Tlačiť

číslø 06/2012

Nové číslo v predaji!

Júnové vydanie ako exkluzívne dvojčíslo nabité divadlom.

Je tu záver ďalšej sezóny, ktorá priniesla viacero pozoruhodných inscenácií a tvorivých výkonov. O tom, ktoré boli tie najlepšie a najnápaditejšie sa už o pár mesiacov dozvieme z výsledkov ankety DOS-ky. Čakanie na túto udalosť si môžete skrátiť napríklad čítaním nášho časopisu, ktorého letné dvojčíslo čaká len na vás.

Otvára ho rozsiahly rozhovor, tentoraz s mimoriadnou ženou a herečkou Emíliou Vášáryovou. Tá do svojho životopisu pozbierala toľko záznamov, že by to vystačilo na závideniahodnú kariéru hneď nie­koľkých hereckých osobností. A práve o akési zhrnutie svojich úspechov sa pokúšala publicistka Ľubica Orechovská, ktorá sa okrem iného opýtala aj na tajomstvo zdravého prístupu k herectvu, ktorého ovocím je kvalitná javisková postava.

Naši recenzenti na jar navštívili viaceré divadlá. Po prvý raz priniesli recenziu z nedávno otvoreného bratislavského Staromestského klubu, kde prebieha pestrá divadelná činnosť pod hlavičkou združenia dramaturgičky Viki Janouškovej Ticho a spol. Teatrologička Elena Knopová sa vybrala na najnovšiu premiéru v tomto priestore. Pozoruhodné na nej je to, že sa venuje biblickej téme, s čím sa v súčasnej slovenskej divadelnej tvorbe stretávame len veľmi ojedinele. Hoci ide o tematicky a dramaticky mimoriadne bohatý zdroj inšpirácií, súčasní divadelníci akoby sa vyhýbali príbehom a postavám, ktoré by mohli dostať priame označenie kresťanské. Naša kultúra pritom nachádza svoje korene a rast práve v kresťanskej náuke, filozofii a presvedčení – teda v hodnotovom systéme, kto­rý prerástol do každodenného bytia človeka, jeho sebareflexie. A práve to je snahou inscenácie Ivana Martinku a Andreja Kalinku Bartimejove pašie.

Koncom apríla prenikli na verejnosť informácie o pozastavení činnosti Divadla Malá scéna STU, ktoré bolo od októbra 2010 priamym následníkom Divadla a.ha. Predstavenia všetkých inscenácií až do konca divadelnej sezóny divadlo zrušilo. Výnimkou bola premiéra inscenácie Lysistrata a jej následné reprízy. Ak sa divadlu nepodarí vyriešiť svoju neľahkú finančnú situáciu alebo zázračne zmeniť divadelný zákon, hrozí, že 52. premiéra divadla s dvadsaťročnou tradíciou, bude premiérou poslednou. Nielen preto si však táto inscenácia zasluhuje našu hlbšiu pozornosť. Tú jej venovala kritička Soňa Smolková.

„Inscenácia Kamila Žišku je poetická, čistá, re­žisér v nej uplatnil svoje divadelné videnie a schopnosť vytvoriť javiskový obraz a meta­foru. No chýba mu verneovská dobrodružnosť. Deti kapitána Granta sú v nitrianskom spraco­vaní sériou kultivovaných javiskových obrazov. Dobrodružstvo asi kultivované byť nemôže.“ Tak hodnotí najnovšiu premiéru bábkového divadla v Nitre teatrologička Lenka Dzadiková. Prečo Jules Verne a jeho Grant? Sezóna 2011/2012 v Starom divadle Karola Spišáka v Nitre bola zameraná „na rehabilitáciu tzv. po­kleslých literárnych žánrov s cieľom nájsť dôvody, pre ktoré títo spisovatelia a tieto diela patria do klenotnice literárnych diel a na výslnie čitateľského záujmu“.

Zvolenské Divadlo Jozefa Gregora Tajovského siahlo po osvedče­nom titule, Marivauxovej Hre lásky a náhody, ktorý už niekoľko storočí  plní hľadisko i po­kladňu. Banálna zápletka – skúška lásky pomocou zámeny identít, vskutku balansuje na hrane bulváru, no všetci dobre vieme, že tvorivý vklad inscenátorov môže z tohto textu urobiť hodnot­né javiskové dielo. Nie je humor ako humor, správne dávkovanie prízemnosti dokáže vniesť istú intelektuálnu rovinu, no tento paradox funguje aj opačne – umelo vnesená intelektuálna rovina môže zážitok oslabiť. Práve toto úskalie si vo svojej recenzii všíma kritička Tatiana Brederová.

Premiéru populárnej americkej komédie Mocná Afrodité Woodyho Allena, známej v našom európ­skom prostredí zo slávneho oscarového filmu z roku 1995, ponúka Divadlo na Vinohradech v době, kedy renomovaná pražská scéna stojí pred dôsledkami zmien na úrovni vedenia. So súborom ju po­hostinsky pripravila mladá slovenská režisérka Natália Deáková, ktorá na veľkej scéne už naštudovala adaptáciu románu Zámok Franza Kafky (2010) a v komornej skúšobni hru Mari­usa von Mayenburga Škaredý (2009). O inscenácii píše teatrologička Markéta Jůzová.

Po väčšej žatve premiér prichádza aj väčšia žatva festivalov. Naši prispievatelia tentoraz navštívili Bratislavu, Paríž, Rigu a Moskvu. Ako prvý z festivalovej ponuky predstavujeme festival Nová dráma / New drama 2012, ktorý sa konal už po ôsmy krát. Neobišli sme ani druhý ročník festivalu nového cirkusu Cirkul`art, ktorý sa konal v bratislavskej Medickej záhrade. Zaujímavý kontrast k tejto reportáži vytvára článok manažéra Matúša Benžu, ktorý sa ako zástupca Cirkul’artu vybral do Paríža. Tu sa mu začiatkom apríla naskytla jedinečná príležitosť navštíviť prehliadku francúzskeho súčas­ného cirkusu, Focus Cirque, organizovanú Francúzskym inštitútom v Paríži.

Pätnásť inscenácií počas štyroch festivalových dní v šiestich divadelných priestoroch. To je štatistika festivalu Latvijas izrāžu skate 2012, ktorý od roku 2010 organizuje Latvijas Jaunā teātra institūts (Nový lotyšský divadelný inštitút). Ten nie je „štandardnou“ samostatnou organizáciou ako Divadelný ústav Bratislava, ale súčasťou Jaunais Rīgas teātris (Nového rižského divadla), v kto­rom sa odohrala aj časť festivalového programu, črtajúc niekoľko jasných línií charakteristických pre súčasné lotyšské divadlo. Práve o nich vo svojej reportáži referuje kritik Miro Zwiefelhofer.

Ešte nikdy nebola atmosféra na divadelnom festivale v Rusku taká spolitizovaná ako v apríli tohto roku v Moskve. Diskusie o mocenskej kríze, o nespokojnosti so stavom krajiny, o vzťahu divadel­ného umenia a spoločnosti, o politickom, psychickom a fyzickom násilí sa stali otvorenou súčasťou prehliadky Russian Case. Referuje o nej teatrologička Nadežda Lindovská.

V rubrike Zahraničná scéna sme sa vybrali do Španielska, konkrétne do Madridu za novým projektom performerky a výtvarníčky Mariny Abramovič. Hlavnou témou jej diel je už niekoľko rokov vlastná autentická minulosť. Svoj najnovší opus vytvorila v pozoruhodnej a v oveľa divadelnejšej podobe, než kedykoľvek predtým. Požiadala o spoluprácu Roberta Wilsona. V honosnej at­mosfére madridského Teatra Real tak pred očami divákov nechala v obrysoch vynárať kľúčové momenty svojho života a dokonca aj smrti. To všetko v šate výrazného WIlsonovho výtvarného a režijného rukopisu. O inscenácií píše publicistka Mária Karoľová.

Druhý hlavný rozhovor rozšíreného čísla pripravila kritička a historička Ľubica Krénová. Spovedala významnú osobnosť slovenského herectva, členku Činohry Slovenského národného divadla Božidaru Turzonovovú. V rozsiahlom rozhovore neobišli minulosť, ťažkú dobu, kolegov a kolegyne, ktorí už nie sú medzi nami, ale i herečkino súkromie. To všetko na pozadí hlavnej témy, ktorou je, pochopiteľne, herectvo.

V rubrike Teória / História / Kritika sme sa zamerali na drámu našich severných susedov. Súčasnú poľskú drámu nie je možné pred­staviť v rámci jednej krátkej štúdie, no aspoň o základný náčrt sa pre náš časopis pokúsila poľská teatrologička Justyna Jaworska. Vo svojom texte predstavuje niekoľko trendov na konkrétnych príkladoch hier, ktorých témy v poľskej spoločnosti rezonujú a ktoré formujú tvár poľského divadla. Rovnako sa dotýka hnutí, ktoré sa v poľskej dráme objavujú.

V rámci cyklu scénických čítaní divadelných hier z pera dramatičiek z východnej Európy zvaného Eas­tern European Playwrights: Women Write the New bola koncom marca v Českom centre New York (Bohemian National Hall) uvedená hra slovenskej autorky Evy Maliti-Fraňovej Krcheň Nesmrteľný. Iniciátorkou projektu a režisérkou v jednej osobe bola energická Marcy Arlin, zakladateľka divadla Im­migrants‘ Theatre Project a bývalá štipendistka Fulbrigtovho programu v Brne. V rubrike Extra o okolnostiach prvého uvedenia hry v Spojených štátoch referuje prekladateľka a literárna teoretička Kateřina Bohdalová.

To však ešte stále nie je všetko. V letnom dvojčísle na vás ešte čakajú rubriky Ja a divadlo, pripomíname si jubileum významnej herečky, členky Divadla Jonáša Záborského v Prešove, pani Kláry Stražanovej. Informujeme o prvom uvedení hry Krcheň nesmrteľný v New Yorku, o návšteve jedinečného vietnamského bábkového divadla v Bratislave a nezabúdame v spomienke ani na nášho drahého spolupracovníka Janka Jaborníka, ktorého ľudský a profesijný odkaz v sebe budeme nosiť navždy.

Ďakujeme vám, drahí čitatelia za vašu priazeň v končiacej divadelnej sezóne. Veríme, že po našom časopise siahnete aj po divadelných prázdninách. Určite sa je na čo tešiť, predstavíme sa totiž v novom šate. Nech žije sezóna 2012/2013!


číslø 06/2012

Kontakt

Divadelný ústav
Jakubovo námeste 12
813 57 Bratislava
tel.: +421 (0)2/204 87 502, 503
fax: +421 (0)2/529 31 571
e-mail: kod@theatre.sk
facebook: www.facebook.com/casopiskod

 

Partner časopisu

Partner časopisu

RSS FaceBook YouTUBE
mapa stránok | Prehlásenie o prístupnosti

© 2010 Divadelný ústav – Všetky práva vyhradené. Divadelný ústav je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR.