Tlačiť

Súťažné inscenácie

David Drábek: AKVABELY

Slovenské komorné divadlo, Martin

Hlavnými hrdinami Drábkovej komédie zo súčasnosti sú traja priatelia: Kajetán - televízny zabávač s univerzitným vzdelaním, Pavel - vysokoškolský profesor, ktorému ukradli jeho Nežnú revolúciu a Filip - milovník vody, ktorý práve prechádza zvláštnou osobnostnou premenou. V Drábkovej hre sa objavuje množstvo bizarných a smiešnych postavičiek, panoptikum sveta - babka, ktorá po dvoch replikách zmizne, Kajetánova očarujúca priateľka Edit, ktorá prehĺta sim - karty, či Kajetánov nežný priateľ Ivan, smiešna pani učiteľka, ktorá sníva o kariére speváčky. Synchronizované plávanie je jedinou naozajstnou záľubou našich troch priateľov, jediná činnosť, v ktorej vidia naozajstný zmysel, bazén je jediné miesto na svete, kde sa cítia naozaj slobodní. Akvabely je činnosť, vďaka ktorej sa dokážu stretať a komunikovať. Všetko ostatné v živote stratilo zmysel a význam.
David Drábek získal za text Akvabely v roku 2004 cenu Nadácie Alfreda Radoka v kategórii najlepšia pôvodná česká divadelná hra.

réžia: Rastislav Ballek

foto: B. Konečný

Eugen Gindl: KARPATSKÝ THRILLER

Činohra Slovenského národného divadla, Bratislava

Eugen Gindl, súčasný slovenský autor a publicista, napísal čosi ako dokumentárnu drámu, na Slovensku nie veľmi pestovaný žáner, ktorý sa však v zahraničí hráva s veľkým diváckym úspechom. Udalosti, ktoré hra reflektuje, sa odohrali na Slovensku a týkajú sa korupcie, klientelizmu a „tieňovej ekonomiky“. Hlavnou hrdinkou hry je novinárka, ktorá zanechala svoje pôvodné povolanie, v ktorom už nenachádzala zmysel, a založila si reklamnú agentúru. Jedného dňa sa jej však dostane do rúk materiál svedčiaci o rozsiahlej korupcii na najvyšších miestach štátneho aparátu. Istá firma totiž vďaka rozsiahlemu, sofistikovane uskutočňovanému podplácaniu začala vyhrávať všetky veľké štátne zákazky, ktoré boli oproti zahraničiu a konkurencii aj niekoľkonásobne predražené. V novinárke zvíťazí jej bývalý novinársky inštinkt, prípad sa pokúsi zverejniť, narazí však na nesmierne rafinovanú a tvrdú obrannú taktiku firmy, ktorá neváha použiť proti nej a jej priateľom aj nechutne narafičené zastrašovacie metódy.

réžia: Roman Polák

foto: C. Bachratý

Justine del Corte: KOMÉTA

Divadlo ASTORKA Korzo ´90, Bratislava

O hľadaní pravého šťastia v našom živote.
Mladá žena, Alžbeta, sa rozhodne osláviť svoje 10. výročie sobáša netradične, úplnou rekonštrukciou svadby. Do najmenších podrobností. A tak trvá na tom, aby všetci vyzerali rovnako ako pred desiatimi rokmi, aj sa tak správali a hovorili úplne rovnaké veci. Niečo takéto nie je možné, je to jasné všetkým naokolo, okrem "nevesty". A naviac, jej manžel, transplantačný chirurg, je známy svojím prítulným vzťahom k ženskej spoločnosti. Nevesta takisto nevie úplne zabudnúť na svoj predchádzajúci vzťah k inému mužovi, spisovatelovi Gregorovi. A ako už na oslavách býva, počas mystickej búrlivej noci vyplávajú na povrch nielen staré lásky, ale aj dávno zabudnuté smútky, žiarlivosť. Ale stále ide o oslavu lásky, vína, plodnosti, o hľadaní pravého šťastia v našom živote.

réžia: Juraj Nvota

foto: C. Bachratý

Mikuláš Hoblina Šahanský: KRAJINA NEPOKOSENÝCH LÚK

Divadlo Pôtoň – Centrum umenia a kreativity, Bátovce

Inscenácia je metaforickou správou o Slovensku a Slovákoch. Prazvláštne jazykové obrazy odkazujú na formovanie slovenského národa, na budovanie vlastnej identity, na vzťah k pôde, k územiu, k domovu, k tradíciám, ale sú aj o našom vykročení z priemernosti, xenofóbii a o nespočetných migračných vlnách smerom na západ. Autor textu vytvoril v štrnástich obrazoch niekoľko novodobých mýtov opierajúc sa o slovanskú mytológiu, ktorá je presiaknutá vlkolakmi, čarodejnicami, hladom a tmavými nocami s mesiacom v splne, ale motívy čerpal aj zo slovenských ľudových rozprávok, ktoré sú zase plné zamordovaných panien, silných junákov, krvi a strachu. Krajina nepokosených lúk je súčasnou výpoveďou tvorcov o stave Slovenska a v mnohom ide o hyperbolizovaný pohľad na seba samých – učupených pod Tatrami.
Inscenácia voľne nadväzuje na trojicu komunitných projektov realizovaných tímom Divadla Pôtoň počas rokov 2010 – 2012 v spolupráci s tímom SPOTs na košickom sídlisku Terasa v rámci sprievodných programov Európskeho hlavného mesta kultúry – Košice 2013.

réžia: Iveta Ditte Jurčová

foto: Ľ. Dobiáš

Iveta Horváthová: NOSTALGIA

Bábkové divadlo na Rázcestí, Banská Bystrica

Prečo ľudia opúšťajú svoju krajinu a hľadajú šťastie inde? Slováci a Slovenky v pravidelných intervaloch opúšťali slovenskú zem a snažili sa prežiť v cudzine. Novodobý fenomén odchodov mladých ľudí do cudziny má inú príchuť, ako ten v začiatku 20. storočia, cez druhú svetovú vojnu, po znárodnení v r. 1948, alebo po okupácii Československa Rusmi v r. 1968. Všetkých nás prekvapuje ako často a mnoho ľudí odchádza za prácou, za vzdelaním do cudziny. Prečo? Fenomén migrácie, vnútornej i fyzickej, sa stal predmetom skúmania a rozhovorov autorky textu s mnohými mladými ľuďmi, i s ľuďmi strednej generácie.
Nostalgia je hrou o odchodoch z domu a príchodoch z cudziny naprieč jednou rodinou a jej známymi. Pomedzi to presakujú otázky xenofóbie, strachu z cudzoty, znevýhodnenie preto, lebo patríme do strednej a východnej Európy...

réžia: Marián Pecko

foto: D. Novotný

Elfriede Jelinek: RECHNITZ – ANJEL SKAZY

Činohra Slovenského národného divadla, Bratislava

Hra súčasnej rakúskej autorky Elfriede Jelinek, držiteľky Nobelovej ceny za literatúru, je najlepšou po nemecky písanou hrou roku 2009. Autorka v nej vychádza zo skutočnej udalosti. V noci 25. marca 1945 usporiadala grófka Margit von Bathyány na svojom zámku Rechnitz na rakúsko-maďarskej hranici oslavu. Vybraná spoločnosť, v ktorej boli aj príslušníci SS, gestapa a iní, sa stala účastnou na rozmarnej vražde 200 Židov, ktorí boli na danom mieste na nútených prácach. Vrahovia zmizli, svedkovia sa neobjavili ani po vojne a potrestanie páchateľov sa nikdy neudialo. Autorka nás magickým poetickým slovníkom aj originálnym uvažovaním nabáda k zásadnému zamysleniu sa nad kľúčovými udalosťami dejín modernej Európy. Inscenácia získala cenu DOSKY 2013 v kategórii Najlepšia scénografia (David Jařab). Inscenácia je súčasťou dramaturgickej línie „Endlösung“.

réžia: David Jařab

foto: A. Balco

Michaela Zakuťanská: SINGLE RADICALS

Prešovské národné divadlo, Prešov

A žili spolu šťastne až do smrti, lebo sa ani nestretli...
Štyria single prešovčania, jedna noc v hudobnom klube, päť taktov opitosti a odhalenie túžob. Tragikomédia Single radicals je výpoveďou generácie ľudí, ktorí vysokú školu prednedávnom skončili a rozmýšľajú o tom, čo urobiť  s načatým životom. Vymedzujú si priestor v ktorom chcú žiť, hľadajú cieľ o ktorý sa dá zachytiť a túžia po ideálnom partnerovi.
Egoizmus, nevyvážené pomery medzi západom a východom Slovenska, chýbajúca generácia single dvadsiatnikov a tridsiatnikov v meste,  núti našich hrdinov  prehodnocovať vzťahy a hodnoty. V snahe nanovo definovať lásku si uvedomujú, že sa z nich stali Single radicals a zbavení ideálov nie sú schopní pustiť sa do budovania vzťahov.

réžia: Júlia Rázusová

foto: M. Rázus

Karol Horák: SVEDECTVO KRVI

Štátne divadlo Košice

Prvá časť divadelno-literárnej trilógie jedného z najvýznamnejších súčasných slovenských dramatikov Karola Horáka zobrazuje dramatický a ľudský príbeh, ktorý sa odohral v Košiciach a mal veľkú odozvu v celej Európe. Osudy troch ľudí, dnes svätcov, ktorí sa ocitnú v existenciálnej situácii na hranici života a smrti sú podkladom pre rozohranie situácií, odohrávajúcich sa na pozadí historických skutočností. Príbehy Štefana Pongráca, Mareka Križina a Melichara Grodzieckého slúžia aj k zobrazeniu našej skutočnosti a súčasnosti. Téma je totiž z dnešného pohľadu chúlostivá. Náboženská intolerancia, konfesionálna schizma kresťanstva, nacionálne vášne. V Horákových hrách je vždy prítomné silné posolstvo dnešku.
Poľská režisérka Agnieszka Olsten javiskovou interpretáciou príbehu vstupuje do umeleckej a literárnej polemiky, ktorá oslovuje predovšetkým mladé publikum.

réžia: Agnieszka Olsten

foto: B. Konečný

Ľubo Burgr, Dušan Vicen: VNÚTRO VNÚTRA

Divadlo SkRAT, Bratislava

Prípad dvojitého agenta, tajne vysväteného kňaza vdp. Ing. Přemysla Coufala, ktorý bol vo svojom byte  24. februára 1981 nájdený mŕtvy so stopami po brutálnej vražde, uzavreli vtedajšie československé vyšetrovacie orgány ako samovraždu. Ani vyšetrovanie z roku 1990, po ktorom bol prípad odložený, nedospelo k inému záveru. Rozhodnutím súdu z roku 1992 boli všetky spisy týkajúce sa prípadu uzamknuté v trezore archívu SR – s dátumom uvoľnenia, ktorý korešponduje s dátumom premlčania možných trestných činov súvisiacich s prípadom.
V inscenácii Vnútro vnútra, vytvorenej v rámci projektu Divadelnej Nitry Paralelné životy, sa autori Ľubomír Burgr a Dušan Vicen zaoberajú nielen týmto dodnes neobjasneným prípadom v snahe očistiť meno kňaza, ale aj mechanizmami, ktoré umožňovali v rámci ŠtB budovanie paralelnej mocenskej štruktúry, vzájomnú kontrolu jednotlivých zamestnancov a spolupracovníkov na všetkých úrovniach tejto organizácie a ktoré dokonca môžu fungovať aj po jej zániku.

réžia: Ľubo Burgr, Dušan Vicen

foto: G. Žigová

 


RSS FaceBook YouTUBE
mapa stránok | Prehlásenie o prístupnosti

© 2010 Divadelný ústav – Všetky práva vyhradené. Divadelný ústav je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR.