Navždy nás opustila Margita Šefčovičová (24. 8. 1936 – 7. 2. 2019)

Margita ŠefčovičováMargita Šefčovičová nastúpila do vtedajšieho Dedinského divadla ako osemnásťročná. Okrem prirodzeného, spontánneho talentu si priniesla predpoklady peknej javiskovej reči z prostredia rodného Turca. Na jej životné rozhodnutie nepochybne vplýval aj vzor staršej sestry Jolany Hollej-Mažáriovej, ktorá mala v tom čase za sebou už dlhšiu hereckú kariéru vo viacerých profesionálnych divadlách.

Pobyt v Dedinskom divadle (1954-1957) bol pre mladú herečku veľmi dobrou školou, takže keď sa jeden zo súborov Dedinského divadla trvalo usadil a neskôr fungoval ako Krajové divadlo v Spišskej Novej Vsi (1957-1963) patrila Margita Šefčovičová k jeho oporám. Po zrušení spišskonovoveského profesionálneho divadla pracovala ako odborná pracovníčka a od roku 1972 aj riaditeľka stálej scény spišskonovoveského Podtatranského divadla a ako herečka významne prispievala k nadpriemernej tvorivej úrovni jedného z najznámejších slovenských ochotníckych kolektívov – spišskonovoveského divadelného súboru Hviezdoslav. Keď roku 1974 vznikalo trnavské Divadlo pre deti a mládež, Margita Šefčovičová sa k profesionálnej práci vrátila a patrila medzi jeho zakladajúcich členov. V trnavskom divadle pôsobila potom až do odchodu na dôchodok roku 1990, v rokoch 1986-1989 zastávala aj post umeleckej šéfky súboru.

Jej temperamentné, jadrné, výrazné herectvo už od začiatkov inklinovalo k charakterovým postavám zrelých a starších žien vrátane početnej galérie matiek. Svoje schopnosti dôkladnej a výstižnej charakterizácie vedela rozvinúť vo veľkých i menších postavách, predovšetkým však vo veselohernom aj komediálnom žánre: Šestáková (Tyl: Podpaľačova dcéra, 1954); Slivková (Stodola: Čaj u pána senátora, 1957), Pani Lindová (Ibsen: Nora, 1958), Dudkinová (Katajev: Bláznová nedeľa, 1959); Tituba (Miller: Salemské bosorky, 1962); Pasqua (Goldoni: Škriepky v Chiozze, 1962); Eva (Solovič: Meridián, 1974). Tvárnosť Šefčovičovej herectva sa ukázala najmä v generačne vyhranenom trnavskom divadle, kde spojila postupy realistického portrétovania s dynamickými prostriedkami irónie, karikatúry, ba aj nadhľadu: Anastázia Kačková (Solovič: Strašne ošemetná situácia, 1976); Predsedníčka (Stodola: Jožko Púčik a jeho kariéra, 1978); Pani Pernellová (Molière: Tartuffe, 1984).

Margita Šefčovičová navždy odišla vo štvrtok 7. februára 2019 v Trnave.

Česť jej pamiatke!

A
A
A
.