Tlačiť

Július Barč-Ivan

1. máj 1909 – 25. december 1953

Narodil sa v Krompachoch. Jeho otec bol spišský Nemec, pôsobil ako učiteľ a správca školy. Matka Alžbeta, rodená Ivanová, bola maďarskej národnosti. Po matke si dal aj svoj literárny pseudonym. Rodné mesto Krompachy sa pre publicistu, prozaika  a dramatika stalo významným umeleckým determinantom, ktorý hlboko a natrvalo vstúpil do jeho života a tvorby. Svoj výraz našlo v sociálno-humanistickej epike, ale aj v dráme. V roku 1926 úspešne zložil skúšku dospelosti na reálnom gymnáziu v Prešove. Po maturite odišiel študovať právo na Karlovu univerzitu do Prahy. Zo zdravotných dôvodov musel však školu predčasne ukončiť. Po dvoch semestroch štúdia práva odišiel pracovať ako daňový úradník do Košíc. Po roku sa znovu zapísal na vysokoškolské štúdium a začal študovať na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Na rozhraní rokov 1929 a 1930 začal prispievať svojimi článkami do novín a časopisov.

Po skončení teologického štúdia a krátkom vojenskom výcviku v Prahe nastúpil v novembri 1934 ako kaplán do Užhorodu. Napísal hru 3000 ľudí, ktorá aj keď je situovaná do cudzieho prostredia, súvisí s jeho rodným mestom. Mal na mysli osudy krompašských robotníkov, ktorí sa ocitli bez práce. Vo februári 1935 sa stal administrátorom a neskôr farárom v Pozdišovciach na východnom Slovensku. V tom istom roku knižne vyšla jeho hra 3000 ľudí (ÚSOD, Turčiansky Svätý Martin).

Mladý začínajúci dramatik a kňaz ovládal niekoľko svetových jazykov, bol na študijnom pobyte vo Francúzsku, v Anglicku a v Taliansku. V roku 1937 napísal svoju novú hru Diktátor. Veľký ohlas zaznamenala inscenácia Barčovej hry Na konci cesty (20. 5. 1939) v SND v réžii Ferdinanda Hoffmanna. Začiatkom štyridsiatych rokov napísal svoju jedinú veselohru Mastný hrniec (1940). Premiéru mala v SND 9. marca 1940 v réžii F. Hoffmanna. Hneď po premiére cenzúra zakázala ďalšie predstavenia. Hru sprevádzali neľahké osudy, vtedajšie Ministerstvo školstva a národnej osvety vydalo zákaz, nesmeli v nej na ochotníckych scénach účinkovať rádoví učitelia a stredoškolskí profesori. V roku 1941 vyšiel Mastný hrniec aj tlačou vo vydavateľstve Kompas v Turčianskom Svätom Martine. V ÚSOD-e vydali ďalšiu Barčovu hru Na konci cesty (1942).

V tom istom roku odišiel z Pozdišoviec a zanechal službu evanjelického farára. Presťahoval sa do Martina, kde sa stal tajomníkom Slovenskej národnej knižnice. Barčova veľkolepá hra Matka uzrela svetlo sveta v roku 1943 a zároveň vyšla knižne v Matici slovenskej. Premiéra tejto drámy bola v ochotníckom súbore Slovenský spevokol v Martine 29. mája 1943. V roku 1944 napísal hru Neznámy – filozofickú drámu s prvkami existencializmu, ešte pred objavením tohto filozofického a literárneho prúdu. Zdá sa akoby v nej autor prorocky, ba až vizionársky predpovedal osudy našej krajiny po vojne.

Dramatik sa aktívne zapojil do SNP a poverili ho ideovým vedením Národných novín. Na sklonku vojny, už na oslobodenom území, dopísal svoju drámu Dvaja (1945).  V rokoch po vojne napísal ešte hry Veža (1947) a Koniec (1948). Svoju poslednú hru Poeta laureatus začal písať v roku 1949 a dokončil ju v roku 1952. Vyčerpaný chorobou umrel v martinskej nemocnici na Božie narodenie v roku 1953.

 

Martin Timko

Kurátor Martin Timko
Grafické riešenie Viera Burešová
Divadelný ústav Bratislava © 2009

Výstava sa zobrazí po kliknutí na obrázok.


RSS FaceBook YouTUBE
mapa stránok | Prehlásenie o prístupnosti

© 2010 Divadelný ústav – Všetky práva vyhradené. Divadelný ústav je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR.