Dlho očakávané Dejiny slovenského divadla sú v predaji
Ukončením niekoľkoročnej práce kolektívu renomovaných slovenských teoretikov a historikov v oblasti divadla pod vedením Vladimíra Štefka sú Dejiny slovenského divadla Divadelného ústavu. Prvý zväzok (2018) poskytuje koncentrovaný a prehľadný obraz o vývinových tendenciách slovenskej divadelnej tvorby na profesionálnych javiskách do roku 1948, zachytený na primerane charakterizovanom spoločenskom pozadí a v dejinných súvislostiach. Dejiny slovenského divadlamajú ambíciu byť komplexným a syntetizujúcim dielom. Ani do objemných dvoch kníh dejín slovenského divadelníctva nebolo možné vtesnať všetky udalosti, osoby a osobnosti či divadlá rovnakým dielom, všetky premiéry, festivaly. Ide však o výber toho najpodstatnejšieho v ére slovenského profesionálneho divadla.
Pokračovaním bude druhý zväzok Dejiny slovenského divadla II. (1949 – 2000), ktorý Divadelný ústav plánuje vydať v roku 2020.
„Dejiny slovenského profesionálneho divadla sa začali písať po roku 1920, keď administratívno-politickým rozhodnutím vzniká Slovenské národné divadlo v novom hlavnom meste Slovákov, v Bratislave. Pre nerozvinutosť domácich pomerov si toto teleso musí vypomáhať silami vyspelejšími, napokon v žičlivejších pomeroch sa rozvíjajúcej divadelnej kultúry českej. Základy sa však položili a napriek najrozličnejším prekážkam sa slovenské divadelníctvo doslova rozbehlo, aby za dve desaťročia preklenulo základné handicapy vývinu. Nebolo to jednoduché, na tejto ceste bolo veľa starostí i prekážok – o tom je táto publikácia. Neskrýva svoju ambíciu byť dejinami syntetickými. Znamená to, že v jednej knihe chce obsiahnuť ten najširší výber zo širokej škály faktov, udalostí, osobností tvorcov, vyrovnať sa, či pochopiť zložitosti a čo najúprimnejšie sa blížiť k méte historiografie – pravde. Znamená to, že sa zaoberá všetkými druhmi, žánrami a typmi divadelných aktivít, hľadajúcich medzi nimi očividné i diskrétne súvislosti. A nevynecháva ani to, ako sa na zdarnom vývine podieľalo publikum. (...) Predkladá teda aj obraz o dráme, dramaturgii, réžii, herectve, scénografii, hudbe, speve a tanci a aj o teatrologickej reflexii. Aj o tom, v akom prostredí sa divadlo rodilo a rozvíjalo. V oboch vetvách divadelnej existencii – v profesionálnom i v divadle hranom z ochoty či z lásky (a to už od tridsiatych rokov prinášalo mnohé pozitívne podnety).
Publikácia odkazuje aj na odbornú literatúru, kritické reflexie, archívy a svedectvá v úsilí prihotoviť komplexnejší materiál. Odkazuje aj na tie zdroje a pramene, ku ktorým má kritické stanovisko s odhodlaním poskytnúť zvedavému a vnímavému čitateľovi šancu na vlastnú konfrontáciu. Hoci naša divadelná kultúra je v porovnaní s velikánmi divadelných kultúr mladá, naplniť ambície nie je možné v jedinom zväzku. Prítomná publikácia sleduje dejiny a deje od našich najstarších čias do roku 1948, keď v kontinuite vznikla veľká ruptúra nastolením tzv. socialistického realizmu. Druhý zväzok Dejín slovenského divadla sa bude zaoberať divadelníctvom od roku 1948 po koniec tisícročia.“
Vladimír Štefko
