Slovensko na Pražskom Quadriennale 2027 predstaví víťazný projekt Black Pixel od Ateliéru Scénografie

Odborná porota výberového konania na slovenskú expozíciu pre Pražské Quadriennale 2027 vybrala ako víťazný projekt Black Pixel z dielne Ateliéru Scénografie. Autorský tím presvedčil porotu svojím konceptom, ktorý originálnym spôsobom reflektuje tému PQ 2027 – Absencie a ticho ako priestory možností – a predstavuje odvážnu víziu scénografie ako procesu komunitnej premeny.

Black Pixel: scénografia absencie a vzniku komunity

Projekt Black Pixel skúma premeny zabudnutých industriálnych priestorov a vznik novej komunity v areáli starých Vinárskych závodov v Pezinku. Autorský kolektív tu dlhodobo pracuje a dokumentuje postupnú transformáciu miesta, ktoré prechádza od ticha a prázdnoty k živému kultúrnemu a tvorivému ekosystému.

Výsledná inštalácia pre PQ 2027 má podobu monumentálnej čiernej kocky s rozmermi 4 × 4 × 4 metre – metafory „zlyhaného pixelu“, ktorý neukazuje farbu, pretože neprijíma signál. Tento motív odkazuje na chvíľu, keď absencia generuje nový obsah a prázdnota otvára možnosti.

Návštevník vstupuje do inštalácie sám, úzkou štrbinou označenou One person only. Ocitá sa v chladnom, sférickom priestore, kde je vnútorný povrch modelovaný osemnástimi artefaktmi – „suvenírmi“ z procesu komunitnej transformácie Vinárskych závodov. Objekty reagujú na dotyk zvukom, obrazom alebo svetlom a prostredníctvom fragmentov príbehov sprostredkúvajú pamäť miesta.

Zvuková vrstva pavilónu je prenášaná zo šiestich lokalít vo Vinárskych závodoch, čím sa tichý industriálny areál prepája s ruchom PQ 2027 a vytvára akýsi obojsmerný „časopriestorový most“.

Komunitná transformácia: živý archív priestoru

Black Pixel predstavuje scénografiu ako dlhodobý proces. Deväť podujatí a deväť výtvarných projektov realizovaných v areáli Vinárskych závodov je zachytených prostredníctvom artefaktov – od kovových dvierok z vinárskej nádrže cez stoličku z komunitnej terasy až po tyč, ktorou bol rozozvučaný performatívny „vinársky koncert“.

Medzi dôležité aktivity patria:

• Pravidelné urbex výpravy po chátrajúcich priestoroch

• Site-specific koncerty na päťdesiattisíclitrových vinárskych nádržiach

• Komunitná terasa a divadelný priestor pod kuratelou projektu Hniezda

• Inštalácia SFÉRA v bývalom mrazáku na víno

• Baryk talk – diskusie s pamätníkmi a odborníkmi

• Re/wine/zajn – medzinárodný scénografický workshop využívajúci odpadový materiál

Výtvarné projekty dopĺňajú audioherbár, komunitné mapovanie, časozbierková fotografia či filmové dokumenty.

Projekt pracuje ako živý archív: zaznamenáva históriu, ale zároveň formuje budúcnosť. Ticho tu nie je prázdno – stáva sa zvukom premeny.

Autori: Ateliér Scénografie

Za projektom Black Pixel stojí kolektív tvorcov pôsobiacich pod hlavičkou Ateliér Scénografie, ktorý spája scénografov, vizuálnych umelcov, remeselníkov a technických profesionálov. Tím dlhodobo pracuje na interdisciplinárnych projektoch v oblasti divadla, filmu, architektúry a eventového dizajnu.

Členovia tímu:

Michal Lošonský – scénograf a architekt pôsobiaci v divadle aj filme, autor viacerých oceňovaných priestorových riešení.
Adam Lukšík – producent a manažér projektov, ktorý zabezpečuje organizačnú a produkčnú koordináciu tímu.
Matúš Ďuran – scénograf mladšej generácie so zameraním na divadelné a priestorové inštalácie.
Eva Miklisová – scénografka a kostýmová výtvarníčka pôsobiaca naprieč divadlom, filmom a vizuálnym umením.
Zuzana Čupajová – scénografka a kostýmová výtvarníčka s praxou v divadelnej, filmovej aj nezávislej tvorbe.
Martin Štefánik – hudobný skladateľ, autor divadelnej a filmovej hudby a vývojár post-digitálnych hudobných nástrojov.
Jakub Dibdiak – člen tvorivého a technického tímu Ateliéru Scénografie podieľajúci sa na realizácii projektov.
 

Sústredí sa na experiment, remeselnú kvalitu a prepájanie komunít – presne v duchu tém PQ 2027, ktoré sú orientované na priestorové, sociálne a ekologické citlivosti.

Black Pixel a téma Pražského Quadriennale 2027

Humorný, no zároveň presný obraz „uhynutého pixelu“ sa v koncepcii pavilónu mení na metaforu izolovanosti, neviditeľnosti a ticha – a zároveň na bod, z ktorého sa rodí nový život. Slovenský pavilón je tak nielen reprezentáciou, ale aj experimentálnym laboratóriom sociálnej scénografie, ktoré prepája PQ 2027 s reálnym komunitným dianím v Pezinku.

Ďalší postup

O stave príprav slovenského pavilónu Black Pixel, ako aj o ďalšom vývoji projektu a jeho realizácii na PQ 2027, budeme pravidelne informovať.