Aktuálne výstavy

Nové výstavy

Generál na javisku

Výstava Generál na javisku, organizovaná v spolupráci Divadelného ústavu a Múzea Slovenských národných rád v Myjave, vznikla pri príležitosti 100. výročia tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika. Reflektuje divadelné inscenácie slovenských profesionálnych divadiel, ktoré vychádzajú zo Štefánikovho života a diela.

Osobnosť M. R. Štefánika (1880 – 1919) v sebe ukrýva atribúty dramatickej postavy. Jeho profesionálny či osobný život a dejinné zmeny, ktorých sa stal súčasťou aj hýbateľom, ho priam predurčujú k námetu pre dramatickú tvorbu a divadlo.

Inšpirácie a impulzy, ktoré do slovenskej kultúry priniesol M. R. Štefánik, sú nezastupiteľné. Vstúpil do povedomia širokej verejnosti a dramatické zvraty, ktoré prežil, sa prirodzene stávali legendami aj tvorivými podnetmi pre umelcov. Okrem kľúčového podielu na vzniku Československa bol aj významnou renesančnou osobnosťou, ktorá mala vplyv na mnohé oblasti umenia a kultúry. Sú mu venované rozhlasové pásma, romány, divadelné hry či televízne filmy.

Vernisáž výstavy sa uskutoční 4. júna o 17.00 hod. v Múzeu Slovenských národných rád v Myjave. Kurátorom výstavy je Marek Godovič, grafické riešenie pripravil Ondrej Gavalda. Výstava potrvá do 31. októbra 2019. Podujatie je súčasťou Roku Milana Rastislava Štefánika.

 

 

Reinštalácie výstav

Kotlár vs. Amsler, 1.0

Výstava fotografií laureáta ocenenia Grand prix Bienále divadelnej fotografie 2018, Ľuboša Kotlára, mapuje jeho niekoľkoročnú spoluprácu s divadelným režisérom Mariánom Amslerom. Cieľom kurátorskej selekcie je čiastočne nabúrať zaužívaný stereotyp, v ktorom hrá divadelná fotografia úlohu faktografického zaznamenávania divadelných inscenácií. Kotlár a Amsler pravidelne spolupracujú od roku 2015, kooperujúc spoločne ako na propagačných vizuáloch k jednotlivým inscenáciám, tak na výtvarnom vklade do inscenácií samotných, až po následné zaznamenávanie diania na javisku. Autor v rámci výstavy prezentuje najmä diela, ktoré zostali ležať v osobných archívoch, či už sa jedná o skice, nepoužité varianty vizuálov, pôvodné verzie neskôr dotvorených záberov pre potreby inscenácie, fotografie z inscenácií, ktoré síce nenesú požadovanú informačnú hodnotu, ale vytrhnuté z kontextu, v ktorom vznikli, prezentujú vizuálne silné obrazy vytvárajúce vlastný naratív.

Výstava bude slávnostne sprístupnená 10. júna 2019, o 17.00 hod. vo foyer Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Kurátorkou výstavy je Jana Hojstričová.

 

Bienále divadelnej fotografie 2018

Kolekcia originálnych fotografií divadelných predstavení fotografov, ktorí získali cenu v súťaži o najlepšiu divadelnú fotografiu sezóny. Bienále verejnosti predstavuje divadelnú fotografiu ako svojbytný umelecký druh, prezentáciou fotografických diel a ich autorov zároveň vytvára prostredie na odbornú diskusiu. Výstava vytvára prehľadné vizuálne svedectvo o divadelnej produkcii na Slovensku.

Súťažného 4. ročníka Bienále divadelnej fotografie sa zúčastnilo 10 fotografov so 138 fotografiami, z toho 2 boli študenti magisterského štúdia Katedry fotografie a nových médií VŠVU v Bratislave. Odborná štvorčlenná porota vybrala zo zúčastnených fotografov 3 víťazov a udelila 2 ceny a 1 čestné uznanie. Zo zúčastnených fotografov vybrala 9 fotografov so 74 fotografiami, ktoré boli vystavené na 35 plochách.

Výstava bude sprístupnená v rámci podujatí Divadelného festivalu Dotyky a spojenia v Slovenskom komornom divadle v Martine 18. júna 2019. Kurátorka výstavy Viera Burešová.

 

Mária Kišonová-Hubová

„Mária Kišonová-Hubová nepoznala začiatočnícke rozpaky, nestretol ju neúspech, vyhla sa jej kríza. Jej talent a možnosti boli akoby bez dna, hviezda jej úspechu žiarila stále rovnako intenzívne. Vyše tridsať rokov spievala v našej opere úlohy hrdiniek mladučkých a mladých. Bola akoby Emíliou Marty prvej slovenskej opernej scény: umelecky dozrievala, ale nestarla. Akoby naozaj poznala tajný recept na elixír umeleckej mladosti a vitality,“ napísal v roku 1980 divadelný kritik Ladislav Čavojský.

K stému výročiu narodenia veľkej dámy slovenskej opery pripravil Divadelný ústav fotograficko-dokumentačnú výstavu, mapujúcu jej skvelú umeleckú dráhu. Zaznamenávame ju od prvých sezón ladených predovšetkým v operetnom tóne, cez koloratúrne a lyrické party talianskej i francúzskej opery, štýlovo vzorne poňatý mozartovský repertoár, slovansky mäkké postavy českej a ruskej opery, prvolezecké príležitosti v pôvodnej slovenskej tvorbe až po skvostne uchopené charaktery opery 20. storočia. Samozrejme, nemohli sme obísť ani slávne kreácie umelkyne v Pucciniho Bohéme.

Musetta či Mimi? Roztopašná grizetka či citovo bohatá ústredná hrdinka? Jedno i druhé, vždy v najvyššej hereckej i speváckej kvalite. Ako napokon vždy, keď na javisku stála Mária Kišonová-Hubová.

Výstava bude v Dome umenia sprístupnená od 29. mája 2019 v rámci 64. ročníka Medzinárodného hudobného festivalu Music festival Piešťany. Autorkou výstavy je Michaela Mojžišová, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Eva Kristinová... jednoducho kráľovná

Výstava venovaná životnému jubileu herečky

Výstava venovaná významnej umelkyni cez archívne fotografie predstavuje cestu Kristinovej umeleckej kariéry od jej absolútnych začiatkov, cez výrazné piliere jej hereckej dráhy, teda jedinečné výkony, ktoré sa zlatými písmenami zapísali do dejín slovenského herectva, až po kreácie stvárnené mimo divadelného javiska – pred televíznou či filmovou kamerou, ale i tie z pódií počas jej početných recitačných večerov. V histórii slovenského herectva sme mali a stále máme dostatok kvalitných herečiek, ale len málo tragédok – interpretiek disponujúcich titanizmom vnútorného i vonkajškového prejavu, majestátnosťou vzhľadu a s nimi spojenú špecifickú kultúru práce s drsným altovým zafarbením hlasu. Jednou z tých mála tragédok bola Eva Kristinová, ktorá 5. augusta 2018 oslávila vzácnych 90 rokov. Evu Kristinovú zaraďujeme k veľkým hereckým zjavom minulého storočia, ktoré si svojím umením na javisku, pred kamerou alebo za mikrofónom vydobyli v našej dramatickej kultúre pevné postavenie. Jej hereckým odborom boli najmä postavy hrdých a nebojácnych žien, či už z prostredia slovenskej dediny alebo honosného aristokratického paláca. Eva Kristinová bola totiž herečkou veľkých kráľovských osudov.

Výstava bude slávnostne sprístupnená v Dome Matice slovenskej v Nitre, 3. júna 2019. Autor výstavy Karol Mišovic, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Cyklus – Piliere profesionálneho slovenského divadla

Hoffmann/Jamnický

Ferdinand Hoffmann

Výstava je venovaná významnému dramaturgovi a režisérovi Ferdinandovi Hoffmannovi, ktorý vnášal do činohry moderné postupy a zaslúžil sa o európsky a svetový rozhľad repertoáru uvádzaním reprezentačných diel významných epoch dramatickej tvorby a divadelného vývinu, pričom podporoval aj domácu dramatickú tvorbu.

Ján Jamnický

Výstava je venovaná významnému hercovi, režisérovi a pedagógovi Jánovi Jamnickému, ktorý sa prikláňal k moderným prúdom a divadelnej avantgarde a zohral tak kľúčovú úlohu v modernom vývine slovenskej činohry.

Dvojvýstava bude sprístupnená vo Výstavnej sieni Novej budovy SND od 31. mája 2019. Kurátori výstavy Ján Sládeček, Martin Timko, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Jozef Zajko, Eva Jaczová

Jozef Zajko

Jozef Zajko bol dlhoročným slovenským baletným sólistom, prvým slovenským choreografom SND. Stvárnil množstvo žánrovo pestrých postáv, vynikal najmä v klasickom repertoári baletného umenia, z ktorého ako choreograf inscenoval svetové diela na javisku SND.

Ako sólista pôsobil na javiskách Baletu SND v Bratislave a SD v Brne v rokoch 1947 – 1955. Ako choreograf v rokoch 1956 – 1985 pôsobil v balete SND a v Divadle J. G. Tajovského v Banskej Bystrici, v rokoch 1959 – 1963 pôsobil ako pedagóg Štátneho konzervatória v Bratislave.

Na výstave boli použité fotografie z archívnych fondov DÚ a SND.

Autorka výstavy Eva Gajdošová, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Eva Jaczová

Výstava predstavuje Evu Jaczovú aj ako významnú tanečnú pedagogičku, aj ako predstaviteľku výraznej interpretačnej generácie baletných sólistov, mienkotvornú tanečnú kritičku a publicistku, prvú slovenskú baletnú dramaturgičku, ale najmä ako človeka nesmierne vzdelaného, rozhľadeného a láskavého, s iskrivým zmyslom pre humor. Vo výraznej miere sa zaslúžila o vybudovanie štátneho tanečného školstva, čím významne prispela k povzneseniu interpretačnej úrovne slovenského baletu. Ako prvá baletná dramaturgička SND sa okrem uvádzania diel svetovej baletnej literatúry usilovala aj o vznik pôvodnej baletnej tvorby. Významná je aj jej publikačná činnosť, do histórie vošla ako prvá slovenská autorka odborných publikácií o baletnom umení.

Autorka výstavy Monika Čertezni, grafické riešenie Viera Burešová.

Dvojvýstava bude sprístupnená v rámci umeleckých podujatí Domu kultúry mesta Liptovský Hrádok v od 15. júna 2019 vo foyer domu kultúry v Liptovskom Hrádku.

 

Legenda zvaná Jozef Kroner

Divadelný ústav pripravil výstavu na počesť 95. výročia narodenia významného slovenského umelca.

Jozef Kroner (20. 3. 1924 – 12. 3. 1998) patrí k najvýraznejším talentom slovenského herectva. Jeho umelecké majstrovstvo si diváci dodnes pripomínajú vďaka reprízam desiatok filmov a televíznych i rozhlasových inscenácií. Kronerovým hereckým odborom boli drobní hrdinovia a bežní ľudia, v pokoji si žijúci svoj životný kolobeh. Či už to boli roly komické, dramatické alebo tragikomické, vždy išlo o precízne štúdie ľudského typu, prejavom tak blízkym divákom v hľadisku, pred obrazovkou alebo rozhlasovým prijímačom. Len máloktorý herec v histórii slovenského divadla dokázal to, čo on – divákov srdečne rozosmiať aj úprimne rozplakať. V tom tkvelo majstrovstvo jeho hereckej i ľudskej osobnosti. Práve preto pripravilo Centrum výskumu divadla Divadelného ústavu výstavu Legenda zvaná Jozef Kroner, ktorá je venovaná tejto veličine slovenského dramatického umenia.

Výstava bude sprístupnená v rodisku Jozefa Kronera, obci Staškov v rámci 49. ročníka Letných Kronerových dní. Autorom výstavy je Karol Mišovic, grafické riešenie Mária Čorejová. 

 

Pretrvávajúce výstavy

Romantik, komik i tragéd Jozef Adamovič

Divadelný ústav pripravil výstavu pri príležitosti hercových nedožitých 80. narodenín.

Výstava pripomína jedinečného herca, ktorý svoje postavy vytváral neopakovateľnou malebnosťou gesta a vycibrenou a kultivovanou javiskovou rečou. Osobitú variabilitu a výrazovú plastickosť jeho herectva dokazuje rôznorodý rozsah úloh v divadle – od romantických hrdinov, cez komediálne postavy, až k tragickým velikánom v Shakespearových tragédiách. Divadelný ústav v spolupráci so Štátnym divadlom Košice na podnet Súkromného konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach pripravil unikátnu výstavu spojenú so slávnostným galakoncertom, kde si pripomenie hercovo významné životné jubileum.

Výstava je sprístupnená od 15. mája  2019 v priestoroch Štátneho konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach. Autorom výstavy je Martin Timko, grafické riešenie Ondrej Gavalda.

 

Výstava Stanislav Remar v SND

Výstava sa zameriava na Remarovo pôsobenie v Balete SND v rokoch 1946 – 1955, počas ktorých zohral významnú úlohu vo vývoji slovenského baletného umenia. Jeho tanečná kariéra sa začala odvíjať na českých a nemeckých scénach, kde pôsobil desať rokov. V Balete SND bol v trvalom angažmáne deväť rokov, najskôr ako sólista, od roku 1948 ako choreograf a šéf umeleckého súboru. Neskôr na dvadsať rokov zviazal svoj umelecký život s košickým divadlom. Jeho tanečné umenie čerpalo z fyzických dispozícií a skvelej techniky, choreografickú tvorbu charakterizovala nezvyčajná fantázia a hĺbavosť. K svojim inscenáciám si pravidelne navrhoval aj originálne kostýmy.

Výstava je sprístupnená od 25. marca 2019 na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch. Autorka výstavy Eva Gajdošová, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Divadlo s ľudskou tvárou – výstava venovaná 50. výročiu Pražskej jari

Výstava sprítomňuje významné tvorivé pohyby a výnimočné inscenácie v slovenskom profesionálnom divadle šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia. Dokumentačne prezentuje tvorbu divadiel, ktoré využili politické uvoľnenie šesťdesiatych rokov na tvorbu kultových inscenácií, diel, ktoré priamo či nepriamo reagovali na okupáciu spojeneckých vojsk v auguste 1968. Otvára tiež tému, ako tieto udalosti a okolnosti ovplyvnili osudy viacerých slovenských divadelníkov.

Divadelný život sa počas šesťdesiatych rokov pod vplyvom politického uvoľňovania vyznačoval výrazným tvorivým rozmachom predovšetkým mladých tvorcov, odkrývaním citlivých tém, hľadaním nových foriem a žánrov divadla a väčším otváraním sa západnému divadlu. Na konci päťdesiatych rokov začali hýbať českým divadelným prostredím najmä divadlá označované ako malé javiskové formy. Tie sa vedome programovo tvorbou „odlišovali“ od veľkých profesionálnych divadiel. Odozvy týchto divadelných prúdov sa prejavili aj na Slovensku, najmä v tvorbe Milana Lasicu a Júliusa Satinského či Radošinského naivného divadla.

Výstava je sprístupnená v priestoroch Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene do 10. júna 2019. Autor výstavy Martin Timko, grafické riešenie Mária Čorejová.

 

Tanečná kozmopolitka Alica Flachová-Pastorová

Výstava je venovaná významnej osobnosti slovenského baletu, tanečnici, dramaturgičke, teoretičke a historičke tanca Alici Flachovej-Pastorovej. Zachytáva jej životnú púť od začiatkov štúdia na baletnej škole Iva Váňu Psotu v Brne, cez tragické obdobie 2. svetovej vojny, návrat na baletné scény, pôsobenie na pozícii dramaturgičky, až po jej pedagogické aktivity. Alica Pastorová pedagogicky pôsobila na Hudobnej a tanečnej škole, dnešnom Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej. Vysokou odbornosťou a vášnivým záujmom v oblasti dejín a teórie tanca výrazne ovplyvnila viaceré generácie tanečných umelcov a pedagógov. Na Vysokej škole múzických umení založila a neskôr viedla Metodický kabinet, čím prispela ku kodifikácii odbornej reflexie tanečného umenia.

Výstava je sprístupnená na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave od 26. marca 2019. Autorky výstavy Monika Čertezni a Eva Gajdošová. Grafické riešenie Ondrej Gavalda.

 

Súčasný slovenský divadelný plagát

Kolekcia originálnych divadelných plagátov, ktoré vznikli v rokoch 1990 až 2014. Kolekcia zachytáva zmenu a vývin vo výtvarnom ponímaní divadelného plagátu. Predstavuje rôznych tvorcov a divadlá.

Výstava je sprístupnená od 5. marca 2019, v suteréne Divadelného ústavu na Jakubovom námestí 12, v Bratislave. Výstavu kurátorsky pripravili Oleg Dlouhý a Viera Burešová.

 

Ľudmila Podobová-Brozmanová

Výstava je venovaná významnej slovenskej kostýmovej výtvarníčke Ľudmile Podobovej-Brozmanovej, ktorá sa zaslúžila o vývin a nové smerovanie divadelného kostýmu. Komornou výstavou zo zachovaných návrhov si pripomíname jej neprehliadnuteľné zásluhy vo vývine slovenského divadelného kostýmu a vzdávame hold nielen tejto významnej osobnosti, ale aj histórii slovenského profesionálneho divadelníctva.

Výstava je sprístupnená od 1. marca 2019 na Zochovej ulici, v priestoroch Vysokej školy múzických umení. Výstavu kurátorsky pripravila Hana Cigánová, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Majster slovenskej drámy (Stodolova dramatika na slovenských javiskách)

Výstava Majster slovenskej drámy (Stodolova dramatika na slovenských javiskách), ktorú pripravil Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným divadlom, sa obsahovo koncentruje na významné Stodolove dramatické diela a ich inscenovanie v našich profesionálnych divadlách. Dramatik Ivan Stodola vyštudoval medicínu a ako lekár pôsobil v Liptovskom Sv. Mikuláši a v Bratislave. Profesionálne divadlo ho zasiahlo a inšpirovalo najmä na štúdiách v Budapešti, v Berlíne a počas vojenskej služby vo Viedni. Dramatika z neho stvoril režisér Ján Borodáč, ktorý uvádzal jeho hry v Slovenskom národnom divadle. Ivan Stodola ostáva v dejinách slovenskej drámy autorom spoločenskej komédie. Pre jeho tvorbu bola charakteristická vecnosť a prostota v konaní postáv, ktorá sa prenášala aj do ich vzťahov a postojov. Vnútornú inšpiráciu čerpal predovšetkým z kresťanských duchovných zdrojov. Jeho dramatika sa prejavovala vierou v ľudskú spravodlivosť a tiež v konečné víťazstvo pravdy. Niektoré jeho diela, najmä Čaj u pána senátoraJožko Púčik a jeho kariéra, majú v slovenskom divadle bohatú inscenačnú tradíciu.

Výstava je sprístupnená od 13. februára 2019 na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Autor výstavy Martin Timko, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Francúzska noblesa a ruská veľkoleposť/Marius Petipa na slovenských baletných scénach
(k 200. výročiu narodenia Mariusa Ivanoviča Petipu).

Výstava Francúzska noblesa a ruská veľkoleposť/Marius Petipa na slovenských baletných scénach v skratke zachytáva históriu petrohradskej a moskovskej baletnej tvorby Mariusa Petipu. Jej nosnú časť tvorí historický prehľad inscenácií baletov, ktoré boli uvádzané v minulosti a s ktorými sa stretávame na baletných scénach slovenských divadiel aj v súčasnosti. Výstava reflektuje najmä baletné tituly Mariusa Petipu, ktoré boli uvádzané na scénach v Bratislave, Košiciach a v Banskej Bystrici. Na dobových materiáloch a fotografiách sú zachytené významné baletné osobnosti, choreografi a baletní umelci spolu so scénickými a kostýmovými návrhmi výtvarných umelcov, ktorí inscenáciám dodávali osobitý vizuálny tvar.

Výstava je sprístupnená od 21. januára 2019 v priestoroch Tanečnej katedry Vysokej školy múzických umení na Zochovej ulici v Bratislave. Autorky výstavy Eva Gajdošová a Monika Čertezni, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Ján Ladvenica 1898 – 1947

Výstava venovaná scénografovi, maliarovi, ilustrátorovi a kostýmovému výtvarníkovi Jánovi Ladvenicovi, univerzálnemu profesionálovi vo výtvarnom svete. Na jeho umeleckú tvorbu vplývali známi európski umelci, ale aj jeho slovenskí súčasníci Ľudovít Fulla, Martin Benka a Janko Alexy. Tvoril najmä pre Slovenské národné divadlo, kde strávil takmer 16 rokov a spolupracoval s Andrejom Bagarom, Jánom Borodáčom a Viktorom Šulcom.

Zbierka celoživotného diela Jána Ladvenicu, nachádzajúca sa v scénografickom fonde Múzea Divadelného ústavu, patrí k jedným z najhodnotnejších nielen z pohľadu teatrologického, ale i vysoko umeleckého.

Výstava je sprístupnená v priestoroch Štúdia 12 v Bratislave. Autor výstavy Miroslav Daubrava, grafické riešenie Mária Čorejová.

A
A
A