Tlačiť

Súťažné inscenácie

Iveta Horváthová: FETIŠISTKY
Činohra SND

Réžia: Soňa Ferancová a. h.
Dramaturgia: Darina Abrahámová, Iveta Horváthová
Scéna a kostýmy: Eva Rácová
Výber hudby a choreografia: Laci Strike

Osoby a obsadenie:
Maryla, známa filmová a divadelná herečka: Zdena Studenková
Soňa, priateľka Maryly, manažérka pre všetko: Kamila Magálová, Božidara Turzonovová
Michaela, študentka, dcéra Maryly: Táňa Pauhofová
Tina, dablérka: Judit Lax a. h., Lucia Molnárová, posl. VŠMU
Biba, dablérka: Judit Lax a. h., Petra Molnárová a. h.
Mokrá Ditta, Marylina sestra: Lucia Lapišáková a. h., Zuzana Kanócz a. h.
Robko, fotograf: Marek Gudiak a. h., Andrej Palko a. h.
Ten, ktorý mohol byť jej synom, DJ: Awangarda (Street Dance Academy), Švoňo (Street Dance Academy)
Jediný, režisér: Jozef Vajda
Nadpráporčík Uhrík: Emil Horváth

Prudko súčasná slovenská story o lokálnej mediálnej hviezde s globálnym imidžom. Čo je viac? Fetiš alebo láska?

Zasvätenej divadelnej verejnosti, a nielen tej z Banskej Bystrice, kde Iveta Horváthová pôsobí ako vedúca osobnosť Divadla na rázcestí, je autorská aj režijná tvorba tejto sympatickej dámy s názorom aj nápadom dávno známa. Hra Fetišistky skončila medzi finalistami Drámy 2005 ako druhá, aby začala po prvý raz práve na javisku nášho Štúdia. Zaujala nás ako atraktívne, svižne a moderne napísaný text o výstrednej a slávnej filmovej a divadelnej herečke, o jej oddanej manažérke pre všetko, o jej sympaticky problematickej dcére a o minulosti, z ktorej sa vynára krásna manekýnka. Je sestrou hlavnej postavy, hviezdy Marily, a svojho času spáchala samovraždu, aby zostala milovaným fetišom pre svojich najbližších. A k tomu pár dablérok, obdivovateľov, dôležitých mužských hlasov v telefóne, hip-hopových DJ-ov a máme tu naservírovaný najnovší divadelný kokteil z intímneho zákulisia malej, ale našej mediálnej slávy.
Zdroj: www.snd.sk

 

Roman Polák: PIARGY
Divadlo A. Bagara Nitra

Hra na motívy poviedok Františka Švantnera, Margity Figuli a Dobroslava Chrobáka.
réžia: Roman Polák
kostýmy: Peter Čanecký
scéna: Jaroslav Válek
hudobná dramaturgia: Roman Žiaran
pohybová spolupráca: Marián Hlavatý
dramaturgia: Dano Majling

Osoby a obsadenie:
Evelína: Eva Pavlíková
Katarína: Daniela Kuffelová
Paľo: Branislav Matuščin
Lajčiak: Marcel Ochránek
Jašek Mihálik: Juraj Loj / Lukáš Dóza
Tetka Uľa: Žofia Martišová
Starý Choma: Dušan Lenci
Ondriš Choma: Daniel Fischer / Peter Oszlík / Martin Kollár
Eva Halahíjová: Alena Pajtinková / Eva Holasová
Chrchliak: Martin Nahálka
Cudzinec: Vladimír Bartoň
Karo Plžúch: Martin Fratrič
Michal Vrbický: Peter Kadlečík
Fabrikant Vrbický: Ivan Vojtek st.
Dara Vrbická: Eva Cibulková / Sabína Čižmáriková
Bora Cirbusová: Kristína Turjanová / Ľudmila Trenklerová
Sprostá Léna: Daniela Pribullová
Magduša: Zuzana Porubjaková
Starý Ďurčiak: Anton Živčic
Maco Ďurčiak: Milan Ondrík
Zuzana Ďurčiaková: Zuzana Moravcová
Jano: Jakub Rybárik
a ďalší

Hoci inscenácia nesie meno slávnej  Švantnerovej poviedky o osade, ktorá „zmizla zo sveta za jednu noc, akoby ju boli čerti do pekla poodnášali“,  znalec slovenskej lyrizovanej prózy (naturizmu či novoromantizmu) v nej ľahko identifikuje dejové línie, motívy, fragmenty, či postavy ďalších diel tohto literárneho smeru. S pomocou diela Margity Figuli, Františka Švantnera a Dobroslava Chrobáka sa dopisuje pomyselná kronika novodobej Sodomy; z piargovských chalúp stojacich pozdĺž cesty sú akési listy breviáru hriechov. Spoločným menovateľom vybraných poviedok sú preto mnohoraké podoby násilia, krutosti, či hriechu, ktoré môžu vzniknúť vo vzťahu medzi mužom a ženou.

Rámcujúce Piargy sú príbehom o magickej fašiangovej noci, ktorá sa končí živelnou pohromou. V dome ženy ľahkých mravov sú zhromaždení ľudia. Izba je nabitá vášňou a žiadosťou. Chlapi pijú, nálada a mravy sa uvoľňujú, priestor medzi spotenými tancujúcimi telami hustne. Hneď vedľa izby s hlučnou spoločnosťou stojí druhá izba. Tichšia. Sú v nej ženy, ktoré pripravujú na pôrod hluchonemú prostáčku, ktorá sa podľa rečí v dedine pozabudla s vlkom. Na posteli vedľa nej umiera stará žena, ktorá zo svojho zvláštneho postavenia medzi životom a smrťou prorokuje Piargovčanom skazu a narodenie Antikrista.  Vo chvíli, keď v jednej izbe vrcholia orgie a v druhej hluchonemá prostáčka porodí mŕtve dieťa, prichádza náhly koniec. Piargy zasype lavína.

Biely, čistý sneh – to páperie,  ktoré obyčajne romanticky  prikrýva špinu a blato tohto sveta, príde v novej ničivej sile ako trest. Vyhrabú sa z neho len dvaja čistí – muž a žena;  pár, ktorý má zachovať očistený ľudský rod; novodobý Noe so svojou ženou.

Okrem ústredných dvoch – troch postáv sa siluety ostatných obyvateľov Piargov strácajú v hmle. Inscenáciu divadlo uvádza v rámci monotematickej divadelnej sezóny slovenskej klasiky RODINNÉ STRIEBRO.
Zdroj: www.dab.sk

 

Christopher McKey: NARODENINY
Divadlo SkRAT Bratislava

Preklad: Lenka Bednárová
Hudba: Ľubo Burgr
Scénická realizácia: kolektív tvorcov
Réžia: kolektív tvorcov

Účinkujú: Ľubo Burgr, Inge Hrubaničová, Milan Chalmovský, Zuzana Piussi, Dušan Vicen

Narodeninový večierok, na ktorý by bolo bývalo lepšie neprísť. Kto unesie toľko právd, poloprávd a klamstva o sebe, o svojej minulosti a budúcnosti? Hudba, spev, absurdné aj realistické divadelné skice a „všetko, čo majú a nemajú radi“ ľudia, ktorí sa ocitli v strede.

Náhoda neexistuje. Vyše roka sa hľadal spôsob inscenovať námet o oslave narodenín, na ktorej by sa vypovedali témy, ktorými žijeme a ktoré vnímame aj ako širšie spoločensky aktuálne. Súbor chcel zároveň ísť vo svojom hľadaní ďalej a ponúknuť divákom formálne a obsahovo iné predstavenie, na aké boli zvyknutí. Uprostred skúšania a prepisovania desiatok hodín materiálu sa na konci septembra tohto roka súbor zúčastnil festivalu Ex Ponto v Ľubľane. Stretol sa tam s mladým írskym dramatikom Christopherom McKeyom, ktorý divadlu SkRAT ponúkol svoju hru Narodeniny. Keďže súbor doposiaľ inscenoval len vlastné texty, Narodeniny Christophera McKeya prijal s tým, že si hru prečíta. Text však bol natoľko podobný poetike pôvodných hier divadla SkRAT, že sa divadlo nakoniec rozhodlo prvý raz vo svojej histórii inscenovať hru žijúceho súčasného dramatika a uviesť ju v celosvetovej premiére aj vzhľadom na skutočnosť, že sa írska dramatika na Slovensku teší veľkej popularite. Divadlo upustilo od svojich princípov v skromnej úcte pred talentom inonárodného autora.
Zdroj: www.skrat.info

Roland Schimmelpfennig: PREDTÝM/POTOM
Slovenské komorné divadlo Martin

Preklad: Peter Lomnický
Dramaturgia: Peter Lomnický
Scéna: Emil Drličiak
Kostýmy: Emil Drličiak
Hudba: - POO
Foto: Braňo Konečný
Réžia: Eduard Kudláč

Hrajú:
Renáta Rundová, Jana Oľhová, Milena Minichová, Lucia Jašková, Petronela Valentová, Eva Gašparová, Ján Kožuch, František Výrostko, Martin Horňák, Miloslav Kráľ, Dano Heriban, Marián Andrísek

Hviezde súčasnej nemeckej dramatiky Rolandovi Schimmelpfennigovi sa podarilo pomocou rýchlych, takmer filmových strihov, ktoré sú zoradené zdanlivo bez plánu, vytvoriť niečo ako obraz každodennosti a bez preháňania môžeme povedať aj sveta a miesta človeka v ňom.

Inscenácia ukazuje ľudí na ceste, ľudí pred alebo po nejakej udalosti, niekedy zdanlivo banálnej, ktorá významne zmení ich život. Postavy postupne prichádzajú a odchádzajú z hotelovej izby, aby sa na krátky okamih zastavili na mieste, ktoré pred nimi obývali iní, neznámi, anonymní ľudia a zrekapitulovali si svoje „predtým" a „potom". Možno sú to osudy pre niekoho bezvýznamných ľudí - prvé spáchanie nevery, stereotyp vo vzťahu, očakávanie rozchodu, staroba, spomienky na minulosť, nesplnené sny. Všetci chcú milovať, byť milovaní a zároveň pochopiť a zmeniť svoj život aj seba. Najradšej by boli, keby im k premene a naplneniu života, ako v nejakom antickom mýte alebo rozprávke, pomohla láska. Najhoršie samozrejme dopadnú tí, ktorí sa už nedokážu zmeniť, ktorí ustrnuli medzi predtým a potom.
Zdroj: www.divadlomartin.sk

 

David Mamet: SEXUÁLNA PERVERZITA V CHICAGU
Divadlo Malá scéna VŠMU, Bratislava

Preklad: Juraj Šebesta
Dramaturgia: Daniel Majling a Lenka Dubníčková
Scéna: Ján Jeník a Barbora Gregáňová
Kostýmy: Barbora Gálisová a Lucia Baranová
Produkcia: Matúš Benža a Janka Večerná
Réžia: Michal Vajdička

Hrajú:
Bernie: Gabriel Tóth
Danny: Martin Križan / Radoslav Gažo
Deborah: Zuzana Konečná / Jana Gavačová
Joan: Zuzana Porubjaková
Ramon: Jakub Rybárik / Pavol Katrinec

Sexuálna perverzita v Chicagu – čierna komédia o mladých ľuďoch, ktorý sa stali obeťami dnešného sveta – sveta bez duchovných hodnôt, morálnych princípov; svetav, v ktorom sa nepripúšťa slabosť či zlyhanie. Chodia do práce a okrem toho iba existujú. Nemajú sny, túžby ani záujmy. Majú len jeden druhého. Vo vlastnom egoizme a neschopnosti komunikovať, vyjadriť city ničia aj to najčistejšie, čo im ešte ostalo – priateľstvo. Ich bezduchá komunikácia je plná vulgarizmov a fráz. Svoju nezmyselnú existenciu vypĺňaju sexom a historkami o ňom, len preto aby sa necítili nechcení a úplne opustení.
Zdroj: www.vsmu.sk

 

Michal Ditte: TERRA GRANUS
Divadlo Pôtoň, Levice

Dramaturgia: Michal Ditte
Dramaturgická spolupráca: Zuza Ferenczová, a. h.
Hudobná spolupráca: Pavel Graus, a. h.
Scéna a kostýmy: Iveta Jurčová
Produkcia: Michal Somoš, Veronika Mezeiová
Réžia: Iveta Jurčová

Hrajú: Henrietta Rab, Michaela Hrbáčková, Gabriel Tóth, Kristína Sihelská, Kristína Tóth/Katarína Vakrčková, Réka Derzsi / Mária Danadová

Inscenácia Terra Granus (v preklade: Zem pri Hrone) vychádza z terénnych výskumov na dolnom Pohroní a hereckých workshopov na témy, ktoré z týchto výskumov vzišli. Primárnym tematickým rámcom bolo pre inscenátorov "hľadanie domova". Nie je to samozrejme náhodne zvolený rámec, pretože oblasť, v ktorej inscenačný tím divadla už niekoľko rokov pracuje a žije, je oblasťou deportácií, vysídľovaní, presúvaní, transportovaní, odchodov a príchodov... Pozornosť sa upriamuje na repatriantské výmeny medzi Maďarskom a Československom (tzv. Benešove dekréty) po skončení druhej svetovej vojny, vysídlenie dediny Mochovce v osemdesiatych rokoch minulého storočia kvôli výstavbe jadrovej elektrárne a posledným rámcom je pohľad súčasníka - inscenátora.
Text, ktorý nasledovne vznikal, však nepracuje so zozbieranými informáciami v dokumentárnej rovine. Každá jedna situácia je hyperbolizovaná, rôznorodo sa v celom svojom priebehu množí, často sa v nej strieda skutočnosť s imaginárnosťou a realistickosť s absurdnosťou. Text je kolážou šiestich príbehových línií, odkazujúcich nielen na udalosti minulé a staré, ale aj na súdobé. Súdobé nielen pre tých, ktorí pracujú a žijú na dolnom Pohroní.
Zdroj: www.poton.sk

 

Eduard Kudláč: STAMINA REPORT
(prvá časť trilógie NAKŔM HADA NA SVOJEJ HRUDI (sentimentálny koncept))
Phenomenontheatre & Stanica Žilina-Záriečie

Koncept/réžia: Eduard Kudláč
Svetlá: Richard Černý

Hrajú:
Ivana Danková, Lukáš Puchovský, Juraj Tabaček

Nakŕm hada na svojej hrudi je „sentimentálnym konceptom" pre troch hercov, pôvodným autorským predstavením, postaveným na reálnych zápiskoch, tlačových správach, blogoch, denníkových záznamoch, vedeckých článkoch a subjektívnych výkrikoch. Stamina report je prvou časťou tejto vznikajúcej trilógie režiséra Eduarda Kudláča. V nej autor spolu s hercami vytvorili mapu jedinca, bez kontextu a akéhokoľvek etického hodnotenia, len na základe blogu Staminu zo servera kyberia.sk. Predstavenie s vulgárnejším textom sa asi na Slovensku ešte nehralo. Hneď po premiére sa na webe objavili pirátske nahrávky, ktoré si počas prvého týždňa pozrelo minimálne 400 ľudí.
Projekt „Nakŕm hada na svojej hrudi (sentimentálny koncept)“ je absurdnou groteskou s otvorených koncom, ktorá nemá ambície ponúkať riešenia, skôr odhaliť skryté spojitosti medzi správaním a vnútorným rozpoložením scénických postáv. Extrémne prejavy náboženské, sociálne a partnerské sa tak stanú len dôsledkom a nie prvopočiatkom skúmania hĺbky spoločenskej odlúčenosti jednotlivých postáv. Aj keď prejavy postáv sú podobné, za každou z nich sa skrýva osobný a jedinečný príbeh stroskotania, ktorý nemá byť návodom, výsmechom alebo odsúdením, ale skôr analýzou a pochopením.
Predstavenie vzniklo v koprodukcii Truc sphérique a Phenomenontheatre v rezidencii na Stanici Žilina-Záriečie.
Zdroj: www.stanica.sk, www.phe.sk

 

Jozef Belica, Táňa Brederová, Henrieta Hanzalíková a Matej Lauko: REDUKCIA (AZAS), Divadlo Fórum a S.T.O.K.A.

Scenár vytvorili a hrajú: Jozef Belica, Táňa Brederová, Henrieta Hanzalíková a Matej Lauko.
Produkcia: Zuzana Ferenczová
Kostýmy, masky: Denisa Falbová
Scenár, scéna, réžia: Blaho Uhlár

Autorská inscenácia, ktorá  vznikla metódou kolektívnej improvizácie. Štyria herci v stiesnenom priestore vytvárajú autentický svet, v ktorom sú vzácne obyčajné až malicherné veci. Redukovaný béžový svet je neutrálnou platformou, na ktorej sa farebne odrážajú každodenné kroky neistoty a odvahy zúčastnených . Režisér Blaho Uhlár od roku 1991 do roku 2006 založil a viedol nezávislé divadlo Stoka, ktoré písalo najvýznamnejšiu kapitolu v dejinách a súčasnosti slovenského alternatívneho divadla. V súčasnosti spolupracuje s ochotníckym divadelným súborom Disk Trnava a pripravuje nezávislé projekty.
Divadlo Fórum je novozaložené občianske združenie, ktorého cieľom je tvoriť divadelné predstavenia. Zámerom vzniku Divadla Fórum je opäť aktivizovať tvorcov divadla, ktorí sú ochotní a schopní vytvárať autorské divadlo.
Zdroj: www.stoka.sk

 

Conor McPherson: RUM A VODKA
Divadlo Kontra Spišská Nová Ves

Réžia: Klaudyna Rozhin (Poľsko)
Preklad: Peter Čižmár a Klaudyna Rozhin
Hrá: Peter Čižmár

Príbeh jedného šialeného alkoholového víkendu, počas ktorého mladý Ír stratí všetko, čo mal, a klesá na dno, kde stretáva ženu, o ktorej je presvedčený, že „uzdraví jeho život“…

Conor McPherson má dar vidieť do sŕdc a žalúdkov reálnych mužov, nie stereotypov, ktoré poznáme z televíznej obrazovky či filmového plátna. Jeden z najznámejších mladých írskych dramatikov sa na Slovensku inscenuje po prvýkrát.
„Conor sa vo svojom písaní vracia k samotným koreňom drámy: k tradícii rozprávania príbehu. Mám rada jeho najobľúbenejšiu formu – monológ – kvôli jeho naliehavej bezprostrednosti. Je to akoby sme – ako za starých čias – sedeli okolo ohniska, započúvaní do rozprávačovho príbehu... ktorý nás vťahuje do svojho sveta jediným prostriedkom, ktorý má, svojím jazykom. Conor je presne takýto majstrovský rozprávač, rozohrávajúci príbehy stratených duší a zbabraných životov. Lyrickosť jeho písania, schopnosť vidieť podstatu ľudskej povahy, poézia a potenciál jeho jazyka – a predovšetkým dar rozprávať na javisku veľké príbehy otvorene a pritom jednoducho, to všetko ma zaujalo na jeho hrách už pred niekoľkými rokmi. Som šťastná, že Conora McPhersona teraz predstavím aj slovenskému publiku.“ - Klaudyna Rozhin
Inscenácia vznikla v spolupráci s Divadelným ústavom Bratislava.
Zdroj: www.studio12.sk

 

Marguerite Durasová: INDIA SONG
Divadlo Aréna Bratislava

Réžia: Hans Hollmann
Scéna: Hans Hoffer
Kostýmy: Marija Havran
Zvukový design: Stanislav Kaclík
Svetelný design: Laco Kraus
Dramaturgia: Martin Kubran
Zvuk: Rastislav Pardupa

Osoby a obsadenie:
Anne-Marie Stretterová: Ingrid Timková
Francúzsky vicekonzul z Láhoru: Ján Gallovič / Marián Prevendarčík
Michael Richardson: Sava Popovič
Mladý atašé na veľvyslanectve: Martin Hronský
Hosť Stretterovcov: Matej Landl
Žobráčka: Mara Mainga Ngueve Lukama
George Crawn: Vladimír Bartoň
Veľvyslanec: Jozef Šimonovič / Laco Konrád
Sluha: František Balog
Ženský hlas 1: Monika Hilmerová
Ženský hlas 2: Tatiana Pauhofová
Mužský hlas 1: Milo Kráľ
Mužský hlas 2: Branislav Matuščin
Hlasy hostí na recepcii na veľvyslanectve: Eva Matejková, Diana Mórová, Elena Podzámska, Martin Kubran, Juraj Kukura, Ľubo Roman, Marcel Nemec
Britský vojenský atašé: Laco Konrád / Jozef Šimonovič
Diplomat: Marcel Nemec
Manželka honorárneho konzula: Mária Kleinová
Fotografka Listu National Geografic: Elena Podzámska
Sestra diplomata: Petra Lenártová
Španielka: Jana Gavačová
Riaditeľ hotela Prince of Wales: Marcel Nemec
Hotelový poslíček: Andrea Balcerčíková
Tanečníci: Erika Mináriková, Božena Nemcová, Daniela Nemlahová, Heidi Šimková, Róbert Fógl, Jozef Lehotský, Peter Minárik, Vojtech Šuver
Zvuková nahrávka realizovaná v spolupráci so Slovenským rozhlasom.
Umelecký maskér: Juraj Steiner
Asistentka réžie: Svetlana Waradzinová
Inšpicientka: Katarína Rozborilová
Produkcia: Marcel Nemec, Oľga Jaklová

Príbeh z koloniálnej Indie tridsiatych rokov, príbeh Anne-Marie Stretterovej – manželky francúzskeho veľvyslanca, ktorá šíri okolo seba chorobu zvanú vášnivá láska a príbeh ľudí, ktorí podľahli – tej láske a tomu príbehu. Príbeh rozprávaný hlasmi tých, ktorí ho zažili, tých, ktorí si naň spomínajú, alebo o ňom len počuli. Každý hlas však pozná len časť príbehu a zakúsil len časť vášne. Žiarlia. Túžia byť jediným hlasom, ktorý smie rozprávať... Tak sa príbeh Anne-Marie Stretterovej stáva rozprávaním a rozprávanie novým príbehom – príbehom ľudí malomocných láskou.
V Divadle Aréna India Song inscenuje rakúsky režisér Hans Hollmann,  ktorý viac ako tridsať rokov tvorí na najvýznamnejších nemeckých a európskych divadelných scénach. K spolupráci na inscenácii si režisér pozval rakúskeho výtvarníka a scénografa Hansa Hofera a slovenských hercov a divadelníkov.
Zdroj: www.divarena.sk


RSS FaceBook YouTUBE
mapa stránok | Prehlásenie o prístupnosti

© 2010 Divadelný ústav – Všetky práva vyhradené. Divadelný ústav je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR.