Národného divadla, aj vzduch európskej avantgardy a odvážnych spoločenských postojov. Tie roky boli však na dlhý čas zabudnuté. Počiatočný macošský nezáujem, motivovaný politickými dôvodmi, bol v skutočnosti zámerný – táto etapa prvých priekopníkov slovenského profesionálneho divadla mala byť úplne vymazaná.