Publikácie Divadelného ústavu
SMRŤ TRAGÉDIE
George Steiner


Detail publikácie
Literárny fond udelil za rok 2011 Uznanie Sekcie pre vedecký a odborný preklad za vydanie diela.
Cena Mateja Bela za najhodnotnejšie prekladateľské činy.
Prémiu v kategórii spoločenských vied získala Zuzana Vajdičková.
Svetoznámeho literárneho kritika, esejistu, filozofa považujú za jedného z najväčších mysliteľov v dnešnom literárnom svete. Anglická spisovateľka AS Byattová ho označila za "neskoro, neskoro, neskoro renesančného človeka... európskej metafyziky s inštinktom pre dominantné idey našej doby“. Steinerovo dielo prináša prevratné názory, ktoré sa dotýkajú viacerých vedných odborovo – teatrológie, filozofie, sociológie, antropológie... a jeho prvé sprístupnenie pre slovenských čitateľov je vydavateľský počin obrovského dosahu a významu.
Kniha Smrť tragédie vyšla po prvý raz v roku 1961, neskôr vo viacerých reedíciách a v takmer dvadsiatich prekladoch. Autor v tejto eseji pracuje s pojmom tragédie na filozofickej báze, skúma základy a východiská tragického pocitu, tragického vyznenia ľudského života. S pojmom tragédie pracuje na základe dôverného a dôsledného poznania textov jednotlivých autorov od antickej tragédie až po divadelné texty šesťdesiatych rokov 20. storočia.
George Steiner (1929) je profesor anglickej komparatívnej literatúry. Počas života pôsobil na mnohých prestížnych univerzitách – Yale, Oxford či Cambridge. Pravidelne prispieva do najprestížnejších literárnych periodík a literatúre sa venuje aj ako autor beletrie. Známy je však predovšetkým ako autor mnohých významných odborných publikácií, zatiaľ jeho poslednou je kniha pamätí Moje nenapísané knihy (My Unwritten Books, 2008).
Úryvok z knihy
Próza v Learovi plní veľa úloh. Slúži Edmundovej premyslenej zlovôli, vynaliezavým táraninám dvorného blázna, Edgarovmu predstieranému šialenstvu a Learovmu skutočnému pomäteniu. V hre je jedinečná poézia. To málo, čo Cordelia povie, sa vyznačuje koncíznou hudobnosťou Shakespearovho neskorého básnického štýlu. Bremeno utrpenia však nesie próza. Platí to najmä pre scény na pustatine a počas búrky. Sama príroda tu rozbila formu poriadku, a keďže verš znamená poriadok, prostredníctvom neho by sa vzdala tejto udalosti a dejisku nezaslúžená pocta.