Už zajtra je Medzinárodný deň múzeí.
18. mája je Medzinárodný deň múzeí a pri tejto príležitosti by sme vám radi predstavili Múzeum Divadelného ústavu.
Je jediným múzeom na Slovensku, ktoré vlastní zbierky a materiály týkajúce sa scénickej tvorby od vzniku profesionálnej divadelnej scény v roku 1920 až po súčasnosť. Štatút špecializovaného múzea získal Divadelný ústav v roku 2006, keď bolo jeho múzeum začlenené do registra múzeí a galérií Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Jednotlivé zbierky v Múzeu sú členené podľa typu zbierkového predmetu, a to na zbierku scénických a kostýmových návrhov, zbierku makiet, zbierku kostýmov, zbierku bábok a bábkarskej tvorby a zbierku predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty. Aj napriek tomu, že Múzeum nevlastní výstavný priestor, pravidelne organizuje vlastné výstavy alebo sa zúčastňuje na výstavách prezentujúcich tvorbu slovenských scénických a kostýmových výtvarníkov. Počet zbierkových predmetov sa pravidelne rozširuje získavaním nových predmetov formou daru alebo nákupom.
Najvzácnejšími unikátmi múzea sú, samozrejme, tie najstaršie artefakty. Z najpočetnejšej zbierky scénických a kostýmových návrhov má prvé miesto scénický návrh neznámeho ruského scénografa k opere Modesta Petroviča Musorgského Boris Godunov vytvorený v roku 1898. Z návrhu vytvoreného technikou akvarelu sa dozvedáme, že opera bola realizovaná v Moskve, avšak autor ani divadlo známe nie je. Viacej kompletných informácií máme o viac ako sto rokov starom kostýmovom návrhu vyhotovenom kolorovanou perokresbou od Jaroslava Jareša k opere Emanuela Maršíka Čierne lekno (réžia: B. Vilím) realizovanej v roku 1921 pre Slovenské národné divadlo v Bratislave. Vďaka odbornému ošetreniu v roku 2013 boli kostýmové návrhy zreštaurované a budú aj pre nasledujúce generácie reprezentovať tvorbu tohto významného českého maliara, scénografa a sochára.
Tvorbe finálnej scénografie na javisku často predchádza výroba divadelnej makety. Práve zbierka makiet je pýchou Múzea Divadelného ústavu a vďaka svojej rozmanitosti patrí medzi najatraktívnejšie zbierky nielen na výstavách, ale aj pre bádateľov. Medzi tie najvzácnejšie patrí kolekcia makiet nestora a zakladateľa slovenskej scénografie Ladislava Vychodila. Súbor tvorí 23 makiet k rôznym inscenáciám pre Slovenské národné divadlo v Bratislave, ale aj pre zahraničné divadlá. Jedinečnosť niektorých makiet spočíva v tom, že sú vyrobené z kovu, čím si zaručujú istú nepominuteľnosť. V prípade poškodenia niektorých častí totiž kovový základ ostane vždy neporušený. Z kovových makiet Ladislava Vychodila možno spomenúť napríklad maketu k inscenácii Dr. Jekyll and Mr. Hyde (1986) realizovanú v San Diegu alebo maketu k inscenácii Proces (1976) pre Štokholmské mestské divadlo. Mimoriadne atraktívnou je vďaka zabudovanému osvetleniu aj kovová maketa k opernej rozprávke Tibora Freša Martin a Slnko v réžii Branislava Krišku, realizovanej v roku 1976 pre Slovenské národné divadlo.
Základ zbierok pozostávajúci z diel staršej generácie je pravidelne dopĺňaný aj o scénografiká významných súčasných tvorcov. Porovnanie starších scénických a kostýmových návrhov so súčasnými prináša poznatky o zmenách prevedenia a samotného výstupu. Niektorí výtvarníci pred kresbou či maľbou uprednostňujú návrhy tvorené pomocou dizajnérskych programov. Papier, farby a ceruzky nahrádza tablet, myš a kresliace pero. V zbierke scénických návrhov je jedným z prvých výtvarníkov, ktorý realizoval svoje návrhy pomocou počítačovej grafiky, Jaroslav Valek. Ide o návrhy k inscenácii Matka od poľského dramatika Stanislava Ignacy Witkiewitza pre Divadlo Slovenského národného povstania v Martine v réžii Martina Šulíka v roku 1988. K nemu sa po krátkom čase pripojil aj Pavol Andraško, Tomáš Ciller alebo divadelný, televízny a filmový scénograf Juraj Kuchárek.
