Autori štúdií: Martin Timko, Jana B. Wild, Nadežda Lindovská, Zdenka Pašuthová, Martina Mašlárová, Karol Mišovic, Juliana Beňová, Michaela Mojžišová, Miron Pukan, Peter Himič, Miroslav Ballay, Zuzana Bakošová Hlavenková, Andrej Turčan, Uršuľa Turčanová Rozhovory s Jánom Jaborníkom: Jaroslava Čajková, Zdenka Pašuthová Výber z teatrologického diela Jána Jaborníka: Juliana Beňová, Vladislava Fekete, Andrea Domeová, Martina Vannayová Úvod a text na prebale: Juliana Beňová Recenzenti publikácie: prof. PhDr. Peter Káša, CSc., prof. PhDr. Karol Horák, CSc. Grafický dizajn: Nora Nosterská Odborní garanti kolokvia: Mgr. Juliana Beňová, Mgr. art. Karol Mišovic, PhD., Mgr. Martin Timko, ArtD. Pri príležitosti nedožitých sedemdesiatych piatych narodenín zorganizoval Divadelný ústav v roku 2017 kolokvium venované teatrologickej činnosti Jána Jaborníka, popredného slovenského teatrológa. Odznelo na ňom aj dvanásť odborných príspevkov, ktoré sa stali východiskom pre vydanie publikácie Ján Jaborník – historik, teoretik a kritik divadla. Okrem príspevkov z kolokvia v nej nájdete aj prierez širokého vedeckého záberu Jána Jaborníka – portréty osobností a novinové recenzie, analytické štúdie o herectve a o vývinových tendenciách v réžii a dramaturgii, syntetizujúce texty venované dejinám slovenského divadla a iné. „Dielo a tvorivé aktivity výnimočnej osobnosti slovenskej teatrológie Jána Jaborníka sa uzavrelo. Divadelný ústav prišiel s iniciatívou pripomenúť si nedožité jubileum knižnou publikáciou, ktorej podstatnú časť charakterizuje aj jeden z podtitulov: Ján Jaborník v kritike a spomienkach. Predložené texty sú niekedy preniknuté aj subjektívnymi črtami a osobnými zážitkami, ale nie je to súbor spomienkových reflexií kolegov a priateľov. Príspevky majú charakter pokračujúcich fundovaných a vysoko odborných dialógov o pozabudnutých myšlienkach, nezodpovedaných otázkach a večných problémoch divadla a umenia. Príspevky potvrdzujú, že Ján Jaborník bol nielen široko rozhľadeným, inšpiratívnym a kriticky mysliacim divadelným kritikom a historikom, ale aj empatickým a vášnivým účastníkom diskusií o podstatných otázkach (nielen) slovenskej divadelnej kultúry. (...)“ (prof. PhDr. Peter Káša, CSc.) „(...) Edičný čin Divadelného ústavu v Bratislave treba hodnotiť vysoko pozitívne, nielen ako akt s pietnou tonalitou „nezabúdať“, ale hlavne ako úsilie spomínanej inštitúcie mapovať permanentne terén slovenskej divadelnej kultúry, ktorá sa neraz pre súčasníkov stáva pred ich očami históriou. Zrejmá je ambícia vydavateľa vypĺňať biele miesta na mape slovenskej teatrológie aj charakteristikami subjektov, ktoré ju aktívne tvorili, neraz aj mimo „generálnych“ línií, tém, úloh, ale bez ktorých by veda o divadle ako celku (vrátane slovenského) nebola kompletná. (...)“ (prof. PhDr. Karol Horák, CSc.)