Úvodná stránka / Aktivity / Štúdio 12

Aktuálny repertoár Štúdia 12

Andrej Kuruc: KEBY VECI BOLI... v rámci platformy MLIEČNE ZUBY Réžia: Andrej Kuruc Dramaturgia: Katarína Lesayová Hudba a zvuková dramaturgia: Jakub Cvach Kostýmy a scéna: Katarína Žgančíková Hrajú: Lea Vitkovská, Tomáš Kostelník, Radoslav Hačunda Premiéra: 2. 6. 2009 V spolupráci s VŠMU Bratislava Zámerom inscenácie je sprostredkovať životný štýl mladých ľudí na internátoch poetickým jazykom, ktorý pomenúva bežné veci nebežným spôsobom. Impulzom boli čiastočne autobiografické zážitky autora. Myšlienkou projektu je postaviť dilemy tohto spôsobu života proti sebe, poukázať na to, ako sa mladí ľudia vysporadúvajú s odhaľovaním neznámych vecí v sebe a ako reagujú na nové nazeranie na svet. On miluje ju, ona miluje jeho, ja miluje ich, keby len tie veci boli tým, čím sú... čo všetko môže odhaliť a objasniť blízke stretnutie tretieho druhu troch mladých ľudí na jednej internátnej izbe... Inscenácia vznikla na základe divadelnej hry Andreja Kuruca Keby veci boli tým, čím sú, s ktorou zvíťazil v súťaži Dráma 2005.

Zuzana Horníková: ... PRE SARAH (inšpirované divadelnou hrou Psychóza 4.48) v spolupráci s OZ Maják Réžia: Martin Hvišč a Ivan Šranko Dramaturgia a úprava textu: Martin Hvišč Scéna a kostýmy: Diana Strauszová Hudba: Juraj Rovenský Svetelný dizajn: Ivan Šranko Hrajú: Zuzana Horníkova a Miroslava Dudková Premiéra: 30. 4. 2009 Realizované s podporou Komunitnej nadácie Bratislava Autobiografická hra mladej autorky je o dvoch ženách, ktoré sa ocitli v krajnej životnej situácii bez východiska. Nikto. Nič. Bolesť, prázdnota, bezmocnosť, nezmyselnosť života, smrť – takto charakterizuje hru ... pre Sarah jej autorka. „Veď ony sú úplne psycháčky, choré ženy a ešte s akými stavmi! Mňa to nezaujíma. Ja sa cítim dobre! A možno ochorieť? Mať stavy ako ony? Chodiť po svete a nikoho nezaujímať? Necítiť sa dobre? A potom sa k nim priblížiť? Ako sa dostať von z tmy? Je to blízkosť? Záujem? Cit? Ľudia? Ony kričia! Tak ako to má byť?“ Inscenácia ... pre Sarah je o bolesti spôsobenej najmä blízkymi ľuďmi a bezmocnosti vyrovnať sa s tým. Je to krutá a drsná hra o dvoch ženách, ktoré otvorene hovoria o krajných životných situáciách a bez predsudkov pomenúvajú svoje pocity. Ich jazyk je súčastný, drsný a aj vulgárny. Nie je však samoúčelný, spolupracuje s obsahom a témou hry.

Ria Kotibal: ŽENA CEZ PALUBU v rámci platformy MLIEČNE ZUBY Réžia: Adriana Totiková Dramaturgia a hudba: Michal Baláž Scéna: Barbora Ďurišová Kostýmy: Barbora Ďurišová a Adriana Totiková Hrajú: Barbora Paliková, Kristína Sviteková, Anna Čitbajová Premiéra: 22. 4. 2009 Autorská inscenácia vznikla na princípe kolektívnej tvorby a fixovaných improvizácií Tri mladé ženy. 23, 25, 27. Na prahu dospeláckeho života. V ženských priestoroch, v ženských situáciách, v ženských rozhovoroch. O mužoch? Aj. Najmä však o... Nahliadnite spolu s nimi do tajného sveta ženskej kabelky, hlavy aj duše. Asociatívny prúd prehovorov, ktoré na prvý pohľad nedávajú zmysel. Každá hudie o svojom a predsa si rozumejú. Niekedy sa vzájomne poľutujú, o pár minút nato, poohovárajú. Nemôžu žiť spolu, ale ani bez seba. „Osudový problém možno nevyrieši kamarátka cez telefón, prinajmenšom jej však opíšem každý detail tohto dňa! Keď nás nechápu muži, zvládneme to samy.“ Humorný pohľad na veľkú dámsku jazdu.

Lukáš Brutovský: KRÍŽOVKÁRI v rámci platformy MLIEČNE ZUBY Réžia: Veronika Pavelková Dramaturgia a hudba: Lukáš Brutovský Scéna a kostýmy: Michaela Mokrá Produkcia: Zuzana Staroňová Hrajú: Roman Poláčik, Dano Ratimorský, Michal Rosík, Lukáš Pavlásek, Gabriela Marcinková Premiéra: 23. 10. 2008 V spolupráci s VŠMU Bratislava Na počiatku bolo slovo. Slova sa zmocnila krížovka. Krížovkári riešia krížovku, neriešia život. Inscenácia autorského textu o tom, čo sa môže stať, keď nám povedia, kadiaľ vedie cesta. Projekt študentov VŠMU nielen pre priaznivcov intelektuálneho odpočinku a rytierov ducha. Úsmevná jednoaktovka o krížovke, otcoch, synoch, vnukovi, prvom slove a bulharskom tenoristovi na šesť. Krížovka je útvar pozostávajúci z dvoch častí: obrazca a legendy. Obrazec tvoria políčka, do ktorých lúštiteľ vpisuje písmená, skupiny písmen alebo slabiky výrazov podľa legendy. Legenda obsahuje stručné charakteristiky, synonymá alebo výstižné opisy výrazov, ktoré má lúštiteľ vpísať na príslušné miesta v obrazci. Riešením krížovky je tajnička, odmena za vynaložené úsilie. Zvyčajne je to výrok alebo citát, ktorý rozširuje obzor lúštiteľa. Poznáme rozličné druhy krížoviek: mozaiková, šikmá, kruhová a oblúková písmenová krížovka, reťazová, odstredivá, dostredivá kombinovaná striedavá krížovka...

Zora Durinová: NA ZÁVORU vv rámci platformy MLIEČNE ZUBY Réžia: Anna Petrželková Dramaturgia: Zora Dzurindová Scéna, kostýmy: Lenka Odvárková Účinkujú: Maťo Chrappa, Danica Matúšová / Zuzana Konečná, Réka Derzsi, Jano Dobrík Premiéra: 13. 6. 2008 V spolupráci s VŠMU Bratislava Pôvodný dramatický text mladej autorky o štyroch ľuďoch, ktorí sa cítia ako outsideri. Spojení pocitom absolútneho životného zlyhania. Niekto ho povýši na štýl života, niekto sa silou-mocou usiluje zapadnúť, niekto si buduje svoje ego na neistote toho druhého. A všetci majú pocit, že svet funguje na princípoch, ktorým nerozumejú, ale nevyhnutne sa im musia prispôsobiť. Zisťujú, že nič, čo vyskúšajú, im neprináša uspokojenie... a východisko sa stráca. Spolu sa cítia v bezpečí, ale všetci to zároveň vnímajú ako dočasné partnerstvo v mizérii. Nechcú alebo nedokážu si pripustiť city, pretože sa ich môžu dotknúť. Cítia strach. Strach pred ľuďmi, pred bolesťou, pred neúspechom, pred nenormálnosťou. Miestami nemilosrdný dialóg odhaľuje postavy v ich citlivosti a vnímavosti a odkrýva bezradnosť ich vnútorného sveta. Bezradnosť ich túžob, ktoré čakajú na naplnenie v medziľudských vzťahoch. Štyri neúspešné pokusy o nadviazanie živého kontaktu s realitou odhaľujú frustráciu celej spoločnosti.

Uršula Kovalyk: DEŇ MŔTVYCH (DÍA DE MUERTOS) v spolupráci s OZ Divadlo bez domova Réžia: Patrik Krebs Scenár: Uršula Kovalyk Kostýmy: Uršula Kovalyk a Patrik Krebs Scéna: Oleg Šuk a Zuzana Šuková Hudba: Visine Orchestra Účinkujú: Cecília Maderová, Jela Matoušková, Adela Kušíková, Olina Hertlová, Veve Szekérová, Denisa Okrutská, Jozef Jamrich, Igor Tibenský, Anton Eros, Augustín Horváth (predajcovia a predajkyne pouličného časopisu Nota bene a telesne hendikepovaná mládež z DSS Gaudeamus v Bratislave) Premiéra: 4. 6. 2008 Realizované s podporou Ministerstva kultúry SR, Drift, Karex a OZ Proti Prúdu Deň mŕtvych je pôvodná divadelná hra Uršuly Kovalyk napísaná pre hercov a herečky komunitného Divadla bez domova. Dej sa odohráva v Mexiku počas významného sviatku dňa mŕtvych. Ide o komédiu, ktorá s trochou zveličenia využíva niektoré „trápnosti“ mexickej telenovely a zároveň ukazuje zvláštne rituály a zvyky, ktoré obyvatelia tejto latinskoamerickej krajiny počas sviatku mŕtvych robia. Líniou, ktorá rozohráva príbeh, je dlhoročná platonická láska bohatého vlastníka avokádových plantáží Dona Pepeho k speváčke Lupite. Cafetería Rosa-María je hlavným priestorom, kde sa okrem spomenutej dvojice stretávajú aj postavy prežívajúce vlastné príbehy, ako napríklad nahluchlá, bláznivá, boháčka teta Cecília, indián Tliltic Ecotl alebo tajomná pani La Catrina. Hereckú komunitu Divadla bez domova tvoria predajcovia a predajkyne pouličného časopisu Nota bene a telesne handicapovaná mládež z DSS Gaudeamus v Bratislave. Skúšky predstavenia prebiehali od septembra 2007. Čierna mexická komédia so zvláštnym koncom je tretím divadelným projektom ľudí, ktorí si myslia, že slobodné divadlo patrí naozaj všetkým.

Boris Kováč a kol.: UZAVRETÍ v rámci platformy MLIEČNE ZUBY Scenár a réžia: Boris Kováč Účinkujú: Jana Dobijášová, Miroslav Zwiefelhofer, Miroslava Kánová, Juraj Kováč Premiéra: 4. 4. 2008 V spolupráci s VŠMU Bratislava Inscenácia Uzavretí vznikla ako autorské predstavenie inšpirované novelou Slavomíra Kunza Muž a žena vo fľaši. Centrálnou témou je uzavretosť, vnútorný boj s jej chladom. Túžba po šťastí a niekom blízkom je hybným impulzom ich konania. Režisér Boris Kováč: Témou predstavenia Uzavretí je ľudská uzavretosť. Osobný vnútorný boj postáv s vlastnou uzavretosťou, túžba po šťastí a niekom blízkom je hybným impulzom ich konania. Toto konanie vytvára dej inscenácie. Príbeh inscenácie je rozprávaný tak, aby divák nazeral do súkromia postáv, do ich vnútra. Príbeh o mužovi a žene vo fľaši, ktorú si sami vytvorili na obranu, sme rozšírili o ďalšieho muža a ženu, ktorý si fľašu vytvorili na útok. Samotná inscenácia vzniká na základe témy bez počiatočného scenára. Sú určené iba základné situácie vytvárajúce príbeh. Herci sami – s pomocou režiséra – sú autormi svojich postáv a ich konania. Pri tvorbe postupujeme na základe tzv. hereckých partitúr, ktoré si herci vytvoria. Režisér im slovom, ktoré vyjadruje konkrétny pocit, dá impulz na to, aby tento pocit fyzicky stvárnili. Z tohto stvárnenia – partitúry, režisér vyberie jeden pohyb alebo gesto, ktoré bolo vrcholom v hercovej partitúre a bolo najvýstižnejšie vo vyjadrení. Herec nevyjadruje seba v pocite seba, ale nechá sa viesť svojou intuíciou a predstavivosťou. Potom sa zadá iné slovo a ďalšie a ďalšie, súvisiace s témou hry a problémami jednotlivých postáv. Z takýchto viacerých gest a partitúr sa herec inšpiruje k vytvoreniu tzv. psychologického gesta. Na základe tohto gesta potom herec tvorí svoju postavu a pracuje s ním. Môže sa viac preexponovať, alebo naopak zminimalizovať, až ho herec „nesie“ v sebe vo svojom vnútri. Z tohto gesta herec vytvorí charakter svojej postavy, to, ako vyzerá, ako sa cíti. Celé je to otvorené a je len na nás, ako to napokon bude vyzerať. A v konečnom dôsledku na mne ako režisérovi, pre čo sa rozhodnem. Takáto otvorenosť v divadle je pre mňa inšpiráciou a tvorbou. Otvorené divadlo neobmedzované dodržiavaním šablón a zaužívaných, alebo skôr zneužívaných názorov o dodržiavaní čistoty čohokoľvek v divadle a inej sterilnosti – sa stáva – formou, ako kontrast k téme hry.

Ján Šimko a kol.: PÄMAŤ BRATISLAVY I.: PETRŽALSKÉ PRÍBEHY (prerušenie) v spolupráci s OZ Vlna a OZ Tucet Réžia: Ján Šimko Dramaturgia:Zuzana Ferenczová a Martina Vannayová Scéna a kostýmy: Jerguš Opršal Hudba: Pavol Plevčík a Andrej Hruška Produkcia: Katarína Križanovičová Účinkujú: Marian Balážik, Ľubomír Bukový, Petra Fornayová, Juraj Igonda, Pavol Plevčík / Pavel Graus, Henrietta Rab / Slávka Daubnerová Premiéra: 13. 3. 2008 Realizované s podporou Ministerstva kultúry SR Petržalské príbehy sú prvým dielom zamýšľanej divadelnej trilógie, inšpirovanej historicky a ľudsky podnetnými časopriestormi Bratislavy. Režisér Ján Šimko so svojím tímom vytvoril dokumentárne divadlo, ktoré vychádza z reálnych príbehov zozbieraných počas prípravnej fázy všetkými zúčastnenými tvorcami. Pojem sídlisko Petržalka počas 30-ročnej existencie pritiahol väčšinou negatívne asociácie. Je to najväčšie sídlisko strednej Európy so 110 000 obyvateľmi, postavené na mieste, kde pôvodne stála dedina s 20 000 obyvateľmi, položená na úrodnej pôde uprostred lužných lesov dunajských ramien, kde sa vraj pestovali tie najchutnejšie marhule v celej republike. Divadelná inscenácia vypovedá prostredníctvom príbehov rôznych ľudí, ktorých životy v Petržalke formovali veľké dejiny minulého storočia, a taktiež prostredníctvom skúsenosti ľudí, ktorý sa ju dnes usilujú formovať sami. „V Petržalke sa nedá len tak túlať, musíš mať nejaký cieľ, inak ťa to ubije. Sídlisko ťa naučí mať systém." (Peťo, 22 rokov) „Tu dieťa neuchránite; iba ak ho zamknete doma. Iba ak ho vozíte do školy a na krúžky a tak stále dokola. Ja som tak žila dva roky, skoro som sa zbláznila. Pozerali sme sa z okna a videli som domy, domy, domy. Môj syn nechodieval von." (Andrea, 36 rokov) „Domov je niečo výsostné pre mňa. Môj domov, môj hrad , môj kostol, moje všetko. Moja Petržalka." (Agáta, 56 rokov)

Koleják & Bošanský: ŠTYRI VRAŽDY BEZ OBETE v rámci platformy MLIEČNE ZUBY Réžia: Vojtech Koleják Účinkujú: Vojtech Koleják, Martin Bošanský a mŕtvola Premiéra: 18. 2. 2008 V spolupráci s VŠMU Bratislava Konverzačná komédia o ľahostajnosti dnešného moderného človeka k zločinom páchaným v našej spoločnosti s každodennou pravidelnosťou, o podplatiteľnosti mravov a rušení spoločenských noriem, o smiešnosti politických predstaviteľov, ako aj o pohľade na „tradičnú“ rodinu v dnešnej spoločnosti. Autori o svojom predstavení: Štyri vraždy bez obete je komédia v piatich častiach, ktorá každému z nás nastavuje zrkadlo našej modernej nevšímavosti. Na druhej strane zrkadla sa môžeme vidieť jednak ako autori tejto ľahostajnosti, či ako jej obete, alebo aj ako oboje naraz. Vidíme samých seba, ako sa jej usilujeme ujsť, ale tvárou v tvár sa zrážame s vlastnou neschopnosťou meniť sa. A tak si to radšej nebudeme všímať... Tvárime sa, že je všetko v poriadku, že rodina je pokope, všetci sa majú nezištne radi, všetci sú nepodplatiteľní a každý je schopný stáť si za vlastným presvedčením, hoci by sa hneď vedľa nás aj zabíjalo. Hoci aj štyri razy... Ozaj, pozerali ste dnešné správy?

Anna Grusková: PÄŤ CHODOV PRE DVOCH ALEBO OCHUTNÁVKA VÁŠNE A NOBLESY Réžia: Anna Grusková Hudba: Oskar Rósza Scénografia: Slavo Bachorík Pohybová spolupráca: Eva Gajdošová Učinkujú: Lucia Hurajová a Marek Majeský Premiéra: 15. 12. 2007 Realizované s podporou Rakúskeho kultúrneho fóra a Ministerstva kultúry SR Štýlová inscenácia vznikla z iniciatívy hercov Lucie Hurajovej a Mareka Majeského, ktorí si túžili zahrať elegantnú, dojímavú i vtipnú hru o vzťahoch medzi mužom a ženou. Spomenuli si na dielo rakúskeho klasika Arthura Schnitzlera. Fragmenty Schnitzlerovho textu sa však v rukách „schnitzlerologičky“ Anny Gruskovej postupne menili a posunuli smerom k súčasnosti. K dramatikom Wernerovi Schwabovi, Markovi Ravenhillovi či Davidovi Hareovi, ktorí sa inšpirovali Schnitzlerovým dielom, a k ich inscenátorom konečne pribudli aj slovenskí divadelníci. Možno sú to epizódy jedného vzťahu: vzájomné očarenie, manželstvo, nevera, nádej, sklamanie, nová nádej... Ale zároveň aj viaceré príbehy rozličných partnerských dvojíc – ochutnávka vášne a noblesy na hostine lásky a smrti. Režisérka z nich každopádne vyskladala zaujímavú mozaiku s atmosférou fin de siecle.

Na začiatok stránky