Tlačiť

Konferencia

 

KONFERENCIA NOVÁ DRAMATURGIA / NOVÝ DRAMATURG II.
13. 5. 2014
Štúdio 12, Bratislava

 

Medzinárodná konferencia o súčasnej dramaturgii

Divadelný ústav pokračuje v organizovaní série konferencií, ktoré sa týkajú uvádzania novej drámy na európskych javiskách. Práve takzvaná nová či performatívna dramaturgia sa zaslúžila v posledných niekoľkých desaťročiach o koniec klasickej textovej dramaturgie a neraz boli práve dramaturgovia iniciátormi nových postupov a vizionármi, ktorí tušili, že klasická dramaturgia si postupne rozšíri pole svojho pôsobenia. Minuloročná konferencia, ktorá sa uskutočnila počas festivalu Nová dráma/New Drama na národnej úrovni, sústredila plejádu aktívnych slovenských dramaturgov. Jej výsledkom bolo prvé oficiálne stretnutie slovenských dramaturgov a sedemnásť hodnotných príspevkov či zamyslení sa nad postavením dramaturga a funkcie tejto profesie v súčasnom divadle. V nastolenom trende pokračujeme, avšak dramaturgický záber rozširujeme aj na európske divadlo. Prinášame pohľady renomovaných európskych teoretikov, dramaturgov i kritikov zaoberajúcich sa otázkami dramaturgie, novej drámy a nových foriem divadla. Na jednej strane pokračujeme v analýze spojenia nová dráma – nová dramaturgia, na strane druhej si kladieme otázky o postavení novej dramaturgie a dramaturga. Do akej miery sa z neho stáva takzvaný literárny manažér či informačný dizajnér? Je súčasťou kreatívneho procesu tvorby, či aj kritikom a komentátorom inscenačného tvaru? Ako doba a regionálny kontext vplývajú na vývin dramaturgie? Veríme, že naši renomovaní a skúsení hostia ponúknu nielen odpovede na položené otázky, ale otvoria aj otázky nové, ktorými rozvíria mierne stojaté vody súčasnej dramaturgie.

 

Program konferencie

 

9.00   registrácia účastníkov

9.15   otvorenie konferencie / Vladislava Fekete

9.30   Patrice Pavis / Francúzsko

10.00   John Elsom / Veľká Británia

10.20   Max Ryynänen / Fínsko

 

10.40   prestávka

 

11.00   Thomas Irmer / Nemecko

11.20   Viktor Minkov / Rusko

11.40   Ana Tasić / Srbsko

12.00   diskusia / I. časť

 

12.30   obedňajšia prestávka / prehliadka priestorov Divadelného ústavu

 

14.00   Anna Grusková / Slovensko

14.20   Ákos Németh / Maďarsko

14.40   Amelia Kraigher / Slovinsko

 

15.00   prestávka

 

15.20   Sanja Nikčević / Chorvátsko

15.40   Kamila Černá / Česko

16.00   diskusia / II. Časť

 

Moderátori konferencie: Veronika Kolejáková a Jozef Koleják

 

Dramaturgia a postdramaturgia

Patrice Pavis

Základným východiskovým bodom konferencie Nová dramamturgia – nový dramaturg II. sa stala štúdia Patrica Pavisa Dramaturgia a postdramaturgia uverejnená v časopise kød – konkrétne ø divadle (č. 2 – 3, 2014), v ktorej autor podáva správu o aktuálnej situácii v dramaturgii. V nadväznosti na štúdiu sa Patrice Pavis v konferenčnom príspevku venuje problematike neodramaturgie či postdramaturgie. V úvode sa zaoberá dramaturgiou v jej klasickej forme a rozoberá schémy dramaturgickej analýzy v závislosti od dobového a regionálneho kontextu. Analýza ponúka rýchly prehlaď viacerých druhov dramaturgie v spojitosti s rôznymi druhmi divadla: autorské divadlo, edukatívne divadlo, dramaturgia herca, post-naratívna dramaturgia, vizuálna dramaturgia, tanečná dramaturgia, dramaturgia diváka a performatívna dramaturgia. Na príklade kórejského pansori ukáže, ako rozdielne je dramaturgia vnímaná a chápaná v nezápadnej kultúre. Inscenácia a prijatie „modernizovaného“ pansori Lee Jarama odhaľuje, že dramaturgia nemusí byť len poznaním naratívnej štruktúry, ale je to tiež zážitok z hlasu, hudby, rozprávania a spievanie príbehov, ktoré nás nútia prehodnotiť naše intelektuálne (ne)pochopenie performatívnosti a jej dramaturgie.

Patrice Pavis vyučuje predmet Divadelné štúdiá na University of Kent v Canterbury. Je autorom viacerých uznávaných publikácií: Dictionaire du Tháâtre (Messidors/Editions Sociales, 1987; v slovenskom preklade Divadelný slovník. Bratislava : Divadelný ústav, 2004), L'analyse des spectacles: théâtre, mime, danse, danse-théâtre, cinéma (Armand Colin, 2005), La mise en scène contemporaine: origines, tendances, perspectives (Armand Colin, 2007). Ako hosťujúci profesor prednáša na mnohých divadelných školách po celom svete (Mníchov, New York, San Diego, Soul) a pravidelne sa zúčastňuje medzinárodných konferencií (Sydney, Moskva, Helsinki, Madrid, Tokyo, Soul, Cardiff, Mainz, Taipei).

 

Strach zo slov

John Elsom

Pred päťdesiatimi rokmi bolo úlohou dramaturga čítať scenáre, ktoré preferovali zväčša iba verbálnu podobu a posudzovať ich na základe často príliš subjektívnych postojov. Literárni kritici zdedili niektoré aristotelovské idey, Brechta a Artauda a do týchto teórií vniesli vlastnú intuíciu, predsudky a všetko ďalšie, čo sa im v tom čase zdalo byť vhodné. Len malé množstvo producentov by dnes bolo spokojných s takýmto prístupom. Na západe existujú analytici konzumentov divadelných a televíznych produkcií, ktorí prinášajú vedecké analýzy o tom, čo sa divákovi páči a čo nie. V srdci tejto zmeny dramaturgie leží strach zo slov.

John Elsom je riaditeľom A.I. Arts Management Consultants Ltd v Londýne. K jeho aktuálnym projektom patríséria televíznych dokumentov Secret Palaces, študijné návštevy a semináre s Beijing Media Group a britskými vysielateľmi. Bol menovaný za riaditeľa nadchádzajúcej medzinárodnej divadelnej sezóny v Rose Theatre v Kingstone. Od skončenia univerzity je spisovateľom na voľnej nohe. S jeho menom sa spája množstvo publikácií, operné libreto, viaceré hry a rozsiahla žurnalistická činnosť. Bol editorom umeleckej zložky amerického časopisu The World and I, pôsobil ako divadelný kritik, umelecký korešpondent pre BBC i hľadač talentov pre Paramount Pictures.

 

Učenie sa od dramaturgov – poznámky o úlohe dramaturgie dnes

Max Ryynänen

Klasickou úlohou dramaturga je nájsť kľúč pre pochopenie širšieho kontextu diela. Prekladové diela (umelecké), dramatizácie a kritiky sú kľúčové pre umelca-filozofa, rovnako tak je dôležité aj predstavovať a prezentovať diela, témy a perspektívy v štýle hamburskej dramaturgie. Dnes je to už omnoho viac o písaní a úpravách, až by mohla vzniknúť otázka: Čo by sa mohli ostatní umelci a umelecké formy naučiť z krízy dramaturgie? Autor verí, že performatívne umenia vstupujú do éry, v ktorej budú priekopníkmi významu umenia a filozofie, čo ďalej rozvádza a obhajuje.

Max Ryynänen vyučuje Teóriu vizuálnej kultúry na univerzite v Aalto v Helsinkách. Mnohé jeho štúdie boli publikované v odborných časopisoch (Contemporary Aesthetics, Nordic Journal of Aesthetics), avšak väčšina jeho prác vzniká pre neakademické prostredie. V publikáciách a kritikách / esejach, ktoré boli napísané pre umelecké časopisy (Art Pulse, Atlantica Internacional, Flash Art, Kunstkritikk) sa venuje napríklad teórii filmu a inštitucionálnym problémom v umení. Takisto organizoval workshopy a prednášky pre mnohé vzdelávacie programy (FIT, Space, Kedja), pre divadelné a tanečné festivaly (Riga Homo Alibi, Homo Novus, Ljubljana Exodos, Rezekne), výstavné centrá (Kiasma Helsinki, Oslo Kunsthalle, Design Museum Helsinki) a umelecké univerzity (VŠVU Bratislava, The Royal College of Art Stockholm, Theatre Academy of Finland).

 

Dramaturg v meniacom sa nemeckom divadle

Thomas Irmer

Dramaturgia bola veľmi dlhý čas považovaná za chrbtovú kosť nemeckého divadla, jeho mozog a systém. Napriek tomu, že bola obdivovaná mnohými inými divadelnými kultúrami, funkcia dramaturgie sa v nemeckom divadle radikálne zmenila. Na jednej strane stojí diverzifikácia pre mnoho rôznych konkrétnych odvetí, na strane druhej musíme diskutovať o strate postavenia dramaturga ako „spolurežiséra“ a intelektuálneho vodcu inscenácie. Napriek tomu však dramaturg zohráva významnú úlohu v novom systéme divadla, ktoré sa nezaobíde bez dramaturgie.

Thomas Irmer je kritik a akademik žijúci v Berlíne. Je častým prispievateľom do Theater heute a autorom a spolurežisérom štyroch dokumentárnych filmov o divadle. Absolvoval štúdium anglickej a nemeckej literatúry na univerzite v Lipsku v roku 1988, kde v roku 1994 obhájil doktorát na tému venovanú postmodernej americkej próze. Od roku 2003 do roku 2006 bol dramaturgickým poradcom medzinárodnej divadelnej sezóny Spielzeiteuropa na Berliner Festspiele. Naposledy mu vyšla kniha Andrzej Wirth : Flucht nach vorn (Spector books, 2013) a jeho najbližšia séria prednášok na univerzite v Osnabrücku bude v roku 2014 venovaná európskemu divadlu ako kultúrnemu dedičstvu.

 

Moderná dramaturgia v rýchlo sa meniacom svete

Viktor Minkov

Všade na svete, rovnako aj v Rusku sa dramaturgia snaží držať krok s dobou, vyrovnať sa s informačným preťažením. Ruské divadlo sa usiluje nezaostávať za európskym – a preto sa v danej chvíli samo pripravuje o slová. V dobe zachytenej a charakterizovanej vizualitou je pre dramatikov ťažké definovať svoje miesto v divadle. Dramatik nemôže premeškať žiadnu šancu konfrontovať drámu s vizualitou. Rovnako je však nutné, nejakým spôsobom ju s vizualitou prepojiť. Preto vzniká množstvo spojenectiev a tímovej práce. Takzvané „šuflíkové“ hry sa stávajú raritou, hry sú zvyčajne písané pre konkrétne potreby špecifickej inscenácie, dopĺňané či písané priamo pri skúškach a občas nedostanú ani finálnu publikovateľnú podobu.

Viktor Minkov vyštudoval činohernú réžiu na Štátnej univerzite kultúry a umenia v Petrohrade v roku 1992. V roku 1995 bol vymenovaný do vedenia Štátneho petrohradského činoherného divadla Priut komedianta a od roku 2000 je jeho riaditeľom a umeleckým šéfom. Po prvýkrát v Rusku zaviedol systém štátneho divadla bez stáleho súboru. Je propagátorom a organizátorom divadelných zájazdov Priut komedianta do Nemecka, Švajčiarska, Českej republiky, Litvy, Poľska a Fínska a takisto organizátorom a umeleckým riaditeľom festivalu Petrohradské divadelné sezóny, ktorého sa zúčastňujú popredné petrohradské divadlá.

 

Dramaturgia reality – dokumentárne divadlo v krajinách bývalej Juhoslávie

Ana Tasić

Vo svojej štúdii sa autorka venuje funkcii „dramaturgie reality“ na príklade vybraných inscenácií Dina Mustafića, Selmy Spahić, Olivera Frljića, Andrása Urbána a Borisa Liješevića a jej schopnosti vytvoriť konštruktívnu platformu na zvyšovanie sociálneho povedomia a prekonávanie etnických konfliktov pomocou dialektickej konfrontácie s nedávnou históriou. Rovnako reflektuje skutočnosť, že tieto dramaturgie reality sú nástrojom na udržiavanie spomienok o nedávnych spoločenských a politických krízach. Prerozprávaním skutočných príbehov a bolestivých skúseností ľudí používajú spomínaní umelci javisko ako miesto pre živenie kritických názorov na nedávnu minulosť, ale rovnako aj na prítomnosť, v ktorej žijeme. Dramaturg tu funguje paralelne ako výskumník, archivár, zberateľ, žurnalista, svedok, editor i sociológ. Dramaturgia je nástrojom na spochybňovanie spoločenských, politických a kultúrnych noriem, ale takisto aj prostriedok ich ďalšieho vývoja.

Ana Tasić je divadelná kritička, autorka novinových článkov a teatrologička. Zúčastnila sa mnohých medzinárodných konferencií o teatrológii a manažmente kultúry (Lincoln 2012, Londýn 2011, Belehrad 2009, Nový Sad 2009, Cambridge 2000, Moskva 1997). Bola účastníčkou viacerých okrúhlych stolov a diskusných fór týkajúcich sa divadelnej praxe ako aj členkou porôt mnohých divadelných festivalov. Od júla 2005 pracuje ako divadelná kritička a pravidelne prispieva do denníka Politika. Na Fakulte dramatických umení v Belehrade vyučovala predmet Dejiny svetového divadla.

 

Nezávislá dramaturgia – čo to znamená?

Anna Grusková

Časy, keď boli divadelníci na Slovensku schopní hodiny diskutovať o práve videnej inscenácii, o zmysle divadla v dnešnej spoločnosti, sú nenávratne preč. Vízia divadla, ktoré by dokázalo ovplyvňovať celú spoločnosť, je smiešna. Dokonca aj veľmi dobré inscenácie musia o diváka bojovať. Najúspešnejšími audiovizuálnymi produkciami sú televízne seriály. Herci vymieňajú každý večer svoje seriálové postavy za divadelné, ale na javisko si prenášajú ich výrazový aparát. Aj divadelná scénografia so svojou unikátnou úlohou a významom je často koncipovaná ako univerzálny dizajn. Slovenské národné divadlo sa nachádza v bezprostrednej blízkosti veľkého nákupného centra. Je tu ešte miesto pre nezávislú dramaturgiu? Ako môže vyzerať?

Anna Grusková je česko-slovenská divadelná, filmová a rozhlasová autorka a režisérka. Absolvovala divadelnú a filmovú vedu na Karlovej univerzite v Prahe a v súčasnosti študuje na Filmovej fakulte VŠMU v Bratislave. Iniciovala a viedla mnoho domácich i medzinárodných projektov s umeleckým, ale aj so spoločenským rozmerom (Amerika, Nevesty, Sarkofágy a bankomaty), na ďalších spolupracovala ako autorka (Donaudrama, Šanca '89). Jej hra Rabínka o osudoch bratislavskej židovskej aktivistky Gisi Fleischmann bola inscenovaná v Slovenskom národnom divadle a v Theatre Reon v Bologni. Okrem iného režírovala divadelnú a filmovú inštaláciu Dunajdráma alebo Hnusná káva, lacné cigarety a dokumentárne filmy Rabínka (2013), Mýtus na Zemi (2013) a Návrat do Horiaceho domu (2014).

 

Divadlo a politika v dnešnom Maďarsku

Ákos Németh

Najzjavnejším špecifikom dnešného maďarského divadla je jeho angažovanosť v politike. Stále väčšia skupina divadelnej obce je presvedčená, že nie je možné nemať a neprezentovať ostrý postoj voči politike. A hoci všetci akceptujú „raison d`être” – dôvod na existenciu – divadla zábavy, šoubiznisu v divadle, ktorý má v maďarskom divadle dlhú tradíciu (napríklad vo forme operety), mnohí nesúhlasia s podporovaním tohto typu divadla z daní občanov. Ak človek sleduje udalosti v maďarskej kultúre, zásah politiky do jej fungovania je očividný. Ovplyvňuje divadelný život, samotné inscenácie a rovnako aj každodennú prevádzku divadla.

Ákos Németh pracuje na voľnej nohe; od roku 2002 je maďarským kurátorom festivalu New Plays for Europa, ktorý sa koná každé dva roky v nemeckom meste Wiesbaden. Jeho hry boli inscenované v mnohých maďarských divadlách a na divadelných školách. Takisto sa hrali v Nemecku, vo Francúzsku, v Chorvátsku, Poľsku, Anglicku a Spojených štátoch. Jeho komédia Zlodeji áut bola spracovaná vo forme inscenovaného čítania v Národnom divadle v Londýne a inscenovaná v Rep Theatre v Birminghame. V roku 2013 bola jeho hra Webové impérium inscenovaná v New Yorku divadlom Threshold Theatre. Niektoré jeho hry boli preložené aj do slovenčiny.

 

Nová dramaturgia, nový dramaturg a nová dráma

Amelia Kraigher

Na základe autorských projektov, sólových performancií a dramatických textov slovinských dramaturgov a dramatikov mladej generácie Simony Semenič (5fantkov.si, Še me dej), Simony Hamer (Kladivo ali pinceta?) a Sašky Rakef (Dolg Rakef Saške/Dolg RS) pozoruje autorka tendencie a procesy novej slovinskej drámy, ktorá sa odpútala od klasických noriem dramatickej formy. Už samotný obsah týchto textov prináša jasné povedomie a reflexiu v spôsobe ich inscenovania a podmienkach súčasnej drámy a divadelného umenia.

Amelia Kraigher je divadelná vedkyňa. Pracuje ako dramaturgička, editorka, jazyková editorka a prekladateľka. Od roku 1997 do roku 2010 pravidelne písala pre denníky (Dnevnik, Večer, Primorske novice, Gorenjski glas) a rádio (Radio Študent, Radio Koper) a dodnes prispieva článkami a esejami do odborných publikácií na poli umenia a humanitných vied (Maska, ČKZ, Sodobnost, theatre bills, Revija 2000, Zofa). Ako dramaturgička spolupracovala na viacerých činoherných, bábkových a tanečných inscenáciách. Bola vedúcou redakcie kultúry a humanitných vied v rádiu Študent (2000 – 2002), spoluzakladateľkou, členkou redakčnej rady (1997 – 2006) a šéfredaktorkou (2012 – 2017) časopisu Maska, Performing Arts Journal a v rokoch 2010 – 2014 členkou rady Inštitútu Maska. Zúčastnila sa na viacerých medzinárodných divadelných stretnutiach, workshopoch, sympóziách a diskusných platformách v Európe a Ázii.

 

Hľadanie hlasu alebo politika, emócie a identita – náčrt pre štúdium o polstoročí chorvátskej drámy

Sanja Nikčević

Autorka analyzuje posledné polstoročie v chorvátskej dramatickej literatúre (od šesťdesiatych rokov 20. storočia, ktoré boli istým zlomovým bodom až do dnešného dňa) prostredníctvom analýzy korpusov kánonických a uznávaných hier, najmä ich vzťahu k realite, v ktorej autori žijú. Analyzujúc témy zvolené autormi, ako aj preferované žánre, dochádza k zaujímavému stretnutiu, v ktorom sa vzťahy medzi politikou, emóciami a intertextualitou menia v prospech niektorej z nich. Roky 60. a 70. boli dominantne subverzívne a orientované na politiku (Brešan, Kušan, Bužimski, Škrabe – Mujčić – Senker), roky 80. pátrali po emóciách (Gavran, Kaštelan, Matišić) a v 90. rokoch dominovala intertextualita ako spôsob hľadania vlastného prejavu (Vidić, Sajko, Mihanović, Bošnjak, Štivčić).

Sanja Nikčević je teatrologička a divadelná kritička. Pôsobí ako profesorka teatrológie na Umeleckej akadémii v Osijeku a vedúca dramatickej sekcie na Postgraduálnom štúdiu literatúry na Filozofickej fakulte v Osijeku. Je predsedníčkou Chorvátskeho združenia divadelných kritikov a teatrológov (HDKKT) a konzultantkou Európskej divadelnej ceny. Pracovala ako novinárka a divadelná kritička v novinách Večernji list a bola poradkyňou pre divadlo na ministerstve kultúry. Dvakrát absolvovala Fulbrightove štipendium v USA, je zakladateľkou a prvou predsedníčkou chorvátskeho centra ITI. Mimoriadne aktívna je aj v medzinárodných divadelných združeniach.

 

Nová Dramaturgia. Česká republika

Kamila Černá

Autorka sa zameriava na vývin českej dramaturgie po roku 1989 a jej súčasný stav. Venuje sa najmä otázkam dramaturgie ako vytváraniu skladby repertoáru, ako konštituovaniu profilu divadla (súboru) ako aj vzťahu dramaturgia a súčasná česká hra. Zároveň sa usiluje pomenovať úlohu dramaturgie v procese odklonu českého divadla od divadla drámy. Sleduje prevažne oblasť divadla činoherného, samozrejme s nutným presahom týkajúcim sa spoločných charakteristík dramaturgie iných divadelných žánrov.

Kamila Černá vyštudovala divadelnú vedu a informatiku na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Je vedúcou Edičného oddelenia Inštitútu umenia – Divadelného ústavu v Prahe, editorkou edície Súčasná hra a šéfredaktorkou časopisu Czech Theatre. Pravidelne publikuje v odborných časopisoch a novinách (Svět a divadloDivadelní novinyLoutkářLidové noviny). Od roku 2002 je členkou dramaturgickej rady Medzinárodného festivalu Divadlo v Plzni a od roku 2007 je jeho hlavnou dramaturgičkou.


RSS FaceBook YouTUBE
mapa stránok | Prehlásenie o prístupnosti

© 2010 Divadelný ústav – Všetky práva vyhradené. Divadelný ústav je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR.