Tlačiť

Jozef Palka

17. február 1924 – 3. február 1982

Divadlu sa venuje najprv ako ochotnícky herec a režisér v divadelnom krúžku Štefánik v Bratislave. Palkov umelecký profil na začiatku zásadne ovplyvní štúdium vedy o umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1945 – 1950) a divadelná činnosť na povojnovej Novej scéne Národného divadla. Na štátnom konzervatóriu v Bratislave absolvuje dramatický odbor (1944 – 1946). Teoretické vedomosti si prakticky overuje pod dohľadom skúsených divadelníkov Drahoša Želenského a Márie Bancíkovej v Štúdiu Novej scény. Režíruje tu svoje prvé predstavenia.

Na konci štyridsiatych rokov sa stane umeleckým šéfom a režisérom vznikajúceho Divadla pracujúcich v Považskej Bystrici. Na čelo divadelníkov sa postaví ešte v prípravnom období a neskôr sa stane profilujúcou osobnosťou umeleckého súboru. Najtuhšie roky schematizmu v slovenskom profesionálnom divadle (1950 – 1952) strávi mimo divadla na vojenskej prezenčnej službe v rozhlase. Medzitým už Divadlo pracujúcich presídli do Žiliny a Jozef Palka intenzívne ovplyvňuje a formuje jeho divadelný profil. Popri povinných dramaturgických „jazdách“ súčasnej slovenskej dramatiky starostlivo koncipuje a realizuje svoj náročný umelecký program. Orientuje sa na básnickejšie predlohy a svoje réžie rozochvieva v lyrickejších a poetickejších tónoch. Jeho umelecké úsilia vyvrcholia inscenáciou Schillerovej Márie Stuartovej (1957).

Po týchto presvedčivých umeleckých úspechoch odchádza do košického angažmánu, kde presadzuje koncepciu moderného divadelného jazyka a myšlienkovo závažného repertoáru. Aktivizuje v hereckom súbore dovtedy málo aktivizované výrazové prostriedky (1958 – 1963).

Krátke, no umelecky významné intermezzo Palkovej režijnej tvorby sa udeje na Morave v ostravskom divadle (1964 – 1965).

Dôležité obdobie režisérovho umeleckého životopisu sa spája s umeleckým vedením a réžiami v Divadle poézie v Bratislave.

Vracia sa znovu do súboru Novej scény, kde priebojne profiluje jej činohernú zložku. Koncízne a presvedčivo pozdvihne aj tvorivý potenciál našej prvej scény, predovšetkým umelecky vzopätou, režijne vnútorne pochopenou a herecky detailne prepracovanou inscenáciou Sartrovej hry Diabol a Pán Boh (1965).

Palkov umelecký profil by bol neúplný bez významnej etapy jeho tvorivej práce pre rozhlas a televíziu. Aktívne svojou režijnou tvorbou formuje tvár populárnych bratislavských televíznych pondelkov.

Básnik javiska svojou tvorivou energiou a silou umeleckej výpovede ovplyvnil takmer všetky slovenské profesionálne divadlá. Stopy jeho poetických inscenácií ostávajú hodnotou aj inšpiračným zdrojom pre mladú slovenskú divadelnú kultúru.

Martin Timko

Kurátor Martin Timko
Grafické riešenie Viera Burešová
Divadelný ústav Bratislava © 2014

Výstava sa zobrazí po kliknutí na obrázok.


RSS FaceBook YouTUBE
mapa stránok | Prehlásenie o prístupnosti

© 2010 Divadelný ústav – Všetky práva vyhradené. Divadelný ústav je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR.