Tlačiť

Jozef Gregor Tajovský

18. október 1874 – 20. máj 1940

Narodil som sa pred šesťdesiatimi rokmi. Do školy som nerád chodil, ale musel. I mať ma raz ubila, keď som vyhlásil, že nepôjdem do školy, ale na pílu – robiť. Kamaráti mali už fajky, zarobili, v karty sa mohli zahrať a ja – drv maďarskú mluvnicu, daj sa učiteľom šticovať a sbieraj špačky popod panské okná a na tanec nechoď, lebo nemáš za čo dať milému dievčatku zahrať. V literatúre začal som veršíkmi, dievčencom a či srdcu kvôli, ale baťko Vajanský mi bol ešte do učiteľského ústavu v „Národných Novinách“ odkázal: „poeta nascitur, tomu žiadne pravidlá nespomôžu“. Zostali mi vtedy rozprávky a drámy. Román – to je dlhá robota. Dnes už nepíšem ani rozprávky, lebo som vypadol z hniezda, z dediny a opakujem sa. Lepím teda divadelné hry a úfam sa sláve a ešte viac tantieme.

Najradšej na svete mám tajovské klobásky, pohár bratislavského vína a detviansku pesničku, keď ju spieva dobrý kamarát, alebo lúdi sláčik z cigánskych husieľ.

Rád som videl dievčatá a ony mňa; preto som si najkrajšie vzal. Mám dcéru skoro na vydaj, vilu a záduch; ale keď vypijem liter vína, rád by som videl vrstovníka, ktorý by ma v odzemku prevýšil! Mám rád smiech alebo plač, nerád vidím zlosť, s nikým sa nehnevám. Od svojho starého otca, hutného robotníka a roľníka, získal som na celý život jedno ponaučenie: Keď ti bude dobre, neukazuj, ak ti bude zle – vydrž. Preto vraj i moje postavy sú málo dramatické, lebo sme v živote nič veľkého nevykonali. Ak sa priznať, tak ma mrzí len jedno: že som sa viac neučil.

Vlastný životopis Jozefa Gregora Tajovského uverejnený r. 1931 v Slovenskom literárnom almanachu.

 

Kurátorka Frederika Čujová
Grafické riešenie Viera Burešová
Divadelný ústav Bratislava © 2014

Výstava sa zobrazí po kliknutí na obrázok.


RSS FaceBook YouTUBE
mapa stránok | Prehlásenie o prístupnosti

© 2010 Divadelný ústav – Všetky práva vyhradené. Divadelný ústav je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR.