Navždy nás opustila operná speváčka Jarmila Smyčková

So zármutkom sme prijali správu o odchode jednej z popredných bývalých dlhoročných sólistiek našej prvej opernej scény, pani Jarmily Smyčkovej. Navždy nás opustila v utorok 14. júla 2026. Posledná rozlúčka s pani Jarmilou Smyčkovou bude v pondelok 20. júla 2026 o 12.30 hod. v bratislavskom krematóriu.

Česť jej pamiatke a úprimnú sústrasť všetkým pozostalým.

Jarmila Smyčková (rodená Hromadová) sa narodila 14. decembra 1929 v Poštornej (dnes časť Břeclavi). Umeleckú dráhu začala po štúdiu na Štátnej obchodnej akadémii v Brne, ktorú absolvovala v roku 1947 a po úspešnom ukončení Hudobnej školy Jaroslava Kvapila v Brne pod vedením M. Zapletalovej v roku 1951.

Prvé kroky v profesionálnej dráhe urobila v Slezskom divadle v Opave, kde v rokoch 1953 – 1962 pôsobila ako členka zboru a následne v sezónach 1962 – 1966 ako sólistka opery. Počas tohto štvorročného sólistického pôsobenia vytvorila v Opave celý rad technicky náročných postáv, medzi ktoré patrili Gilda (Rigoletto), Norina (Don Pasquale), Maria (Dcéra pluku), Olympia (Hoffmannove rozprávky), Musetta (Bohéma) či Filina (Mignon).

 (Ariadna na Naxe, Opera Slovenského národného divadla, premiéra 19. 3. 1966, foto: archív DÚ)

V roku 1966 nastúpila do angažmánu v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, kde ako sólistka opery pôsobila až do roku 1988. Na prvej slovenskej opernej scéne dostala príležitosť plne uplatniť svoje schopnosti najmä v lyrickom koloratúrnom odbore. K jej hlavným interpretačným prednostiam patrili predovšetkým technická brilantnosť a štýlová vokálna diferenciácia stvárňovaných postáv. Počas bratislavského pôsobenia zaujala divákov i kritiku predovšetkým v úlohách, ako boli Zerbinetta (Ariadna na Naxe, 1966), Rosina (Barbier zo Sevilly, 1968), Laureta (Gianni Schicchi, 1968), Gilda (Rigoletto, 1970), Oskar (Maškarný bál, 1970), Marcelina (Fidelio, 1970), Zuzanka (Figarova svadba, 1971), Micaela (Carmen, 1973), Zerlina (Don Giovanni, 1975), Studená princezná (Martin a slnko, 1975), Lucia (Lucia di Lammermoor, 1979), Nedda (Komedianti, 1984) a Katarina de Vanselle (François Villon, 1986).

(Lucia di Lammermoor, Opera Slovenského národného divadla, premiéra 17. 11. 1979, foto: archív DÚ)

Svoj talent uplatnila aj v médiách; účinkovala v rozhlase a v inscenáciách opier uvedených v Československej televízii (ČST), kde sa divákom predstavila napríklad ako Gilda (Rigoletto, 1971), Cloris (Erindo, 1974) či opäť ako Studená princezná (Martin a slnko, 1976). Okrem operného javiska sa aktívne venovala aj koncertnej interpretácii piesní od autorov ako W. A. Mozart, R. Schumann, S. Rachmaninov, J. Křička či T. Frešo.

Jarmila Smyčková úspešne reprezentovala naše umenie aj v zahraničí. Či už sólisticky, alebo v spolupráci s operou SND, operou Štátneho divadla v Brne, Slovenskou filharmóniou a Českou filharmóniou vystupovala v mnohých krajinách sveta vrátane ZSSR, Bulharska, Poľska, NDR, NSR, Juhoslávie, Belgicka, Iránu, Grécka, Talianska a Japonska.

(Komedianti, Opera Slovenského národného divadla, premiéra 27. 01. 1984, , foto: archív DÚ)

Jarmila Smyčková bola v šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch 20. storočia kľúčovým pilierom opery Slovenského národného divadla, kde formovala podobu náročného lyrického a koloratúrneho repertoáru. Do slovenského divadelného umenia priniesla moderné spojenie technickej brilantnosti s precíznym hereckým stvárnením a osobitou vokálnou charakteristikou postáv. Vďaka účinkovaniu v televíznych inscenáciách a úspešným vystúpeniam v zahraničí navyše významne popularizovala opernú doma i vo svete.

(Rigoletto, Opera Slovenského národného divadla, premiéra 17. 01. 1970, foto: archív DÚ)