Tlačiť

Ladislav Chudík

27. máj 1924 – 29. júl 2015

Ladislav Chudík patrí k mladším predstaviteľom prvej profesionálnej generácie hercov Slovenského národného divadla. Najmä mužské zastúpenie sa vyznačovalo silným hereckým potenciálom. Členom hereckého súboru sa stal ešte pred rokom 1945, keď bol umeleckým šéfom a dramaturgom Činohry SND Janko Borodáč. Avšak voči dovtedy prevládajúcej romanticko-patetickej hereckej poetike sa Ladislav Chudík, a spolu s ním tiež František Dibarbora, Martin Gregor či neskôr Gustáv Valach, Karol Machata a ďalší, začal štýlovo vyhraňovať.

Ladislav Chudík bol hercom, o ktorých sa hovorí, že nehrajú, ale sú. Jeho herectvo  postupne vyzrievalo do neteatrálneho prejavu, zbaveného tradičných a zovšeobecňujúcich ornamentov, formovaného intelektom, ale precíteného a zvnútorneného. Základom jeho intonačnej krivky sa stala významová logika textu. Svojím prístupom sa tak stal priekopníkom moderného slovenského herectva „reálneho tónu“.

Tvárnosť v ňom najviac rozvíjali režiséri obsadzovaním do vnútorne disharmonických postáv. Herec k nim nikdy nepristupoval vonkajškovým charakterizačným stvárnením, ale metódou introspekcie s už citeľnými príznakmi hereckého konkretizmu. Týmto vo vývoji slovenského herectva akoby predbehol svoju dobu. Chudíkovskú hereckú svojbytnosť možno charakterizovať tým, že dovtedajšiu popisnosť novátorsky nahrádzal ostrejšími strihmi, herectvom skratky. Ladislav Chudík vybočil z tradičnej cesty a dal sa do hľadania – nehľadal postavu v sebe, ale seba nachádzal v postave. Bol civilný, konkrétny, autentický, a tým sa začal od všetkých odlišovať. Jeho proces racionálneho prístupu pri tvorbe postavy sa začínal podrobnou analýzou, skúmaním jej psychologického pozadia a napokon určením logickej krivky, aby na jej základe vytvoril motivický reťazec pre herecké konanie. Pritom sa vždy usiloval o sebavyjadrenie, čiže vyjadrenie, v ktorom by sa nevzdialil sebe samému. Aby výraz postavy bol zároveň aj výrazom jeho samého. Ako pedagóg herectva (na Štátnom konzervatóriu a neskôr na Vysokej škole múzických umení) zastával názor, že správať sa na javisku prirodzene je povinnosťou herca. Často svojim študentom vravieval: „Ak sa pes správa prirodzene, je psou povinnosťou správať sa prirodzene“.

Vďaka bytostnej pokore, plnej odovzdanosti sa profesii, pracovitosti, neúnavnej chuti a úsiliu zdokonaľovať sa i napredovať a rovnako vďaka hlbokému presvedčeniu, že herec rastie ruka v ruke so svojím duchovným a intelektovým rozvojom, herecká dráha Ladislava Chudíka nemala priebeh sínusoidy, ale perspektívneho stúpania.

Ľubica Krénová

Kurátorka Ľubica Krénová
Výtvarné riešenie Nora Nosterská
Divadelný ústav Bratislava © 2014

Výstava sa zobrazí po kliknutí na obrázok.


RSS FaceBook YouTUBE
mapa stránok | Prehlásenie o prístupnosti

© 2010 Divadelný ústav – Všetky práva vyhradené. Divadelný ústav je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR.