Juraj Goga

Juraj Goga začínal ako tanečník v Ukrajinskom súbore piesní a tancov v Medzilaborciach v roku 1953, odkiaľ prešiel v roku 1955 do Bratislavy, do SĽUKu a neskôr do Vojenského umeleckého súboru. Vďaka svojej vybrúsenej technike roku 1958 opustil folklórny tanec a stal sa členom baletu Štátneho divadla Košice. V roku 1962 sa prepracoval na post sólistu baletu Státního divadla Oldřicha Stibora v Olomouci, v rokoch 1964 až 1971 pokračoval v sólistickej kariére opäť v Balete Štátneho divadla Košice. Ako vyhranený tanečník predovšetkým charakterových postáv klasickej baletnej literatúry si na ďalej rozvíjal nielen výrazovú škálu, ale aj techniku. Preto celkom prirodzene na sklonku tanečnej kariéry prijal v roku 1971 post pedagóga a choreografa Podduklianského ľudového umeleckého súboru v Prešove. V roku 1983 sa po tretí raz vrátil do košického Baletu a ujal sa funkcie umeleckého šéfa a choreografa. V roku 1996 odišiel do dôchodku. Z tanečných kreácií k najvýraznejším Gogovým interpretáciám sa radili predovšetkým tituly klasického repertoáru, ako Šašo v Labuťom jazere (1964), Hilarion v Giselle (1965), Cárovič Ivan vo Vtákovi ohnivákovi (1967), či Danilo v Kamennom kvietku (1971).

Ako choreograf pripravil v PUĽSe vyše dvadsať celovečerných hudobno-tanečných programov, s ktorými sa súbor prezentoval doma i v zahraničí. Košický balet profiloval popri klasickej literatúre aj podielom na vzniku viacerých pôvodných baletov, ako napríklad Cikkerove Slovenské nálady a Stračinovi Ej, husári (obe 1984).

Viac informácií nájdete na www.etheatre.sk

A
A
A