Navždy nás opustila herečka Želmíra Kačková

Slovenské divadelníctvo opustila herečka Želmíra Kačková, rod. Feješová (3. júna 1932, Nižný Skálnik), ktorá bola viac ako tri desaťročia výraznou členkou činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Svojou hereckou všestrannosťou, temperamentom a schopnosťou presvedčivo stvárňovať široké spektrum ženských charakterov zanechala nezmazateľnú stopu v dejinách prešovskej divadelnej scény.

S divadlom sa stretávala už v rodisku v Rimavskej Sobote, kde hrávala ako ochotníčka. Profesionálnu hereckú dráhu začala v roku 1952, keď sa stala členkou činohry DJZ v Prešove. Spočiatku stvárňovala predovšetkým dievčenské a mladé ženské postavy, postupne však vďaka mimoriadnej variabilite výrazových prostriedkov a schopnosti hereckej premeny preukázala talent aj na charakterové úlohy starších a starých žien. Práve táto všestrannosť jej umožnila vytvárať postavy naprieč vekovými i typovými kategóriami.

V komediálnom a veselohernom repertoári sa presadzovala plnokrvným, temperamentným a realistickým prejavom, pričom dokázala účinne pracovať s vonkajšou charakterovou kresbou i výrazným detailom. K jej pozoruhodným kreáciám patrili Dora v Kubovi, Marcelina vo Figarovej svadbe, Canina vo Volponem, Pani Dulská v Morálke pani Dulskej či Slivková v hre Čaj u pána senátora. Rovnako presvedčivo sa uplatňovala vo vážnom repertoári, kde stvárňovala majestátne, hrdé a nepoddajné ženské postavy. Výrazné miesto v jej tvorbe zaujali Kráľovná Mária v Márii Tudorovej, Matka v Krvavej svadbe a Tolgonaj v Matkinom poli.

Osobitnú kapitolu jej hereckej dráhy predstavovali shakespearovské postavy. V prešovskom divadle vytvorila celý rad kreácií v hrách Williama Shakespeara, od Panny Quickly vo Veselých paniach z Windsoru a Dojky v Romeovi a Júlii cez Volumniu v Coriolanovi až po Vojvodkyňu z Yorku v Richardovi III. a Paulínu v Sicílskom príbehu. Aj v tomto repertoári preukázala schopnosť prispôsobiť svoj herecký výraz rozmanitým charakterom a dramatickým situáciám.

V neskoršom období sa jej herectvo posúvalo k vnútornejšiemu, psychologicky citlivejšie odtieňovanému prejavu. Osobitnú pozornosť venovala postavám súčasných žien, často osamelých a konfrontovaných so starnutím, životnými sklamaniami či medziľudskými vzťahmi. Takými boli Pani Contiová v Sóle pre bicie (hodiny), Kaluginová v Kolegoch, Alžbeta Kristeková v Sonatíne pre páva, Matka v Pohľadnici z Benátok či Erži Orbánová v inscenácii Keď sa mačky hrajú.

Želmíra Kačková patrila k herečkám, ktorých umelecký význam spočíval predovšetkým v mimoriadnej charakterovej premenlivosti a schopnosti vytvárať presvedčivé ženské postavy rôznych generácií, pováh a spoločenských vrstiev. Jej dlhoročné pôsobenie v Divadle Jonáša Záborského predstavuje významnú kapitolu v histórii prešovského profesionálneho divadla.

Česť jej pamiatke.

Fotografie:

01 Želmíra Kačková
02 (Polnočná omša, Divadlo Jonáša Záborského v Prešove, premiéra: 07.11.1959, foto: J. Fecko)
03 (Mária Tudorová, Divadlo Jonáša Záborského v Prešove, premiéra: 11.05.1962, foto: J. Fecko)
04 (Sólo pre bicie (hodiny), Divadlo Jonáša Záborského v Prešove, premiéra: 26.05.1972,)
05 ("Kemu ce treba ´91" Nikdy nie som z formy ..., Divadlo Jonáša Záborského v Prešove, premiéra: 27.04.1991, foto: Ľubor Marko)