Rozhovor o dramatickom písaní a divadle s Adrianou Totikovou, predsedníčkou poroty súťaže Dramaticky mladí 2025

Cez dramatické písanie môžeme nabádať deti k pozorovaniu života okolo nás aj v nás, hovorí predsedníčka poroty 16. ročníka súťaže Dramaticky mladí Adriana Totiková. Súťaž každoročne vyhlasuje Divadelný ústav. V rozhovore s režisérkou, hereckou koučkou, zakladateľkou Hereckého inštitútu a vysokoškolskou pedagogičkou sa dočítate aj o tom, kde vidí priestor pre posun v oblasti vzdelávania školských skupín o divadle.

Ako hodnotíte ako predsedníčka poroty aktuálny ročník súťaže Dramaticky mladí 2025?

Kto si to aspoň raz vyskúša, ten vie, že tvoriť divadelnú hru je niečo celkom iné, ako písať básničku či krátku poviedku. Tohtoročné dramatické texty nás veľmi potešili, mnohé boli zaujímavé obsahovo alebo žánrovo. Mali sme spolu s ostatnými porotcami v dobrom slova zmysle vášnivé diskusie o tom, ktoré z nich by mali byť i ocenené. Okrem prvých troch miest sme napokon udelili aj dve špeciálne ceny, keďže sme viacero textov považovali za inšpiratívne. Chceme sa mladým autorkám poďakovať a povzbudiť ich k ďalšiemu písaniu. Verím, že sa raz spoločne stretneme na jednom javisku. 

Čo môže mladým priniesť skúsenosť vyskúšať si napísať dramatický text?

Veľmi často používame v našich domácnostiach slovné spojenia „nehraj mi tu divadlo“ alebo „čo to bol za cirkus“, „čo to bolo za divadlo“, prípadne „už zase robíš scénu“ (úsmev). Používame to často v kritickom slova zmysle, ale na druhej strane nás to môže inšpirovať k tomu, aby sme sa zamysleli, ako my sami pozorujeme svet, ako ho vnímame, čo je pre nás prijateľné, čo je pre nás neprijateľné. Čo v živote, ale aj umení považujeme za „drámu"?  Aké témy nás zaujímajú alebo dráždia? Myslím si, že aj písaním dramatického textu dokážeme overiť svoj talent, ale tiež reflektovať svet, ktorý okolo seba vnímame.

Môže mladý autor či autorka napísať dramatický text aj bez nejakej špeciálnej prípravy alebo znalostí o divadle?

Dramatický text určite môžeme napísať aj bez špeciálnej prípravy. Samozrejme, mali by sme myslieť na to, že sú tam pravdepodobne postavy, ktoré sa nachádzajú v určitom prostredí a kontexte, ale moderná dráma umožňuje písať naozaj veľmi variabilným či voľným štýlom. Je to teda na autorovi alebo autorke, akým spôsobom sa písať rozhodne a či sa chce vopred o písaní dramatického textu niečo dozvedieť, prečítať si, naštudovať, alebo sa do toho vrhne spontánne. Každý autor, autorka má svoj vlastný spôsob, ako napísať ucelený dramatický text. Ja napríklad dlho „dumem“, študujem referencie, pozorujem, robím si fotky a píšem si poznámky. Potom to všetko zhromaždím a píšem už intenzívne.

Do súťaže Dramaticky mladí sa každoročne hlási žiactvo a študentstvo s ambíciou tvorivo písať, prípadne so záujmom vyskúšať si napísať okrem prózy či poézie aj dramatický text. Ak by sme mohli spomenúť jednu radu pre pedagógov, rodičov, alebo jeden dôležitý aspekt práce s deťmi a mladými ľuďmi, ako u nich tvorivé písanie zmysluplne podporovať v škole či doma, čo by to bolo? 

Neviem, či existuje jedna dobrá rada. Problémom býva, že keď sa napríklad pri vzdelávacom projekte Ako sa rodí divadlo opýtam prítomných pedagógov a pedagogičiek, čo je dialóg, čo je situácia či scéna, čo je derniéra, alebo aký je rozdiel medzi hrou a inscenáciou, často mlčia. Naozaj. Pravdaže, je aj množstvo osvietených ľudí, nadšených pre divadlo. Berú svoje žiactvo a študentstvo do divadla a robia skvelú prácu. Opäť sa však stáva, že vyberajú inscenácie podľa svojho vkusu, a tak možno ich kolektív nikdy nezažije experiment alebo nezávislú scénu, náročnejší alebo, naopak, ľahší žáner. Čiže ja by som začala pri motivácii a vzdelávaní pedagógov. A ak by som predsa len mala dať radu, tak nech je to nabádanie k pozorovaniu života okolo nás, toho, čo nás teší či zabáva, na čom sa „rehoceme", alebo, naopak, čo nás hnevá, trápi, bolí, znepokojuje a štve. Dramatický text je skvelou príležitosťou, ako podať správu o stave sveta, toho okolo nás aj toho v nás.

Spomenuli ste jeden z projektov Hereckého inštitútu, tým ďalším je Letná škola herectva, ktorú inštitút organizuje. Pri podujatiach pracujete s mladšími aj staršími deťmi, študentmi a študentkami stredných škôl. Čo pri práci s nimi vnímate ako dôležité?

Snažíme sa robiť veľa osvety o divadle a vzdelávať mladých ľudí – žiactvo a študentstvo o performatívnych umeniach celkovo. Učíme, že skvelí divadelníci a divadelníčky sa nevenujú len herectvu alebo réžii, ale že tvoria aj výtvarnú, hudobnú, kostýmovú zložku diela. Ukazujeme, že ak má niekto rád techniku alebo líčenie,  možno sa nájde v podporných profesiách (svetlo, zvuk, masky, stavba). Tým chceme nadchnúť a inšpirovať mladých ľudí aj pre prácu v divadle, lebo zohnať skvelého technika, stavača či maskérku nie je jednoduché. Ak sa aj z detí, s ktorými robíme vzdelávacie aktivity, nestanú profesionáli pôsobiaci v divadle, dávame im návod, ako sa na divadlo pozerať – ako na synteticky kolektívne umenie. Ak ma aj nebavia všetky zložky diela, na ktorom práve „sedím v hľadisku", určite je aspoň jedna, ktorá ma zaujíma, alebo ktorú môžem z hľadiska skúmať. Našim cieľom je aj naďalej cestovať po Slovensku a šíriť túto osvetu. Celkovo máme veľmi dobré ohlasy. Niekedy sú však žiaci aj pedagógovia prekvapení, prečo vlastne chceme prísť a o divadle rozprávať či vzdelávať, a to najmä, keď zavítame do úplne maličkých obcí, ktoré sú tak trochu zabudnuté svetom. Snažíme sa tvorivou formou poukazovať na to, že svet divadla je naozaj kúzelný, až zázračný.

S Adrianou Totikovou sa zhovárala Lenka Leláková

Fotopozdrav z Letnej školy herectva v réžii Hereckého inštitútu, na ktorej sa zúčastnila aj víťazka súťaže Dramaticky mladí 2025

Na spoločnom zábere je najstaršia skupina účastníkov a účastníčok Letnej školy herectva 2025, ktorú zorganizoval Herecký inštitút, jeden z partnerov súťaže Dramaticky mladí 2025, začiatkom letných prázdnin. Víťazka súťaže Dramaticky mladí 2025 Alica Madorrán Fortuňo na nej mala možnosť spoznať tvorivý divadelný proces zblízka, vrátane práce skupiny s jej víťazným textom s názvom Moja cEsTA. Skupinu viedol lektor Michal Novodomský, herec Divadla Jonáša Záborského v Prešove (na fotografii vo fialovom tričku, vedľa vľavo víťazka súťaže Dramaticky mladí 2025 Alica). 

Partneri súťaže Dramaticky mladí 2025:

Herecký inštitút venoval víťazke súťaže Dramaticky mladí 2025 s umiestnením na 1. mieste účasť v dennej Letnej škole herectva 2025, ktorú organizoval v termíne 30. 6. – 4. 7. 2025 v Bratislave. 

Kníhkupectvo Martinus ocenených obdarovalo poukážkami na nákup kníh, taškami a záložkami.

Online divadelná videotéka DRAMOX, ktorá má aj program pre školy, venovala oceneným mesačné predplatné.