Navždy náš opustil operný režisér Július Gyermek
S hlbokým smútkom sme prijali správu, že nás v stredu 28. januára 2026 vo veku 94 rokov navždy opustil operný režisér, libretista, prekladateľ Július Gyermek, jeden zo zakladateľskej generácie slovenských operných tvorcov.
Narodil sa 18. apríla v roku 1931 v Dolných Hámroch. V rokoch 1951 – 1953 študoval na Vysokej škole múzických umení činohernú réžiu (pedagógovia Mikuláš Huba, Ján Borodáč), v rokoch 1953 – 1958 opernú réžiu (pedagógovia Otakar Zítek, Miloš Wasserbauer). Od roku 1954 pôsobil ako asistent réžie v činohre Slovenského národného divadla, od roku 1956 v jeho opernom súbore, ako jeden z prvých absolventov opernej réžie. V roku 1959 sa stal režisérom opery SND, v rokoch 1985 – 2001 spoluformoval jej profil z pozície šéfdramaturga. Jeho láskou bol najmä taliansky hudobný skladateľ a autor viacerých významných opier Giuseppe Verdi. Pohostinsky režíroval v Štátnom divadle Košice, spolupracoval s Československou televíziou.
(G. Verdi: Nabucco (SND, 1966), Elena Kittnarová (Abigail), Juraj Hrubant (Nabucco),
réžia: Július Gyermek foto: Jozef Vavro, zdroj: Dokumentácia Divadelného ústavu)
Režisérska práca Júliusa Gyermeka sa koncentrovala v dvoch hlavných dramaturgických oblastiach. Prvou z nich bola tvorba 20. storočia, predovšetkým komického žánru. V týchto inscenáciách uplatnil zmysel pre evokáciu komickosti a jej účinné zvýraznenie aj minucióznu realistickú drobnokresbu postáv, ktorá sa často spájala s jemným ironickým alebo groteskným nádychom. Druhou oblasťou režisérovej tvorby boli diela, v ktorých priorita patrila spevu. V Trubadúrovi a Maškarnom bále položil základy moderného interpretačného štýlu, charakteristického uplatňovaním princípov svetelného divadla, čím sa vytváral vizuálne pôsobivý priestor pre sólistov i zbor a ich spevácky prejav. Dramatický účinok asketickej scénografie znásobovali vkusné, starostlivo vypracované aranžmány a výtvarne bohaté kostýmy.
(Július Gyermek pri študovaní hudobnej komédie F. Flotowa
Marta (SND, 1964), zdroj: Dokumentácia Divadelného ústavu)
Debutom jeho režijnej práce bola opera Revízor (1959). Potom nasledovalo cizelovanie jeho režisérskeho rukopisu v dielach Španielska hodinka (1961), Veselohra na moste (1963). Nasledovali ďalšie významné inscenácie ako napríklad Maškarný bál (1964), Ariadna na Naxe (1966), Nabucco (1966), Albert Herring (1966), Pani úsvitu (1976) či Nápoj lásky (1983).
(Werner Egk: Revízor (SND, 1959), záber z inscenácie, réžia: Július Gyermek,
foto: Gejza Podhorský, zdroj: Dokumentácia Divadelného ústavu)
Július Gyermek bol aktívny aj literárne. Mimoriadnu jazykovú výbavu (nemčina, maďarčina, angličtina, ruština, bulharčina) a pisateľský talent uplatnil pri prekladoch mnohých operných libriet, ktoré sa vyznačujú živosťou, prirodzenosťou i divadelnosťou jazyka a zároveň zohľadnením speváckych špecifík tvorby vokálov. Vytvoril libreto k viacerým pôvodným slovenským hudobno-divadelným opusom (Bartolomej Urbanec: Pani úsvitu, Tanec nad plačom, Tibor Frešo: Francois Villon).
V rokoch 1991 – 2011 pôsobil ako pedagóg a vedúci operného štúdia na Konzervatóriu v Bratislave.
Mnohým z verných návštevníkov našej prvej divadelnej scény historickej budovy SND navždy zostanú v pamäti jeho pútavé výklady o histórii budovy, operného života v nej, ale aj mnoho zaujímavých príhod zo života divadelníkov.
Maurice Ravel: Španielska hodinka, (SND, 1961), Ľuba Baricová (Conception), Gejza Zelenay (Don Inigo Gomez), réžia: Július Gyermek, foto: Gejza Podhorský, zdroj: Dokumentácia Divadelného ústavu)
„Nikdy som nemal rád kulisy. Aj v činohre som obdivoval inscenácie s asketickejším výtvarným riešením, hoci ani tam to v päťdesiatych rokoch nebolo obvyklé. Vyznávam názor, že kulisy pútajú divákovu pozornosť – a tá má podľa mňa patriť spevákovi.“
(Július Gyermek v rozhovore s Michaelou Mojžišovou, Hudobný život, 7-8/2020)
Česť jeho pamiatke!
