Lúčime sa s divadelným režisérom Robertom Wilsonom
Divadelný ústav prijal s hlbokým zármutkom správu o úmrtí svetovo uznávaného divadelného režiséra, scénografa, dizajnéra, choreografa a výtvarníka Roberta Wilsona, ktorý navždy odišiel 31. júla 2025 vo veku 83 rokov. Robert Wilson formoval divadelný jazyk, inšpiroval divadelný svet a nezmazateľne sa zapísal do dejín svetového divadla. Česť jeho pamiatke!
Pri spomínaní na unikátne dielo Roberta Wilsona, rodáka z Texasu, ktorého tvorba bola uvádzaná na najprestížnejších svetových scénach, nás sprevádza aj publikácia Divadlo prekračuje hranice CHÉREAU – MNOUCHKINE – WILSON.
Mnohí z nás sme Wilsonovu tvorbu spoznali práve z prednášok profesorky Sone Šimkovej, poprednej slovenskej teatrologičky, kritičky, prekladateľky a autorky tejto knihy. Kapitola Robert Wilson prekračuje hranice vo vyše 700-stranovej publikácii je trvalým svedectvom o diele a umeleckej ceste uznávaného režiséra. Ide o jedinú rozsiahlu a komplexnú štúdiu v slovenskom jazyku o tomto umelcovi.
Robert Wilson bol medzinárodne uznávaný divadelný režisér, vizuálny umelec a performer, ktorého tvorba sa pohybovala na pomedzí divadla, vizuálneho umenia, tanca a opery. Svoje rané detstvo prežil v Texase a už od útleho veku prejavoval záujem o divadlo, čo ho priviedlo k štúdiu na Pratt Institute v New Yorku. V roku 1970 sa stal senzáciou v Európe, najmä vo Francúzsku, vďaka prelomovej inscenácii Pohľad hluchého (Deafman Glance), ktorá trvala sedem hodín. Toto predstavenie, charakteristické pomalým tempom a surrealistickými obrazmi, získalo uznanie kritikov a prelomením hraníc tradičného divadla ovplyvnilo svetové umelecké dianie.
Wilsonovu tvorbu môžeme rozdeliť na niekoľko etáp. Prvá, známa ako „éra nemých opier“, sa sústreďovala na dekonštruovanú reč, kde slovo fungovalo skôr ako zvuk, než ako nositeľ významu. V neskorších fázach sa začal venovať inscenovaniu klasických textov, kde využíval svoj špecifický prístup k vizualizácii a reinterpretácii diela. Wilson dával publiku priestor na vlastnú interpretáciu, čím ho zapájal do procesu vytvárania významu. K charakteristikám jeho tvorby patria prepracovaná choreografia, svetelný dizajn a použitie repetitívnosti ako kľúčového estetického princípu. Svoju tvorbu neustále menil, takže každé predstavenie bolo jedinečné. Medzi jeho najznámejšie diela patrí okrem spomínaného Pohľadu hluchého aj Einstein na pláži, opera v štyroch dejstvách s hudbou Philipa Glassa, Orlando, adaptácia románu Virginie Woolfovej s Isabelle Huppert, rovnako ako Kvarteto (Quartet / orig. Quartett) Heinera Mullera v roku 2006 a mnohé ďalšie.
Na Slovensku sme dielo Roberta Wilsona mohli spoznať prostredníctvom inscenácie 1914, ktorá vznikla v roku 2014 pri príležitosti výročia vypuknutia prvej svetovej vojny ako koprodukčný projekt Národného divadla Praha, Slovenského národného divadla a divadla Vígszínház Budapešť. V tom istom roku sa uskutočnila prednáška Roberta Wilsona tiež v Slovenskom národnom divadle, ktorá nadväzovala na výstavu v Slovenskej národnej galérii s názvom Robert Wilson: Videoportréty.
Viac o publikácii sa môžete dočítať na nasledovnom odkaze: Divadlo prekračuje hranice.
Na dielo oboch divadelných osobností pri tejto knihe dnes s úctou spomíname.
