Tlačiť

Publikácie


JANUÁR

Zuzana Bakošová-Hlavenková a kolektív autorov: Elixír smiechu. Jozef Kroner a Kronerovci
24.1., Panta Rhei, Polus City Center Bratislava o 18h

Nová publikácia Diobálka knihy Elixír smiechu: Jozef Kroner a Kronerovcivadelného ústavu a Vysokej školy múzických umení o jednom z najväčších slovenských hercov v dejinách slovenskej kultúry a o hereckom rode Kronerovcov. Jozef Kroner patrí k nezabudnuteľným slovenským hercom už desiatky rokov. Tóno Brtko zo svetoznámeho, Oscarom ovenčeného filmu Obchod na korze, je jednou z tých postáv, ktoré sa zapísali do svetovej kinematografie. Kubo, Fidlikant na streche, Tisícročná včela, Sváko Ragan, Slovácko sa nesúdí... a mnohé ďalšie filmy a seriály sa stali populárnymi aj vďaka prítomnosti Jozefa Kronera. Publikácia kolektívu renomovaných slovenských divadelných a filmových teoretikov pod editorským vedením profesorky Zuzany Bakošovej-Hlavenkovej zachytáva aj herecké majstrovstvo manželky Jozefa Kronera – Terézie Hurbanovej-Kronerovej, dcéry Zuzany Kronerovej, jednej z najvýznamnejších súčasných slovenských herečiek, a ďalšej výraznej hereckej osobnosti, herca Jána Kronera. Knihu dopĺňajú aj príspevky Zuzany Kronerovej, Jána Kronera a ďalších tvorcov a spolupracovníkov.

 

FEBRUÁR

Marta Poláková: Sloboda objavovať tanec
28.2., Štúdio 12, Jakubovo námestie 12, Bratislava o 19h

„Tanečná improvizácia je mojou ‚vodou‛, v ktorej môžem objavovať svoj vlastný plavecký štýl,“ hovorí autorka knihy Marta Poláková. Výrazná slovenská choreografka s dlhoročnou interpretačnou praxou sa venuje témam, ako sú tvorivosť, otvorené vnímanie a inšpirácia, predstavivosť, elementy pohybu, priestor, a pri každom z nich prináša aj množstvo konkrétnych príkladov. Na základe zážitkov zo zahraničných pobytov a stáží podáva v publikácii o. i. aj podrobný návod, ako pristupovať k vyučovaniu improvizácie.

 

APRÍL

Ivan Stodola: Súborné dramatické dielo III.
Štúdio 12, Jakubovo námestie 12, Bratislava

Záverečný diel Súborného drIvan Stodolaamatického diela Ivana Stodolu ukončuje rozsiahly vydavateľský projekt, ktorým sa slovenskej laickej i odbornej verejnosti sprístupnilo kompletné dielo nášho najhranejšieho dramatika. Divadelný ústav tak exkluzívne zverejnil nielen oficiálne verzie divadelných hier, ale aj  ich doteraz neznáme varianty, rovnako ako Stodolove publicistické texty či rozhovory s dramatikom z rôznych období jeho života. Významnou časťou zvä zku je obsiahla štúdia z pera popredného slovenského teatrológa prof. Júliusa Pašteku, ktorá erudovane aj čitateľsky príťažlivo komentuje osobnosť MUDr. Ivana Stodolu nielen ako dramatika, ale aj ako popred ného slovenského lekára, a hlavne charakterného, statočného človeka, ktorého bytostný humanizmus nezlomili ani roky strávené v komunistickom väzení 50. rokov. Die lo Ivana Stodolu patrí do zlatého fondu slovenského divadla a komplexný pohľad na jeho tvorbu je súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky.

 

MÁJ

Divadelný ústav 1961 – 2011
Štúdio 12, Jakubovo nám. 12, Bratislava

Publikácia pri prílDepozit scénografických zbierok Divadelného ústavuežitosti päťdesiateho výročia od založenia Divadelného ústavu Bratislava dokumentuje všetky obdobia vývoja tejto inštitúcie so zameraním na jednotlivé významné dekády, vývin archívu a dokumentácie, edičnú tvorbu, ako i ďalšie aktivity. Rozhovory s bývalými riaditeľmi a výpovede „pamätníkov“ prin esú doteraz často neznáme udalosti a fakty z histórie ústavu, ako i zaujímavosti zo zákulisia práce v tejto modernej profesionálnej inštitúcii. Prehľadné súpisy (zamestnancov, oddelení, publikácií, výstavných projektov, ocenení...) pomôžu k plastickému obrazu jedinečnosti a dôležitosti činnosti Divadelného ústavu Bratislava.

 

JÚN

Rudolf Hudec: Krátky sprievodca Archívom Divadelného ústavu
9. 6. 2011 v rámci Medzinárodného dňa archívov
Štúdio 12, Jakubovo námestie 12

Odborná publikácia pomyselne otvára odbornej a laickej verejnosti dvere do Archívu Divadelného ústavu a predstavuje všetky jeho klenoty. Medzi ne nesporne patria dokumenty Janka a Oľgy Borodáčovcov, Gašpara Arbéta, Ctibora Filčíka, Magdy Husákovej-Lokvencovej, Jána Kákoša, Petra Karvaša, Lucie Popp či Zity Hudcovej-Frešovej. Vďaka neúnavnej zberateľskej činnosti zamestnancov sa tieto archívne materiály zhromažďovali v Divadelnom ústave počas celej jeho existencie- a reflektujú nielen minulosť, ale aj súčasnosť slovenského divadla. Krátky sprievodca fondami a zbierkami prináša obraz o nesmierne cennom kultúrnom dedičstve neoceniteľnej hodnoty. A pretože divadelné dielo existuje len v čase a priestore, nezanecháva fyzickú stopu, ide o jediný spôsob, akým sa uchová aj efemérne divadelné umenie na Slovensku.

 

SEPTEMBER

Marška – Denník Karla Baláka
Štúdio 12, Jakubovo námestie 12

Marška 1921-22Unikátny objav v rámci archívu Divadelného ústavu, denník jedného z hercov legendárnej divadelnej skupiny Marška, podnietil vznik jedinej knižnej publikácie na Slovensku o činnosti zájazdového divadla, ktoré malo za úlohu propagovať vznik našej prvej scény. Zápisky  zo zákulisia súboru, o ktorého existencii sa nezachovali takmer nijaké oficiálne záznamy, je mimoriadne cenným pramenným materiálom k tejto v podstate neznámej kapitole začiatkov slovenského profesionálneho divadla. Prinášajú správy o každodennej práci súboru, uvádzaných inscenáciách, procesoch skúšok, návštevnosti, ale i privátne informácie, akými bol úspech či neúspech predstavení alebo zásnuby legiend slovenského divadla – Janka Borodáča a Oľgy Országhovej-Borodáčovej. Divadelný ústav aj takouto mimoriadne zaujímavou formou odkrýva neznáme miesta slovenskej divadelnej histórie. Z historického i teatrologického hľadiska cenné zápisky dopĺňa komplexná štúdia o významnom zástoji Maršky v rámci slovenského divadla s prehľadnými súpismi, poznámkami, mapkou trasy zájazdov a fotografickou prílohou.

 

Michaela Mojžišová: Od Fausta k Orfeovi. Dejiny opery na Slovensku po roku 1989
Štúdio 12, Jakubovo námestie 12, Bratislava

Faust (Slovenské národné divadlo)Históriu súčasného operného divadla na Slovensku po revolúcii v roku 1989 mapuje práca renomovanej divadelnej teoretičky Michaely Mojžišovej so zameraním na významné osobnosti slovenskej divadelnej réžie (Bednárik, Chudovský), svetoznámych operných interpretov a medzníkové tituly slovenskej opery novodobých dejín. Ide o najvýznamnejšiu publikáciu o opernej tvorbe na Slovensku, ktorá sa mohla po prelomových udalostiach rozvíjať už aj v kontexte modeného európskeho divadla a naopak, prostredníctvom uznávaného spôsobu výučby tzv. bratislavskej opernej školy obohacovať úspechy operných domov na celom svete.

 

OKTÓBER

Vladimír Štefko a kolektív autorov: Dejiny slovenskej drámy 20.storočia
Štúdio 12, Jakubovo námestie 12, Bratislava

Najvýznamnejšia publikácia svojho druhu na Slovensku za posledné desiatky rokov prinesie komplexný pohľad na vývoj slovenskej drámy od počiatku profesionálneho divadla u nás po súčasnosť. Dejiny slovenskej drámy tvoria profily jednotlivých dramatikov, ktorí sa nezmazateľne zapísali do histórie slovenského divadla a kontextové kapitoly s prehľadným a erudovaným zobrazením umeleckých a historických súvislostí. Štruktúru knihy tvorí päť základných období, súvisiacich so slovenskými (i európskymi) historickými medzníkmi. Dejiny slovenskej drámy patria k základným vedeckovýskumným pilierom Centra výskumu divadla Divadelného ústavu – vznikali niekoľko rokov pod vedením autority slovenskej teatrológie, profesora Vladimíra Štefka, ktorý je zároveň autorom kontextových štúdií. Pod portréty dramatikov sú takisto podpísaní erudovaní slovenskí teatrológovia.

 

NOVEMBER

Stanislav Vrbka: Súborné dielo I. Kritiky divadelných inscenácií 1955 – 1969
Štúdio 12, Jakubovo námestie 12, Bratislava

Stanislav VrbkaSúborné dielo jedného z najvýznamnejších slovenských divadelných, ale i filmových, televíznych a rozhlasových kritikov prináša obraz slovenského divadla počas obdobia vyše tridsiatich rokov. Osobitý spôsob analýzy divadelných inscenácii Stanislava Vrbku a jeho vyhranené, často nekompromisne formulované postoje patrili k uznávaným a rešpektovaným názorom aj z radov divadelných tvorcov.

 

 

 

Henrieta Moravčíková, Viera Dlháňová: DIVADELNÁ ARCHITEKTÚRA NA SLOVENSKU
Štúdio 12, Jakubovo námestie 12,Bratislava

HlohovecJedinečný materiál o divadelných priestoroch – historických aj moderných divadelných budovách a interiéroch divadiel na Slovensku. Publikácia prostredníctvom opisu architektúry divadelných priestorov, ich historického vývoja a súčasného stavu odhaľuje skvosty slovenskej architektúry, odkrýva často neznámy umelecko-spoločenský kontext, ktorým dokazuje kultúrny rozkvet na Slovensku. Autorka tak predstavuje rozsiahle kultúrne dedičstvo našej krajiny späté s divadlom a bohatá obrazová príloha upriami pozornosť na architektonické hodnoty v oblasti divadelného života na Slovensku.

 

DECEMBER

Emil Tomáš Bartko: Podoby slovenského tanečného divadla. Tanec na Slovensku od vzniku profesionálneho divadla
Štúdio 12, Jakubovo námestie 12, Bratislava

Emil Bartko: Nedbal - Princezna Hyacynta, 1924Jediné dejiny tanca na Slovensku od vzniku slovenskoho profesionálneho divadla po súčasnosť. Rozsiahla práce popredného odborníka na tanečné umenie a dlhoročného riaditeľa baletu Slovenského národného divadla je komplexným prehľadom dejín tanečného umenia na Slovensku. Popri zobrazení vývoja a stavu slovenského tanečného umenia sa venuje aj významným folklórnym súborom a tvorcom, ktorí výrazne prispeli k formovaniu  tanečného divadla na Slovensku. Súčasťou publikácie sú prehľadne koncipované registre a súpisy tanečníkov, choreografov, hudobných skladateľov, scénografov, súborov, tanečných diel.

V spolupráci s Vysokou školou múzických umení.

 

Ladislav Lajcha: Generácia. Osobnosti činohry SND
Štúdio 12, Jakubovo námestie 12 Bratislava

Profesionalizácia, europeizácia a estetizácia divadla spájajú druhú slovenskú činohernú generáciu SND so štyridsiatymi rokmi 20. storočia; jej najmladší príslušníci nastúpili do divadla na konci dekády - Karol Machata, Mária Kráľovičová, Eva Kristinová, Viera Strnisková. Najpodnetnejším inšpirátorom sa stal Ján Jamnický, popri ňom Ferdinand Hoffmann. Jej vzostup sa v povojnových desaťročiach spojil s menami režisérov, ako boli Jozef Budský, Ivan Lichard, Karol L. Zachar, Tibor Rakovský, Magda Lokvencová. Generačným scénografom bol Ladislav Vychodil. S plejádou výrazných osobností herečiek a hercov vytvorili pozoruhodné dielo presahujúce do ďalších dekád. Martin Gregor, František Dibarbora, Beta Poničanová, Vilma Jamnická, Mária Bancíková, Mária Prechovská, Mikuláš Huba, Viliam Záborský, Gustáv Valach, Július Pántik, Ctibor Filčík, Jozef Kroner. Mária Kráľovičová, Eva Kristinová, Viera Strnisková, Karol Machata, Ladislav Chudík, Elo Romančík a ďalší podnes svojou tvorbou pripomínajú veľkosť, podnetnosť a životaschopnosť generácie.




RSS FaceBook YouTUBE
mapa stránok | Prehlásenie o prístupnosti

© 2010 Divadelný ústav – Všetky práva vyhradené. Divadelný ústav je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR.