Zomrel literárny historik, muzeológ a teatrológ Michal Kováč Adamov

So smútkom sme prijali správu, že nás včera 21. mája 2023 vo veku nedožitých 93 rokov navždy opustil literárny historik, folklorista, bibliograf, muzeológ, teatrológ a dramatik Michal Kováč Adamov. Česť jeho pamiatke.
 
Foto: Filip Lašut

Michal Kováč Adamov

literárny historik, folklorista, bibliograf, muzeológ, teatrológ a dramatik 

24. mája 1930 – 21. mája 2023 

Michal Kováč Adamov maturoval na gymnáziu v Zlatých Moravciach (1951). Študoval slovenčinu, literárnu vedu a folkloristiku na FF UK v Bratislave a KU v Prahe (1951 – 1956); paralelne aj dramaturgiu na DAMU (diplomová práca Súčasná slovenská literatúra); postgraduálne, popri zamestnaní, absolvoval knihovedu a vedecké informácie na FF UK v Bratislave (1960 – 1962), vedeckú ašpirantúru v SAV (1967 – 1970) a muzeológiu na UJEP v Brne (1970 – 1971), kde neskôr prednášal literárnu muzeológiu ako hosťujúci docent. Od roku 1956 bol pracovníkom Matice slovenskej v Martine, najprv v Bibliografickom odbore, od roku 1966 bol riaditeľom Pamätníka slovenskej literatúry MS (dnes Literárneho múzea SNK); od roku 1971 postihovaný, so zákazom publikovať. Bez straníckej príslušnosti zostal na pracovisku ako literárnomúzejný metodológ, v 80. rokoch pracovník Oddelenia výtvarných a scénografických zbierok i scenárista dejín slovenskej literatúry (od matičných rokov po mnohoslohovú literatúru do roku 1968). Po Novembri 1989 zastával funkciu námestníka ministra kultúry (1990 – 1992) a správcu MS (1993 – 1994). Pre výhrady voči vtedajšiemu predsedovi Matice slovenskej Jozefovi Markušovi, ktorý zneužíval inštitúciu na vlastné záujmy, bol zo správcovstva odvolaný a odišiel do dôchodku. Venoval sa teatrologickým výskumom a vlastnej tvorbe.

Divadlo začal hrávať už v detstve v rodisku, počas stredoškolských štúdií režíroval a uvádzal vlastné predlohy, účinkoval v zlatomoravských súboroch a v 50. rokoch hrával, dramaturgoval i režíroval v ochotníckych súboroch v Martine, kde sa spolupričinil o obnovu prehliadok slovenských ochotníckych súborov – Scénická žatva (1966) a Slovesná jar (1967). Medzi jeho publikované práce patria literárne bibliografie: Vzorový katalóg (1959; 1966), Slovenská literatúra v českom Typovom katalógu (1960), Poznajme súčasnú slovenskú literatúru (1960), Kritika (1964 – 1966); kultúrno-historické práce: Matica slovenská 1863 – 1963 (1963), Historický rok (1966), Päťdesiat rokov československej krásnej knihy (1968), Kultúrna ustanovizeň (1986), Literatúra a divadlo v Martine (2000), prof. Ján Košecký (2004); muzeologické práce: Expozícia Hájnikovej ženy na Podvrší (1978), Úvod do literárnej muzeológie (1982), Práca literárneho pamätníka (1985) a štúdie zverejňované v Literárnomúzejnom letopise.

Zaujali jeho teatrologické práce: Jozef Ciller – scénograf (1980), Bábkarská tvorba (1984), Poznávajme dejiny slovenského ochotníckeho divadla (1993), Gorazdov Močenok (1998), Dozrievanie kresťanského divadla (2011), Dokumentácia dejín divadla (2011). Venuje sa aj výskumu konkretizácií diel slovenských dramatikov (Ján Palárik, Ferko Urbánek, Jozef Hollý, Július Barč-Ivan, Rudolf Dilong a zabudnutému dielu Valentína Beniaka Richtár Jakub). Pre zákaz publikovať písal pre detské a bábkové divadlo pod rodovým priezviskom (vyšli neskôr v Slovenskej literárnej agentúre LITA): Záchrana Gašparka (1980), Skúška alebo Zahraj (1982), Kocúrkovo (1984), Čo je to čerieslo a aký je jarmok (1985), Deti z podzemia (1985), Koničkári a autičkári (1986). Po uvoľnení publikačných možností píše historicko-dokumentárne hry: Listy zo samoty (1988), Rozhovory so zabudnutým (1992), Bitka pri Vozokanoch (1992), Martýri za okolie (2008), Sprítomnenia Memoranda (2011), Náš a v nás (2011). Na ne nadväzujú autorské i manažérske prípravy hromadných divadelných predstavení v každodennom životnom priestore či mimo javiska: pochôdzkové divadlo Dejiny v Matici – Matica v dejinách (1988), v ktorom účinkovalo 2 739 profesionálnych i ochotníckych hercov, v sedemdesiatich piatich obrazoch v prúde mestom a na štrnástich zastaveniach pred stotisíckou návštevníkov. Podobne sa realizovali pouličné divadlo na devätnástich zastaveniach Župy v Matici a Matica v župách (1993), prírodné Znievske hradné hry (1994), púťové Prispenia Martina – svätého i turčianskeho (1997), cyklické Dejiny tečú ako Vríca (1999) a v historických priestoroch a v chráme hrané Cesty k Memorandu a SNK (2001). Najsústavnejšie sa zameriava na objavovanie a rekonštruovanie zabudnutých ľudových hier (zvlášť zo zreteľa ich bábkovosti): Tekvičky (1980), Prvohry (1984), Ihruškári (1987), Tomášik a Katarínka (1989), Turobáj (1994), Svätourbanovská (1995), Vianočné

ľudové hry dnes (2000) a Hra o sv. Dorote. V tomto duchu dopracoval zabudnutú ľudovú

bábkovú hru Štefana Krčméryho Bača a šarkan (1982).

Jeho meno sa spája s viacerými výstavnými projektmi. Podieľal sa na scenáristickej

príprave výstavy Slovenské ľudové rozprávky (1970) a expozícií Janko Kráľ v Zlatých Moravciach (1976), Tatrín a Žiadosti slovenského národa (1984), Ľudovít Štúr v Uhrovci (1985), Múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne (2000) a Múzeum A. S. Puškina v Brodzanoch (2003). Divadelnému výstavníctvu sa venoval aj teoreticky a scénograficky: Slovenské bábkové divadlo (1969), Slovenské profesionálne bábkové divadlo (1970), Slovenská ochotnícka scénografia (1986), Osemdesiat ročníkov slovenských ochotníckych súťaží (2003). Je autorom scenárov viacerých scénografických výstav: Jozef Ciller, Bábkarská scénografia, Divadelná fotografia Filipa Lašuta.


Foto: René Miko