Výskumné projekty
Dejiny slovenskej drámy
Projekt prináša erudovaný a komplexný pohľad na dejiny drámy, portréty významných dramatikov a kontextové štúdie k jednotlivým obdobiam vo vývoji slovenskej drámy. Výskum sa venuje piatim obdobiam dejín slovenskej drámy: 1919 – 1938 obdobie od vzniku profesionálneho divadla na Slovensku, 1939 – 1948 obdobie slovenského štátu, 1949 –1956 obdobie schématizmu, 1956 – 1970 obdobie liberalizácie a socialistického realizmu, 1971 – 1989 obdobie normalizácie, 1990 – 2006 obdobie nástupu novej generácie. Uvedené dielo je jedným zo základných vedecko-výskumných pilierov Centra výskumu divadla, prebieha už vyše štyroch rokov a jeho uvedenie je naplánované na rok 2011. Hlavným editorom výskumného projektu je Prof. PhDr. Vladimír Štefko, CSc. Portréty jednotlivých dramatikov spracúvajú renomovaní slovenskí teoretici a historici: Ján Jaborník, Ján Sládeček, Michal Babiak, Dagmar Kročanová-Roberts, Martin Porubjak, Kornel Földváry, Martin Ciel, Božena Čahojová, Oleg Dlouhý, Zdenka Pašúthová, Elena Knopová, Juliana Beňová, Natália Mazanová, Martin Timko, Ján Šimko a Peter Čahoj.
Divadelná metodológia a terminológia
Centrum výskumu divadla je platformou pre vytváranie a definovanie odbornej terminológie, ktorá musí vychádzať z potrieb súčasného jazyka, praktickej divadelnej tvorby a interdisciplinarity súčasnej divadelnej teórie. Tento teoretický projekt sa opiera o medziodborovú spoluprácu teatrológov, sociológov, lingvistov a kulturológov, taktiež v spolupráci s odborníkmi z ostatných vied o umení. V tejto oblasti projekt nadväzuje na doterajšie aktivity Divadelného ústavu – najmä na vydanie publikácie Patrica Pavisa Divadelný slovník, Marvina Carlsona: Dejiny divadelných teórií, Richarda Schechnera: performancia – teórie, praktiky, rytuály a Hansa-Thiesa Lehmanna: Postdramatické divadlo. Cieľom projektu je upresňovanie a definovanie odbornej teatrologickej terminológie, ktorá na Slovensku v súčastnosti absentuje.
Slovenské divadlo v stredoeurópskom kontexte
Dlhodobý projekt Centra výskumu divadla, ktorý je napojený na spoločné výskumné projekty partnerských inštitútov a vedeckých center v stredoeurópskych krajinách. Hlavnou líniou tohto projektu je skúmanie slovenského divadla v jeho geograficko-politickom a esteticko-umeleckom postavení v minulosti a súčasnosti.
-
Medzinárodná konferencia Festival ako (kreatívny) priemysel (23. september 2011)
-
Medzinárodné sympózium Súčasné metódy a technológie dokumentovania divadelného umenia (28. a 29. november 2011)
-
TACE (Divadelná architektúra v stredoeurópskom priestore) - rozsiahly výskum divadelnej architektúry strednej Európy, ktorý spája divadelné inštitúcie krajín V4 a je podporený grantom EU Kultúra (obšírnejšie o TACE v časti Prehľad o poskytnutých finančných prostriedkoch účelovo viazaných na schválené kultúrne aktivity za rok 2010).
-
Deti revolúcie – v roku 2010 sa realizovala publikácia dvojročného výskumno-vzdelávacieho projektu Deti revolúcie, ktorý podporoval tvorivé a odborné zmýšľanie mladých ľudí a vzťah k vede a výskumu v oblasti humanitných vied a súčasnú reflexiu historických udalostí. Ako záverečná časť projektu v roku 2010 vyšla publikácia Deti revolúcie, ktorá obsahovala najlepšie práce, ktoré študenti počas trvania projektu napísali na tému Divadlo a Nežná revolúcia.
Dejiny Divadelného ústavu
Pri príležitosti jubilea – 50 rokov od založenia inštitúcie – v roku 2011 sa chystá vzácna publikácia, ktorá zdokumentuje všetky obdobia vývoja tejto inštitúcie (so zameraním na jednotlivé významné dekády, vývin archívu a dokumentácie, osobnosti a aktivity). Publikácia ponúkne rad rozhovorov v bývalými riaditeľmi, výpovede „pamätníkov“, ako i prehľadné súpisy (zamestnancov, oddelení, publikácií, výstavných projektov, ocenení...). V roku 2010 sa skompletizovali všetky podkladové materiály, ktoré sú súčasťou uvedenej publikácie.
Dejiny teatrologického myslenia na Slovensku
Unikátny výskum prof. Sone Šimkovej sa zameriava na sumarizáciu teatrologického myslenia na Slovensku, reflektuje jednotlivé obdobia, hodnotí ich prínos a ďalšie smerovanie. Výskum prestupuje hranice 20. storočia a snaží sa zaznamenať začiatky myslenia o divadle, ktoré nachádzame už v statiach od štúrovcov. Okrem materiálovej celistvosti je métou výskumu aj postihnutie zásadných myšlienkových, metodologických a funkčných tendencií teatrologickej práce a to najmä s dôrazom na tie fenomény, ktoré posúvali a posúvajú vývin divadelnej teórie, histórie a kritiky vpred. Pozornosť sa venuje aj prekladovej aktivite, teda zahraničnej teatrológii v slovenskej vydavateľskej politike. Sprievodným produktom monografie budú fragmentárne publikácie, napr. antológia teoretických a kritických textov.
