(23. apríl 1939, Trnava – 2. august 2013, Košice)
Svoje postavy vytváral jedinečnou malebnosťou gesta a kultivovanou javiskovou rečou. Výnimočný divadelník Jozef Adamovič absolvoval štúdium herectva na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v ročníku profesora Andreja Bagara. Na začiatku osemdesiatych rokov študoval postgraduálne divadelnú réžiu na divadelnej škole GITIS (1981 – 1983) a filmovú réžiu a scenáristku u Andreja Tarkovského na filmovej škole GOSINKO (1983 – 1985) v Moskve. Ašpirantskú prácu napísal o slovenskej hereckej škole a získal za jej obhajobu akademický titul doktora vied. Absolventskou réžiou Jozefa Adamoviča bola réžia Spolku drobnochovateľov (1985) v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Záverečnou prácou na filmovej škole bola réžia televízneho filmu Ilda na námet poviedky Jiřího Wolkra. Jozef Adamovič vo svojom hereckom prejave zásadne nadväzoval na hereckú školu Karola L. Zachara stojacu najmä na výrazových prostriedkoch psychologicko-realistických. Režisér Karol L. Zachar zároveň pred mladým hercom otvoril najväčšie umelecké výzvy najmä na
začiatku jeho kariéry. Vo viacerých svojich postavách sa zameriaval na realistické zobrazenie typu, akcentoval tiež základné kontúry charakteru a dôraz kládol na psychologickú hodnovernosť. Vo viacerých hereckých kreáciách sa mu podarilo zapôsobiť nepatetickou civilnosťou, ale rovnako aj prvkami tragizmu. Variabilitu a výrazovú plastickosť Adamovičovho herectva dokazuje rozsah jeho hereckých úloh v divadle – od romantických hrdinov, cez komediálne postavy, až k tragickým postavám vo veľkých Shakespearových tragédiách. Svoj jedinečný herecký naturel uplatnil aj vo viacerých slovenských a českých filmoch – Štvorylka (1955), Valčík pre milión (1960), Vrah zo záhrobia (1966), Hry lásky šálivé (1971), Dny zrady (1973), Temné slunce, Noční jazdci (1981), Súdim ťa láskou (1981) a v televíznych filmoch Kubo (1968), Vivat Beňovský! (1971), Na baňu klopajú (1980) a Tiene v raji (1987). Spoluzakladal vysokú umeleckú školu – Akadémiu umení v Banskej Bystrici a bol niekoľko rokov jej pedagógom i akademickým funkcionárom. V rokoch 1992 – 1993 prednášal na McGill University v kanadskom Montreale. V rokoch 2008 – 2013 pôsobil ako pedagóg na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave. V roku 2007 sa stal umeleckým šéfom košického rómskeho divadla Romathan a vyučoval aj na Konzervatóriu v Košiciach.
Autor výstavy Martin Timko
Grafické riešenie Ondrej Gavalda
Divadelný ústav Bratislava © 2019
